Rozhovor

Stretnúť sa osobne s hudobnou hviezdou svetového mena na Slovensku nie je bežné. Ako zástupca redakcie Folk.sk  som preto privítal fakt, že sa v programe festivalu Pohoda 2010 objavilo aj meno José González. Akreditácia na tento festival mi umožnila osobne sa s nim stretnúť a urobiť stručný rozhovor. Už počas vzájomného predstavenia mi bolo jasné, že mám dočinenia s pokojným a pohodovým človekom. Jeho správanie sa počas nášho rozhovoru úplne korešpondovalo s mojou predstavou, ktorú som si vytvoril na základe počúvania jeho hudby. José nie je typickou mediálnou hviezdou, pôsobí skôr introvertnejším dojmom a máte pri ňom pocit, že tento človek by kľudne mohol byť vašim kamarátom. 

Minulý mesiac sa na čerpacích staniciach žltej farby objavilo nové číslo ich firemného časopisu Štýl&Elán. Tvár na nej mi bola akási povedomá. Vo vnútri sa dokonca nachádzal aj celkom obsiahly rozhovor, ktorý vám so súhlasom redakcie aj samotného autora teraz prinášame.

Rád šoféruje, nevadí mu ani zápcha v rannej špičke. Kochá sa krajinou, jej premenlivou náladou. Jeho „vesničkou střediskovou" sa nedávno stal prímestský satelit v katastri obce Chorvátsky Grob. Teší sa, že jeho synček tu nájde veľa kamarátov. Divadelný scénograf, televízny reportér, režisér a dramaturg, popritom ešte aj skvelý folkový pesničkár Peter Janků. 

„Ak je základom vesmíru superstruna, hudba veruže má čarovnú moc“

O niekoľko dní sa v Čajovni za siedmim horami uskutoční vcelku ojedinelé vystúpenie dvoch pozoruhodných osobností. Miro ŽiariSlav Švický a Janko Majerčík sú ľudia ktorí majú nesmierne blízko k prírode a k pôvodným hodnotám a to ako vo svojich piesňach tak i vo svojich životoch. Ich priateľský koncert sľubuje veľmi príjemný zážitok, dovoľte nám teda aby sme vám ŽiariSlava predstavili krátkym rozhovorom.

Je po novom roku a ty chystáš nové veci - na plagátoch pripravovaných podujatí sa objavili hneď dva nové výrazy - DREVNOTEPY a OBRAZOVÝ KONCERT. Čo sú to za novinky? Na čo sa môžu tvoji priaznivci tešiť? Drevnotepy, to ako viacej dreva a drevnosti? Alebo viacej rytmu - tepu?

Drevnotepy je dvojzmysel, pretože drevné znamená nielen dávne, ale to slovo má vzťah aj ku drevu. Z dreva sú nástroje, ktoré si človek berie zo sebou - bubny doby, obradný ozembuch, píšťaly, fujary, korytová basa i korýtkové husle, husle, prírodná basgitarka, gitara prírodná i elektrická je z dreva. A "tepy" znamená rytmy, ako tep našich sŕdc - ako keď kováč tepe do železa a ako nám krv tepe v žilách, tak piesne tepú svoje vyšívačky na našej ceste. Všade je tep. V hviezdnych sústavách, najmenších časticiach i živových (energetických) superstrunách, ktoré sú vraj základom hmoty. Ak je základnou časticou vesmíru superstruna, ako najmenšie vlnenie so svojim tepom, tak takto by aj exaktný vedec mohol pochopiť, prečo môže mať hudba čarovnú moc.

Ľubo Puki Wagner ťa v istom čase prizval aj do pesničkárskeho spolku o ktorom viem, žiaľ, iba toľko že sa volal Prvá pesničkárska úderka. Mohol by si nám povedať čo to vlastne bolo?

Fungovali tam vtedy Mišo Recký z Brezna a Jano Milan z Pohorelskej Maše a chodievali po Slovensku po nejakých festivalíkoch a súťažiach. Ľubo mal v tom čase Folkparádu na rádiu Lumen čo znamenalo aj mnoho kontaktov. My sme sa stretli v klube Hudobroň v Liptovskom Mikuláši a tam ma oslovil a spýtal sa či by sme nemohli chodiť hrávať spolu ako partia. Tak ma "adoptoval", ako to on hovoril, do pesničkárskej úderky. Momentálne je to veľmi prispaté. Ľubo už nepracuje v rádiu Lumen a ja neviem čo sa deje. Viem, že chce 17. novembra zorganizovať nejaký festival v Banskej Bystrici. Má sa to volať Popapuli ale to je všetko čo viem.

Ľubo mi akokeby ukázal cestu a on ma povodil po všetkých tých festivaloch, dotiahol ma na drotáriu, boli sme na Dudinskej stope, na Porte. On je ten človek ktorý ma tak potiahol.

