Nachádzate sa tuStrunobranie - krajská prehliadka, 4.4.2004, SOS Banská Bystrica
Strunobranie - krajská prehliadka, 4.4.2004, SOS Banská Bystrica
Organizátori krajskej prehliadky Strunobrania v Banskej Bystrici si vybrali na usporiadanie tejto akcie nedeľu, čím rozhodne taktickejšie obišli deň volieb a referenda ako organizátori bratislavského kola CFT festivalov. A tak sa 4. 4. 2004 mohlo krajského kola zúčastniť deväť účastníkov – 5 pesničkárov a 4 skupiny. Neviem, či po minulé roky bola účasť na tomto predkole Strunobrania (či iných jeho predkolách) vyššia, ale vyzerá to tak, že záujem o Strunobranie klesá, pričom ide o jediný festival nášho žánru, podporovaný oficiálnymi najvyššími kruhmi. A možno je to propagáciou.Pre výber účastníkov celoslovenského finále, ktoré sa bude ako vždy konať v Banskej Štiavnici, bola ustanovená trojčlenná porota, pozostávajúca z troch muzikantov aktívne hrajúcich country, či bluegrass - Ing. Vlasto Grešo, Ivan Ondrejko a Pavel Tomašovič. Úvod podujatia zabezpečili domáci organizátori, ktorí otvorili prehliadku a privítali prvého účastníka a zároveň ospravedlnili meškajúceho Ľuba „Puki“ Wagnera, ktorý neskôr celú prehliadku odmoderoval.
Ako prví sa predstavili domáci Riverband, skupina hrajúca zmes folkových a country „evergreenov“ v klasickom zložení tria (gitara, dvanástka, basa) a s klasickým country image. Svoju produkciu odohrali zo spevníkov, čo by mňa určite od ich posunutia do finále odradilo. Svetlým bodom ich vystúpenia bol inštrumentálny výkon gitaristu.
Ako prvá pesničkárka sa predstavila Katka Šebeňová z Banskej Štiavnice, ktorá nás zaliala všeobecnou láskou, duchovnými textami a naozaj dokonalým precítením vlastných slov. Na škodu jej prejavu bola príliš jednoduchá gitara a monotónnosť podávanej témy (láska, láska, láska, ...).
Po Katke na pódium vystúpila skupina Spona z Píly pri Žarnovici. Pred asi mesiacom som ich chcel pozvať na detskú prehliadku v presvedčení, že ide stále o malých chlapcov, ktorých si pamätám zo Senického kľúčika. Z chlapcov však zostali len dvaja a hrávajú s otcom a jeho kamošmi. Spona predviedla zaujímavú vlastnú tvorbu v bluegrassovom obsadení, pričom inštrumentálne vynikal najmladší člen s mandolínou. Pri bluegrasse by som však predpokladal väčšiu prácu s dynamikou a aj rytmus kapely bol trochu rozpačitý a miestami rozpadnutý. Kapela však celkovo znela fajn.
Ďalšou pesničkárkou bola Maja Beňová z Banskej Štiavnice, ktorej CD sme pred dvoma rokmi pomáhali krstiť. Maja má veľmi príjemný hlas a ani zlomená sánka, ktorej bolesť Maju obmedzovala, z neho kvalitu neubrala. Maja by mohla trochu viac popracovať na gitare, pretože ani najlepší hlas sprevádzaný fádnou, sprievodnou gitarou nemá šancu na úspech. Jej pesničky by si určite zaslúžili tento krok k dokonalosti.
Maju vystriedal pesničkár z Pohorelskej Maše, Jano Milan, ktorého meno zmiatlo nielen Pukiho, ale aj členov poroty, ktorí nevedeli či ide o Jana alebo Milana. Jano je typický pesničkár recesista, hrajúci na klasickej gitare (ktorú si pred hraním oprel o pec a tak musel chvíľu na pódiu ladiť), hrajúci folk mnou charakterizovaný ako podtatranský, s veselými a mnohovravnými textami. Nezabudol popri recesii ani na sebairóniu a aj kritiku celospoločenských javov. Skrátka pesničkár s pekným spektrom prívlastkov a tém.
Po pesničkároch opäť na pódium vybehla kapela. Tento krát opäť domáca – Colorado. Jediní sa predstavili s bicími, s elektrickou gitarou a tak som ich zaradil do moderného country, aj keď ja sa v tom vôbec nevyznám. Hrali vlastnú tvorbu gitaristu, ktorý svoj nástroj ovládal naozaj kvalitne. Nakoľko však hrali prvý krát s novým bubeníkom, boli značne rozpadnutí a navyše na môj vkus dosť hluční.
Na Martina Libiča z Vlkanovej sme už mohli natrafiť na pár pódiách a jeho dlhovlasý zjav si hádam každý zapamätá. Nie však len výzorom je Martin zapamätateľný. Má parádny hlas a gitaru ovláda výborne, nie fádne, bohato a hlavne účelne. Bol mojim favoritom na postup hneď po prvej pesničke.
Po Martinovi sa predstavil z pesničkárov už iba Tomáš Pohorelec z Medzibrodu, ktorý svojou ľavorukou gitarou zahral pár svojich naozaj pekných pesničiek, z ktorých som počul len kúsky, nakoľko sme sa s kapelou rozohrávali. Aj to málo mi však stačilo na skonštatovanie, že tie texty sú pekné a prejav zrelý.
Na záver prehliadky sme hrali my, skupina Tajf a na nejakú charakteristiku si tu ja netrúfam. Zahrali sme v pohode, na dobrom ozvučení, pred prevažne country publikom a so svojim počinom sme boli spokojní.
Po nie dlhej porade nás porota pozvala na krátky hodnotiaci seminár, ktorý sa nenieslo v duchu hodnotiacich seminárov z minuloročných CFT výberových kôl. To znamená, že hodnotenia boli stručné avšak trefné a väčšinou sa zhodovali aj s názormi divákov a prísediacich. Porota nezabudla popri nedostatkoch vypichnúť aj kladné stránky jednotlivých výstupov a tak sa celý seminár nezvrhol len na bezhlavú kritiku nepostupujúcich a vychvaľovanie postupujúcich. No a potom prišlo vyhodnotenie a vyhlásenie najlepších a postupujúcich na celoslovenské finále do Banskej Štiavnice.
A tu sú výsledky:
Kategória skupiny:
Laureát: folková skupina Tajf
Ocenenie za interpretáciu: Colorado, Spona
Kategória sólisti:
Laureát: Martin Libič
Ocenenie za interpretáciu: Tomáš Pohorelec, Jano Milan
Do videnia na niektorom z letných festivalov, kamaráti.
Maroš Vojtko
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Ten spomínaný pokles záujmu o Strunobranie som zeragistroval už dávnejšie a pokúšal som sa viackrát zamyslieť sa nad tým, prečo k tomu došlo. Strunobranie bolo pre mňa osobne v minulosti najdôležitejším festivalom, lebo prostredníctvom neho som sa dostal k napísaniu svojich prvých piesní. Na ňom som získal aj svoje prvé festivalové skúsenosti a kontakty. Bol to super pocit vystúpiť na festivalovom pódiu pred toľkými divákmi (pesničkári v tom čase vystupovali ešte na hlavnej scéne) a vidieť, že niektorých aj zaujíma, o čom spievame. Čo viac som si mohol priať?
Časom mi však začali vadiť neustále ponosy organizátorov raz na toto, inokedy zas na niečo iné. Samotná organizačná úroveň festivalu dostáva v posledných rokoch tiež poriadne na frak. Do poslednej chvíle sa zvyčajne nevie, kedy presne a či sa vôbec festival v danom roku uskutoční. Organizátori robia festivalu veľmi slabú propagáciu a spoliehajú sa na to, že ho muzikanti a návštevníci dobre poznajú z minulosti. Bez toho, aby sa oni sami začali viac snažiť a pokúsili sa zatraktívniť tento jediný štátom podporovaný festival sa tiež nedá úspešne dlhodobo napredovať. K tomu je však okrem iných dôležitých vecí potrebné hlavne to, aby si ľudia z BA našli cestu k ľuďom z BŠ a začali spolu rozumne komunikovať. Všetci títo by sa potom mali ešte obzrieť do minulosti a nájsť kúsok toho entuziazmu, ktorý bolo cítiť z ich práce pri príprave festivalu v minulosti. Ak však aj naďalej budú Strunobranie brať ako istotu, ktorú štát zaplatí nech už dopadne akokoľvek, nepotrvá zrejme dlho a v hľadisku amfiteátra bude sedieť len porota pozerajúca sa na prázdne pódium a to by bola veľká škoda.
No, my by sme tiež nevedeli, keby mi nezavolal organizátor na číslo, ktoré mál od iného muzikanta. Takže zrajme ide o to, že organizátori Strunobrania disponujú dosť obmedzenou databázou kapiel a sólistou. Pritom celkom stačí osloviť iných organizátorov, aby im poskytli svoje adresáre. Ja osobne idem onedlho ten svoj poslať na SOS, aby sa v budúcnosti Strunobrania mohlo zúčastniť viac muziky.
Ja osobne som sa o predkole strunobrania dozvedel až s tohoto članku inak neviem vôbec nič.Keby som bol čosi vedel určite prihlasim kapelu ale ako hovorím vôbec žiadne info o prihlaškach o predkolách nič!!!!!!!!!