Soňa Horňáková: Piesne z nevydaných albumov

Hudobná originalita

V hudbe si stále viac všímam ľudí, ktorí dokážu piesňou zaujať nielen prvý a zároveň poslednýkrát. Na moje potešenie stále takých nachádzam. A aj u nás. Jedným z kritérií kvality, zaujímavosti či originality je isto-iste čas. Práve v tomto prípade je čas kontrastným pojmom. Soňa Horňáková totiž prichádza so svojím novým albumom, ktorý však vlastne nový nie je...
Nový album?

Piesní z nevydaných albumov je dokopy 28, rozdelené pol na pol ich na dvoch CD prináša Millenium Records & Publishing. Soňa tak po prvý raz prichádza pred poslucháča s piesňami, ktoré majú v niektorých prípadoch aj vyše 20 rokov. Bolo to tak. Jeden vydavateľ pre Slovensko v časoch nie tak dávno minulých. Soňa a jej tvorba ho nezaujali (alebo zaujali až príliš?), a tak sa jej piesne jednoducho nevydávali. Nielen táto, ale určite aj ďalšie okolnosti, zhody a náhody prispeli ku skutočnosti, že piesne spred dvadsiatich rokoch vychádzajú až teraz. Nech je to akokoľvek, po dvoch dekádach je album na svete...

Mladosť, Letorosty, Strom...

Mladosť a Letorosty – dve kapely, kde Soňa odštartovala svoju „kariéru“. Bola to polovica sedemdesiatych rokov v jej rodisku, Dunajskej Strede. Zachovali sa len amatérske nahrávky. Počas štúdia na vysokej škole Soňa Horňáková vystupuje vo folkových kluboch a už v tomto období prichádza so svojimi piesňami Niečo ako blues, Ľútosť, Ten vietor. Všetky tri „prvotiny“ nájdeme až na tomto dvojcédečku.
Zrejme najplodnejším Soniným obdobím bola spolupráca s Borisom Sodomom a kapelou Strom. Tento približne sedemročný časový úsek priniesol niekoľko desiatok piesní, v televízii sa objavovali Sonine hudobné recitály, vyšli dve maličké, čiže SP platne (spomínate si ešte na prehadzovanie rýchlostí na gramofóne? SP platne mali 45-ku, LP 33-ku... :). Summa summarum, z tvorivého 7-ročného obdobia sa tak na „hmatateľný“ svet dostali 4 piesne – Dve básne pána Hikmeta, Staré husle smiechu, Priateľ čas a Veľký voz. Kapela Strom sa rozpadla v ’87.

... Nika a S. H. Band

Po rozpade Stromu sa Soňa venuje spolupráci s renomovanými hudobníkmi (Miro Valenta, Peter Palkovič, Fero Griglák, Andrej Šeban, Pavol Hammel, Juraj Burian, Martin Karvaš, Dušan Salay...) až sa napokon spojí s „osamelými Modusákmi“ (pretože frontman Janko Lehotský si užíva dovolenku) a prvýkrát nahráva hitového Bieleho pavúka. V ’87 vydáva svoju sólovú SP Koleda/Biely pavúk (obe piesne tiež na novom 2CD, pri Pavúkovi zaujme jeho prvotinovo znejúci sound...).
Následná krátka spolupráca Sone a skupiny Nika prináša úspech na Bratislavskej lýre s piesňou Jozefa Augustína Štefánika Dnes je láska príťaž.

Soňa Horňáková – vydané albumy

V roku 1993 potom konečne prichádza na celom, klasickom, hmotnom a oficiálnom albume s logickým názvom Soňa Horňáková (Škvrna records).
Po troch rokoch je tu ďalší album – Súmrak snov (Open music). V roku 2000 nás Soňa potešila svojím Dívam sa z okna a tiež upravenými piesňami z projektu Buvirozprávky (Daniel Hevier). Oba albumy so Soňou nahrala kapela S. H. Band, s ktorou ju vídame na koncertoch aj v súčasnosti, oba vyšli na Millenium Records & Publishing.

Ako znejú nevydané piesne?

Výborne! Častokrát som na pochybách, ako je možné, že pieseň z roku 1980 má porovnateľný zvuk so súčasnosťou, keby vznikla dnes, vôbec by ma to neprekvapilo. Takýchto songov nájdeme na 2CD viac. Soňa ma veľmi prekvapila, nikdy by som si nemyslel, že znela nielen folkovo, folk-rockovo, ale dokonca aj bigbítovo. Anonym či Protihráči, obe skladby nahraté so skupinou Strom, sú, aspoň podľa mojej mienky, bigbítové. A niektoré zas skutočne pop-rockové (Staré husle smiechu...), znejúce presne ako z hudobnej čítanky. Potom prichádzajú piesne s „problematickými“ textami, aspoň sa tak určite javili cenzúre, napríklad text v piesni Mlčanie iste nedal pokojne spať nejednému straníckemu aparátnikovi: „Sedíme ôsmi v dusnom kupé, zohnutí do seba. Mlčíme práve vtedy, keď mlčať netreba... V rukách nám ležia knihy, oči nám spája med, aj nezáväzné slová vravieť sa bojíme. Dosýta vymlčaní môžeme vystúpiť, spraviť si ďalšiu čiarku, nadviazať novú niť...“

Za čas, čo počúvam Sonine piesne, sa mi ešte nepodarilo vypátrať skladbu, kde by sa nedostavila závideniahodná symbióza textu a hudby. Práve preto patrí k mojim hudobným láskam. Každá pieseň má pointu, rytmus, tvar a tvár... O každej z dvadsiatich ôsmich skladieb by sa dal napísať článok.
Na záver vám však radšej ponúknem citáciu z bookletu priamo od autorky, ako vníma obdobie zachytené na tomto albume: „Bol to čas, kedy pre mňa v štúdiu bolo všetko nové, vzrušujúce a plné nádejí. Hudba voňala rovnako krásne, tak ako dnes. Všetko má svoj čas. Aj tieto piesne trpezlivo počkali na ten svoj. Soňa“

Matej Lauko

Webstránka: 
www.sonahornakova.sk

Článok je prevzatý z birdz.sk s láskavým dovolením autora a redakcie.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu