Nachádzate sa tuKomorná scéna Lodenice 2009 v sobotu, 2. časť
Komorná scéna Lodenice 2009 v sobotu, 2. časť
Sympatická česká pesničkárka Žofie Kabelková sa ukázala na Lodeničiarskom pódiu opäť po roku. Predpokladalo sa, že so sebou prinesie aj svoje čerstvé, v poradí tretie CD, ktoré pred nedávnom donahrávala a na ktorom sa opäť hudobne podieľal aj známy huslista Stano Palúch. Ako však veľa vecí v tejto dobe, aj Žofkine CD musí ešte chvíľu počkať než sa dočká oficiálneho uvedenia do života. Samotné vystúpenie bolo pohladením na duši. Jednoduchá, no pritom precízna hra na gitaru, zvonivý usmiaty spev a skvelé texty sú Žofiinou cennou devízou, ktorú poslucháči vždy radi kúpia. Oproti Jane Šteflíčkovej, ktorá hrala pred ňou, Žofka pôsobila trochu intímnejšie a menej živelne, no určite nie nezaujímavo. V recitáli sa objavilo pár nových piesní, ktoré som ešte nemal možnosť počuť (zrejme novinky z pripravovaného albumu) a rád konštatujem, že je to znovu posun vpred.
Zastúpenie čechov na Lodenici bolo tento rok dosť bohaté (na druhej strane rieky Moravy by si od nás mohli zobrať príklad). Približne o pol ôsmej večer sa na scéne ukázal držiteľ českého Anděla 2006 v oblasti Folk&Country, čiže trio Žamboši - Honza a Stáňa Žambochovi a ich stály koncertný hosť, citlivý perkusionista Jura Nedavaška. So sebou priniesli aj nové CD, ktoré je ich druhým v poradí a má názov Přituhuje. Na tomto CD, ako som sa dočítal na ich webstránkach, sa zišla vskutku hviezdna zostava hudobníkov ako napr. Jaromír Honzák (kontrabas), Michal Žáček (priečna flauta, saxofóny), Petr Vavřík (bassgitara), Peter Binder (el. gitary) a ďalší, skrátka bolo sa na čo tešiť. Keďže som to CD do konania ich koncertu nepočul, zapamätal som si, že z neho hrali piesne Dřevorubecká (autobiografická pieseň o živote lesníka v Beskydách, ku ktorej vymyslel a zahral Honza Žamboch aj veľmi slušné tappingové intro), S_p_a_m_p_a_p_á_m (zrejme odpoveď na moderný hip-hop-folkový trend prezentovaný pesničkárom Xindl X ), Chemická (v ktorej vymysleli 26 nových chemických zlúčenín, ktoré sa objavili v súvislostiach s láskou) či Svobodě. Žamboši piesne z nového CD predstavili v trochu komornejšej podobe, no nemožno povedať, že by tým piesne utrpeli. V prostredí stanu Komornej scény to bolo to pravé orechové. Popri nových zazneli počas 45 minútového vystúpenia aj staršie pesničky z albumu To se to hraje a nebyť nekompromisnosti moderátora čo sa týka dodržiavania časového harmonogramu (za čo mu patrí chvála), bolo by sa veru aj pridávalo.
Sanyland nie je na Lodenici nováčikom, no predsa len niekoľko noviniek nastalo aj u nich. V prvom rade zostava Sany (Slávo Grék), Ivan Polák a Andrej Hruška predstavili nový album Trochu korenia, ktorý vyšiel na jeseň v roku 2008. Pohodové folkovo-akustické pesničky plné hypnotizujúcej atmosféry podfarbené citlivou elektrickou gitarou Andreja Hrušku a charakteristickým spevom Sanyho tentokrát dostali ďalšiu pridanú hodnotu v podobe novej na prvý pohľad možno nenápadnej speváčky Zuzky Mikulcovej. Tú Sanyland objavil v Prahe (je slovenka) a keď prvýkrát zaspievala, nielen ja som zostal stáť v nemom úžase. Táto dievčina bola obdarená skutočne skvostným jazzovo-šansónový hlasom a už sa teším na ich ďalšie vystúpenie, na ktorom by malo zaznieť v jej podaní viacero piesní. Na Lodenici tuším odspievala iba tri, či štyri, teda tie, ktoré stihli spolu nacvičiť do Lodenice.
