Koncert skupiny Tajf v Bratislave

Mimobratislavské folkové skupiny nemajú veľa príležitostí vystúpiť v Bratislave, teda aj koncert kremnickej skupiny Tajf 27. októbra možno považovať skôr za výnimku. MKC v Zichyho paláci sa túto jeseň rozhodlo dať folku priestor a naplánovalo na tento rok 3 koncerty. Tajf prišiel s náhradnou speváčkou Norikou Kupkovou namiesto zdravotne indisponovanej Lenky Říhovej, zato posilnený perkusionistom Michalom.
Konflikt termínov s koncertom Žalmana a Poutníkov sa nepochybne podpísal pod nízku početnosť publika, okrem toho Zichyho palác v samom centre Bratislavy zatiaľ nie je zavedenou folkovou scénou. O to príjemnejšie prekvapila prítomnosť kamery TA3.

Samotný Tajf ukázal, že po sezóne nemárni čas a vyrukoval s pomerne pestrým repertoárom, kde okrem známych pesničiek nechýbali ani celkom nové.
Tajfu chvíľu trvalo než sa upokojil po dlhej ceste z Kremnice a zvykol si na zvuk. Potom to už bolo len o porozumení si medzi kapelou a publikom.
Okrem už spomenutej novej speváčky Noriky sa ako nový javí zvuk klarinetu vo viacerých pesničkách a zdá sa, že Maroš Vojtko preň našiel správne použitie.
Väčšinu pesničiek Tajfu napísal Maroš, sčasti prispeli aj ďalší autori, najmä basgitarista Rado Junas. Väčšina piesní je hĺbavá a dá sa povedať, že aj primerane poetická. Nevyžadujú nijaké vysvetľovanie, sú zrozumiteľné.
Napríklad uviesť pesničku ako „slaďák“, môže nebezpečne evokovať trápne eroticko-citové výrony starnúcich hviezd, je to však iba zámerné zavádzanie publika, lebo ide o celkom podarené piesne. Napríklad „V zajatí“, v ktorej mladá dáma v refréne spieva „Nehľadám princa, len niečo krajšie od opice“, nie je slaďákom, ale skôr vtipnou piesňou realisticky zmýšľajúcej ženy.
Je dobré, že Tajf dokáže hlbokomyseľné piesne typu „Viem niečo čo sa oplatí“, „Hľadanie“ a „Nedokonalí“ prestriedať aj ľahšími kúskami ako je „Vodácka“, či „Nezrelé jablká“, ale napriek tomu táto skupina ostáva zdrojom duševnej obživy najmä pre klubové publikum. Tento koncert navštívili najmä skalní priaznivci kapely, ktorí už mnoho piesní majú „prežutých“, takže to celkom sadlo.
Z hľadiska interpretácie mal Tajf chvíle silné, aj slabšie (výpadky textov by fakt byť nemuseli). Skutočnou oporou kapely je rytmická sekcia. Perkusný Mišo primerane a citlivo muzike pomáha, snáď s výnimkou použitia džembe, ktoré svojím mohutným hlukom vymazalo zvyšok kapely a zvukár s tým v takom malom priestore nemohol nič spraviť. Tak na to pozor! Ani s organom sa nedá hrať v kuchyni! Basgitaristu Rada Junasa by mohli Tajfu závidieť profi kapely. Zjavná jazzová prax a navyše prirodzený dar vtipnej reči, to je dobrá kombinácia.
Takisto je príjemné, že Tajf si napriek rôznym zmenám a improvizáciam, do ktorých ho čas od času tlačia okolnosti, drží svoj zvuk, čo sa mu celkom darí. Ľahko rozpoznateľný hlas bývalého rockera, dnes kapelníka folkového Tajfu a vyššie postavené vokály sú pre kapelu charakteristické. Už spomenutý Marošov klarinet (výborný v pesničke „Nezrelé jablká“), aj husle Mišky Šimkovej dostali opäť trochu viac priestoru a vyzerá to na správnu cestu.
Po jesennej prestávke bolo rozhodne príjemné počuť Tajf naživo. Pripravované cédéčko nám síce čoskoro umožní počúvať Tajf kedy sa nám zachce a ušetrí im stresujúce cesty na otočku do Bratislavy, ale na druhej strane, nijaké štúdio nenahradí možno nie celkom dokonalé, ale zato živé hranie.

Krátky zostrih videozáznamu z koncertu nájdete na stránke www.TA3.com v sekcii „Bez komentára“. Hľadajte na linke „október 2005“.

Hana Pernecká

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu