Nachádzate sa tuRozhovor s Longital (31. 12. 2006, Dlhe diely, Bratislava)

Rozhovor s Longital (31. 12. 2006, Dlhe diely, Bratislava)


Radiar 18 január 2007

East beat s farebnou a oduševnelou elektronikou, krajina maľovaná gitarou, pretkaná bezpražcovými basovými cestičkami. Hlasy vychádzajúce zo srdca. Neobyčajná hudba s vlastným názorom.

Longital
vznikol v roku 2001 v Bratislave. Atmosféra miesta na križovatke kultúr a vplyvov ovplyvnila nadžánrový zvuk skupiny, prelínanie piesne a experimentu, elektroniky a akustiky. Longital je starý názov skaly Dlhé diely, na ktorej členovia skupiny žijú. Skupina vydává albumy vo vlastnom vydavateľstve Slnko records.

Aký bol uplynulý rok?
Shina: Rýchly, horúci, úspešný a zároveň dlhý, chvíľami neľútostný, vyžadujúci a cestovací. Bol to podľa čínskeho horoskopu Rok psa, ktorý má byť plný zmien a naozaj: zmenili sme názov Dlhé diely na Longital; máme nového spoluhráča: strieborný notebook Apple, zmenili sme nahrávacie štúdio, teda vytvorili sme si doma vlastné; našli sme výbornú koncertnú menežerku; nahrali sme nový album Výprava; skomponovali sme a naživo hrali hudbu pre dve divadlá – české Continuo (Zatmění) a slovenské Gunagu (Osamelá); precestovali Európu. V podstate sme sa celý rok nezastavili a až na konci decembra konečne zostávame celé dni v posteli a v pyžame – máme arabské dni.

Čo znamená Longital? Znie to cudzo. Prečo tá zmena?
Dano: Je to starý názov kopca kde žijeme – dnes Dlhé diely. Už v roku 1237 tu boli vinice a názov Langtail sa objavil v roku 1433, neskôr sa to zjednodušilo na Longital, ktorý prežil v hovorovej reči, v susedstve je vinotéka s týmto menom. A ešte sa tento termín vyskytuje aj vo fyzike – v súvislosti so správaním sa elektrónov v elektromagnetickej rezonancii. Keď sme si registrovali doménu www.longital.com, vyhľadávač našiel len tri odkazy na slovo Longital, z toho jeden bol: “longital electron mass in i-th valley of emitter conductive band”. Dobré nie? Dnes sú tam tisíce odkazov, za ten rok proste longital rozrezonoval elektróny... Názov sme zmenili z dvoch dôvodov: cítili sme, že sme sa od pôvodnej idey dlhých dielov hudobne dosť vzdialili a zároveň, že naša hudba je univerzálna a dá sa rovnako dobre hrať doma, v Čechách, ale funguje aj v Maďarsku, Írsku alebo Francúzsku… Jediný problém bol s názvom, ktorý nevedeli nikde vysloviť a tak nás buď premenovali na Die daily, Didly didly alebo aj Dhlé Deily

Kde všade ste koncertovali?
Dano: Podľa počtu koncertov: Čechy a Morava, Slovensko, Poľsko, Írsko, Maďarsko, UK (Londýn), Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko (Berlín). Spolu toho bolo aj s divadlami 107 vystúpení.

Ako vás prijalo obecenstvo?
Dano: Po toľkých koncertoch hráme uvoľnenejšie, a pritom nový materiál je energickejší, je tam viac rytmov, takže sa nám výborne hrá aj na koncertoch aj v kluboch. Mimo československého teritória sme stále vo väčšine prípadov pionieri, hráme pred úplne novým a nepripraveným publikom, a to je tá najťažšia skúška. Na niektorých miestach sme mali ľudí na našej strane hneď od prvej skladby, a niekde sme museli tvrdo pracovať aby sme si ich získali. Náš prvý koncert v Poznani sa začal s desiatimi divákmi v publiku, ktorí počas koncertu zvolávali mobilmi svojich známych, aby sa prišli pozrieť. Kým sa klub ako tak naplnil, bol už koniec koncertu, oneskorenci si však vyžiadali dlhý prídavok. Je príjemné, keď po koncerte prídu nadšení ľudia a povedia, že slovenčina má pekný zvuk, pýtajú sa, či sme u nás doma slávni a kúpia naraz aj niekoľko CD. Vtedy vieme, že sa to podarilo. A veľké šťastie je aj to, že týchto ľudí môžeme spoznať, každého osobne. To je veľký dar.

Koho zaujímavého ste stretli na svojich turné?
Dano: To by bol dlhý zoznam. Môžu to byť naoko obyčajní poslucháči, ktorí nám po koncerte naznačia, že sme spriaznení, že veci vnímame natoľko podobne - ako starí dobrí známi, že si máme navzájom čo povedať. Potom je to pár vzácnych ľudí - hudobníkov, s ktorými sa naše cesty stretli, ako je Karel Heřman (Čankišou), ktorý prispel úžasnými vokálmi na náš nový album, Glen Hansard a Markéta Irglová, s ktorými sme sa striedali niekoľkokrát na festivalových pódiách a od prvého momentu tam bola tá “elektrónová rezonancia”, ďalej skvelý írsky spevák Fergus O’Farrell, u ktorého sme strávili pár dní doma a v meste pri mori, kde žije nám vystrojil koncert a sám zostavil predkapelu v ktorej spieval aj Colin Warncombe aka Black – možno si spomínate na jeho hit “Wonderful life”. Nina Hynes – to je ďalšia fantastická írska speváčka, ktorú sme spoznali a ktorá nás aj ovplyvnila. No a Jens Uhl s Cristel, ktorý nás do Írska vlastne prvý krát zavolali, bývali sme u nich v dome nad morom a nahrali sme si tam zvuky do pesničky Na mori. A mnohí ďalší!

Kde sa vám nejlepšie hralo ?
Shina: Sú také miesta na ktoré sa radi vraciame a ktoré majú nezameniteľnú atmosféru, skvelé publikum a zvuk: napríklad Krakovský klub Lokator, Pražská Delta, Olomoucké Divadlo hudby, Budějovická Solnice, Londýnske kluby Spitz a Cargo, Írsky Debarras v Clonakilty a veľa iných. Ešte stále však naše hrania delíme na koncerty a skúsenosti. Skúsenosti sú hrania, kde sa musíme popasovať sami so sebou, lebo niečo proste nefunguje alebo aj nič, to je nakoniec veľmi výživné. Niekedy jednoducho hráme ľuďom hudbu a inokedy na sebe pracujeme

Kde se vám nejviac páčilo?
Dano: Snáď v Írsku, ku ktorému sme si našli cestu najprv cez hudbu a írskych muzikantov, ktorí sú našimi priateľmi. A majú more! A útesy! A majáky! Írov je asi toľko ako Slovákov, jedli v minulosti veľa zemiakov (brambor), väčšina schopných ľudí emigrovala do zahraničia a teraz sa pomaly vracajú lebo je to ekonomický tiger, no hotové Slovensko. Ale vážne - v Írskej scéne sme našli veľa poučného. Je tam úžasná vokálna tradícia. Zvukár na koncerte sa venuje hlavne hlasu a zvyšok hudby tomu slúži. Páči sa nám ako Íri dokážu kombinovať pesničkárstvo s elektronikou akoby sa nechumelilo, a pritom tam ostáva to srdce a posolstvo.

V októbri ste vydali nový album, aký má ohlas?
Dano: Zatiaľ výborný. Po koncertoch sa predáva ako teplé rohlíky... Najviac ohlasov-recenzií máme zatiaľ mimo Slovenska: z Čiech a Maďarska, sú na našom webe. Nahrávali sme ho doma na Dlhých dieloch, tak v sebe nesie ešte viac z toho miesta, aj keď je vlastne o putovaní… Výrazovo je oveľa energickejší ako predošlé a volá sa “Výprava”. Na obal sme použili čiernobielu grafiku “Wyprawa” od nášho poľského priateľa a grafika, ktorý sa podpisuje PIO (Piotr Kalinski). Na obraze sú dvaja čierno-bieli jazdci na psoch, so slnkom na vlajke. Čo lepšie by sa dalo robiť v roku psa než vysadnúť na psa a vydať sa na výpravu v mene slnka?

Chystáte k nemu aj videoklip?
Shina: Áno, začali sme o ňom hovoriť s režisérom Marekom Šulíkom zo známej filmárskej rodiny, ktorý nám už jeden klip robil. Keby bolo iba na nás, tak sa do toho nepustíme, lebo televíziu nesledujeme a v podstate k tomu nemáme vzťah. Ale naposledy keď sme boli v Óčku, pýtali sa nás na klip s takou samozrejmosťou, že sme o tom zase začali rozmýšľať. Tak ako nás minulý rok dostali dve divadlá, teraz po nás ide klip… Veľmi často ale vystupujeme s Vj-om, ktorý za nami robí počas koncertu projekciu: takže to môže vyzerať ako my dvaja vo filme… niekedy ľudia hovoria, že ich to od hudby odvádza, niekedy, že im to pomáha. V každom prípade to dobre vyzerá, ale my to nikdy nevidíme.

Aké máte plány na rok 2007? Kam by ste se chceli pozrieť?
Shina: Chceli by sme zase hrať veľa koncertov, to je na tom všetkom, čo robíme najlepšie, aj keď je to niekedy dosť dobrodružné – chodiť na rôzne miesta, stretať ľudí a pri tej príležitosti im hrať.
Dano: No, radi by sme si v marci zalyžovali pod Chopkom, a tiež by sme si zaslúžili týždeň pri nejakom modrom mori s dobrou kuchyňou. Sľubujem to Shine už niekoľko rokov počas ktorých sme sa ani nachvíľu nezastavili. Máme v pláne robiť nové piesne a viac v nich prepojiť nástroje a hlasy s elektronikou – proste vytvárať ten náš zvukový dizajn priamo na koncertoch. Už sme sa na to aj technicky vybavili a v najbližšej dobe začneme s experimentami. Ak by to malo byť ako novoročné želanie, tak by sme sa opäť chceli podívať za hranice našej vlastnej hudby, do nových svetov a zobrať na túto výpravu čo najviac poslucháčov.

A ako se darí vášmu vydavateľstvu Slnko records?
Shina: Tento rok vyšli dva tituly: Longital: Výprava a debut košickej kapely Kolowrat: Vrany sa vracajú, čo bol v poradí 19. album. Na začiatku som si naozaj nemyslela, že zájdeme až tak ďaleko, po piatich rokoch existencie vidím, že aj bez seriózneho zámeru a plánovania sa veci akosi dejú sami a posúvajú nás ďalej. Minulý rok bol dokonca veleúspešný: dva z albumov, ktoré sme vydali na konci roku 2005 získali Aurelov (u vás Anděl). Album balád Zuzana Homolová: Tvojej duši zahynúť nedám… vznikol v produkcii Dana Salontaya a Sama Smetanu a ďalší Soňa Horňáková: Pozdrav z Teonatu produkovali a nahrali naši bývalí spoluhráči Sabo a Zajko (Slide&Udu). Bratislavskej kapele Živé kvety vyšiel u nás jej štvrtý album – medzi nami “veľdielo” - Sloboda a stal sa najpredávanejším našim titulom minulého roku. Okrem toho vyšiel debut kapely Noise Cut: Deň za dňom, na budúci rok ich môžete pomerne často vidieť na koncertoch v ČR.

Blanka Štrayblová - Agentúra Leviathan

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie


Najnovšie komentáre