Skupina Bonsai 3 bola posledným českým účinkujúcim, ktorý sa predstavil na Komornej scéne Lodenice. Sú pokračovateľmi legendárnej skupiny Bonsai, ktorá pôsobila v ČR v 80tych rokoch a trojka v názve označuje, že sú už treťou generáciou, ktorá v skupine hrá. Skupina sa zhostila pôvodných skladieb autorov Poláčka a Stralczynského, ktoré patria medzi to lepšie, čo sa na českej folkovej scéne urodilo, no rozhodli sa prearanžovať ich po svojom. Bol som teda zvedavý, ako ich snaženie dopadne. Nedočkal som sa však žiadnych veľkých experimentov, skupina sa teda snažila zachovať dušu starých piesní tak, ako ich poznajú ich priaznivci. Bola tam však určitá odlišnosť a to napríklad v podobe mladého usmiateho hlasu speváčky Živany Stupkovej, ktorej by som nehádal viac ako 15-16 rokov. Jej spevácky prejav je však neúmerne vyspelý v porovnaní s jej mladíckym výzorom. Spolu s mužskými vokálmi Vaška Koblenca a Jirku Tomana dokáže spôsobiť mrazenie na chrbte. Cesty revivalových kapiel nebývajú jednoduché. Na to, aby sa to podarilo, musí byť skupina rovnako dobrá, ak nie lepšia než pôvodný interpret. Bonsai 3 disponuje hudobnou aj speváckou kvalitou a keby k nej pridali ešte trochu odvahy a popustili uzdu fantázii, bolo by nie len dosť dobré, ale priam skvelé.
Oravský pesničkár Robo Hulej patril pred pár rokmi medzi špičku súčasného slovenského pesničkárstva. Na chvíľu sa hudobne odmlčal. Za ten čas stihol pracovať v zahraničí, založil si rodinu a minulý rok sa nám podarilo presvedčiť ho, aby znova vystúpil na lodeničiarskom pódiu. Robovi sa za rok podarilo dať dohromady novú skupinu, s ktorou prišiel aj na Lodenicu 2009. Skupina má názov Spod Budína (podľa vrchu Budín, ktorý je súčasťou Oravskej Magury a týči sa nad obcou Nižná na Orave) spolu s Robo Hulejom sa rozhodli dať nový šat staršín robovym piesňam, ako aj vytvoriť nové originálne diela. To sa im a najmä vďaka Robovi aj celkom dobre darí. Robo sa začal venovať gajdám, ktoré boli slovenskými pesničkármi doposiaľ opomínaným nástrojom. Pomocou nich, bassgitary, konga a akustickej gitary dokázali vykúzliť veľmi sugestívne inštrumentálne skladby, ktoré možno smelo zaradiť do worldmusic. Koncertovanie sa Robovi zrejme zapáčilo, lebo počas vystúpenia bol uvoľnený, sršal humorom (dokonca aj tým,ktorý sa môže hovoriť až po dvadsiatej druhej hodine) a keďže v programe už zostávala iba jedna kapela, došlo aj na prídavok.
Skupina Druhý dych mala pôvodne vystupovať na Alternatívnej scéne, no okolnosti zariadili, že nakoniec hrala na Komornej scéne. Na folkovej scéne pôsobia už desať rokov, čo je dosť dlhá doba na to, aby sa zohrali, vydali pár albumov, našli si vlastný hudobný prejav. To všetko sa im dodnes darí. Rokmi sa z pôvodného dua vyprofilovala skupina, ktorú možno zaradiť do škatuľky folkrock. Sú charakteristickí najmä spevom a to hlavne dvojhlasmi Adriany a Andreja Mikovcov. Oproti minulosti sa trochu zmenilo aj nástrojové obsadenie a Andrej priniesol do kapely novú elektroakustickú lubovku Ibanez, ktorou trochu zaguľatil zvuk svojich dnes už vyzretých gitarových vyhrávok. Ich vystúpenie na Lodenici malo drajv, bolo výborne zaspievané a ešte lepšie zahrané. V stane Komornej scény už sice v tom čase nebolo tak veľa ľudí (zrejme kvôli koncertu Vlastu Rédla na hlavnej scéne v Aréne Lodenice), ale tí čo zostali určite neoľutovali. Nielen kvôli tomu, že Vlastove vystúpenie bolo nemastné neslané, ale hlavne preto, že vystúpenie skupiny Druhý dych bolo dôstojnou bodkou za jedenástym ročníkom Lodenice na Komornej scéne.
Aká bola teda Komorná scéna Lodenice 2009?
Podľa mňa bola fajnová. Minuloročné angažovanie Petra Janků ako moderátora aj jeho tohoročné moderovanie mi potvrdili, že sme konečne našli osobnosť, ktorej je folk, pesničkárstvo a hlavne moderovanie takýchto akcií blízke a že to vie robiť na veľmi slušnej úrovni. Väčšina kapiel si pochvaľovala aj zvuk na pódiu, ja ho až na pár malých výnimiek chválim aj smerom do hľadiska. Publikum bolo disciplinované a veľmi kultivované (až na jedného chlapa v sobotu, ktorého som poriešil osobne), účinkujúci prichádzali včas, zvučili sa rýchlo a hlavne odohrali výborné koncerty a čo ma najviac teší je fakt, že nové tváre na scéne nielenže nesklamali, ale naopak, že väčšinou naplno zabodovali. Iste, keď sa obzriem dozadu, našlo by sa pár vecí, ktoré by som dnes možno urobil inak, to už však zostane výzvou do budúcich rokov. Koniec koncov, stále je čo vylepšovať. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa osobne zúčastnili a aj vám, ktorí ste čítali všetky naše reportáže.
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Poslušne hlásim že som ti tam žiadne preklepy nenašiel. Ale mám niečo čo by som rád napísal k niektorým kapelkám:
Žambochov, ktorých týmto srdečne pozdravujem, som doteraz vždy zmeškal alebo nejak inak prepásol, a to som si teda blbec dal. Ich vystúpenie bola naozaj vysoká škola pesničkárstva, klobúk dole.
Hlas Zuzky Mikulcovej posúva už beztak skvelý zvuk Sanylandu ešte o niekoľko tried vyššie. Ťapkám!
Som rád, že sa Robo Hulej vrátil na folkové pódiá v takejto paráde. Nejaké videjko z ich prvého spoločného koncertu:
Robo Hulej v Čajovni za siedmimi horami from Peter "Petiar" Lachký on Vimeo.
Ahoj na Slovač, ahoj Radiare, díky za pěkný článek, v sobotu nám u vás bylo nesmírně energicky a i když jsme toho noc před Lodenicí mnoho nenaspali, na podiu mi bylo, jakobych spal před tím hraním celý boží den. Dramaturgie alternativního stanu byla perfektní, kdybych mohl být na Lodenici tři dny vkuse, byl bych jenom tam, hlavní arena by mě vůbec netankovala...:-) Bylo mi líto, že jsme museli tak brzo odjet. Jsem moc rád, že jsi nás Petiare konečně neminul, snad bude příště šance na pár slov. Co takhle vyrazit taky někdy na Valachy? :-)
PS: Prosím o opravu jména kontrabasisty Jaromíra Honzáka v článku. http://www.jaromirhonzak.com/