Janko Majerčík (1969) sa na folkových pódiách, na rozdiel od väčšiny slovenských pesničkárov, objavil len pred pár rokmi a takmer okamžite sa dostal do povedomia. Pomohla mu v tom nielen originalita formy i obsahu jeho piesní ale hlavne presvedčivosť s akou ich dokáže interpretovať. Inšpirovaný slovenskosťou v tom najpôvodnejšom zmysle slova, životom v rázovitej oblasti, na dedine, prírodou a čistotou ducha je totižto nielen človekom, ktorý si s touto tématikou vie originálne poradiť, ale tiež človekom, ktorému to ani na chvíľku nemáte problém uveriť. Na svojom konte už má 2 albumy, tretí snáď uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Pravidelne si odnáša ocenenia zo súťažných prehliadok a festivalov a svoje miesto má aj v encyklopédii Folk na Slovensku. Napriek tomu všetkému vás počas rozhovoru s ním najviac uchváti neuveriteľná pokora.

Vlasta Třešňák je známy ako človek (hudobník, básnik, spisovateľ, maliar a herec), ktorý v minulosti, počas éry komunizmu, nebol práve obľúbený u vtedajšej vládnej moci. Svojim folkom a hlavne textami nedal spávať agentom ŠTB, za čo bol viackrát potrestaný. Svoje názory nikdy neskrýval a v zásadných veciach nebol ani ochotný robiť kompromisy. Všetko to nakoniec vyústilo do jeho emigrácie do Švédska, odkiaľ sa zase vrátil až 6 rokov po novembrovej nežnej revolúcii. Počas tohoročnej Pohody (2009) som mal možnosť nielen vidieť jeho sugestívne vystúpenie, ale vďaka novinárskej akreditácii aj možnosť položiť mu pár otázok

Jan Nedvěd (62) je hádam najkontroverznejším pesničkárom, jediným, ktorému sa podarilo dostať folkovú hudbu na stránky bulvárnej tlače. Názory naňho sú rovnomerne rozsypané po celej možnej dĺžke názorového spektra. Nič to však nezmení na fakte, že mnoho jeho pesničiek už takmer zľudovelo, má vzácny cit pre melodiku piesne a pred koncertom, v šatni a pri rozhovore sa správa ako profesionál.

Na festivaly chodia tisíce ľudí počas celého leta, folkcountry.sk má určite silnú mediálnu podporu vďaka tvojmu festivalu - dokážeš si nejako vysvetliť ten nezáujem a pasivitu?

No práveže akosi v tomto haprujem a obuvník chodí bosý. Na feste som portál akosi nestihol spropagovať.
Pasivita? Tá je v nás zakorenená. Čo sa týka portálu, tak nie je naň až tak veľa času a logicky, ľudia naň chodia, keď sa niečo deje, alebo vyvolám nejakú "bulvárnu" tému. Naše portály majú obdobnú návštevnosť a
to sú asi skalní. Pasivitu som mal na mysli hlavne zo strany muzikantov, pre ktorých som ten portál, či rádio robil. V čom to je? My sme národ uplakaný. Všetci len plačeme a keď sa konečne niekto odhodlá niečo spraviť, nájdu si dôvod na iný plač...

Máš okolo seba ľudí, poradcov, ktorí ti s dramaturgiou pomáhajú a radia ti, alebo máš taký prehľad, že to všetko zvládaš sám?

Hudbe sa venujem od malička, ešte ako škôlkár potom ma otec - muzikant samozrejme nahnal na ŽUŠku, no nejak som trucoval, teraz si búcham hlavu o stôl, bo by mi to moc pomohlo, najmä teória. K folku som pričuchol koncom osemdesiatych rokov, kedy som si nahrával už pásky zo Slobodnej Európy s Krylom, Streichlom, Nohavicom a potom sa mi do rúk dostala aj páska Darmoděja. Prišla revolúcia a bol som rád, že čo som počúval z toho rádia som mohol zažiť aj viac naživo. Začiatkom deväťdesiatych rokov som už aktívnejšie chodil do lesov či už so skautami, alebo s trampami, no a v rámci mojho povolania novinára som sa venoval aj hudbe a prišli prvé kontakty s kapelami, recenzie, rozhovory atd. Hudbu počúvam aktívne a musím povedať, že hudbu všetkých žánrov.

Ivan "Cali" Podolský (1976) je typ človeka, ktorého na festivale alebo koncerte skôr prehliadnete. Rozhodne však nie je prehliadnuteľný svojimi aktivitami na slovenskej FCTB scéne. Milovník vandrov, táborákov, gitary i dobrého vínka, príležitostný pesničkár a bývalý študent obchodu a podnikania na London Chamber začal pred niekoľkými rokmi organizovať vtedy ešte nenápadný festival Countryfest. Po niekoľkých ročníkoch sa z neho stáva kolos s názvom Fest Dobré Bohunice, jeden z najväčších slovenských FCTB festivalov. Rozbieha folkcountry.sk - jeden z najväčších internetových portálov venujúcich sa tejto muzike a vzápätí na to i rádio radio.folkcountry.sk, ďalší projekt na jej podporu. O všetkom tomto sme sa s ním, samozrejme, chceli porozprávať.