Nachádzate sa tuBlogy / vetroň's blog / Stopom z Francúzska na čas? kedykoľvek! Časť 2.
Stopom z Francúzska na čas? kedykoľvek! Časť 2.
Budík zvoní, obloha je svetlá a ja sa preberám na zvláštnom mieste, celkom mi nie je jasné ako som sa sem dostal, kde to vlastne som, a prečo tu spím na zemi v kríkoch na benzínke. O 15 minút už stojím na ceste, a som celkom úspešný, akurát nik nejde mojim smerom. Asi po 3 hodinách mám ďalšie volvo na smer Lindau, čo sa mi veľmi hodí. Vystúpim na benzínke niekoľko kilometrov pred rakúskymi hranicami a ujo pokračuje sám do Nemecka. Slnko mi nepríjemne svieti do očí pri stopovaní, no našťastie sa aj tam nezdržím dlho a berie ma milý pár do St. Margaretten – hraničného to mestečka, ktorým som už tak veľa krát prechádzal. Na oslavu si kupujem nanuk a minerálku v kauflande. A idem s obrovským nadšením stopovať. Už keď som tu, to akoby som bol doma. Už som u susedov! Síce mi ostáva ešte dobrých 700 km, ale pocit je to úplne iný! To nadšenie pominulo po asi hodine a pol, keď nikto nezastal. Sakra ja mám ale smolu. Okolo desiatej píšem Dalovi, že sa mi nedarí presne podľa predstáv, ale nejaká nádej tu ešte je. Dalo ma povzbudzuje a chalani držia palce. Niekto miestny ma vzal do inej časti mesta, kde je prípojka aj z diaľnice z Churu, že tam budem mať asi lepšie šťastie. Mal pravdu. Bol tam väčší frmol a aj viac áut s viedenskými značkami, čo mi zas dodalo optimizmus. Zrazu na pupme zastalo BMW 1 s viedenskou značkou a ja som ukecal chlapíka, nech am vezme. Síce len do Salzburgu, ale strašne mi pomohol. A ta jazda, to bol zážitok! Asi hoďku sme stáli v zápche, ale to mi nevadilo, tešil som sa do Salzu, lebo miestnu pumpu dôvere poznám a vždy sa mi tam darilo.
Nebolo tomu inak ani teraz. Asi po 20 minútach v Salzburgu vedľa mňa flekuje pick up s nálepkami snowboardových značiek. Veľké prekvapko sedelo za volantom. Nádherná modrooká blondína, strapatý účes nakrátko, rebelka, len o málo staršia odo mňa. Celou cestou asi 100km sa bavíme o frírajde v Tirosku , počúvame samozrejme hip hop a ja v duchu preklínam monogamiu. To dievča má ale jednu veľkú vadu. Je to snowboardistka, a s takým tromfom by som sa veru vo svojich skialpových a frírajdových partiách ani pochváliť nemohol, len čo by som si trapas privodil. Aj keby to bola sama Andrea Verešová. Takže tému „moje stopárske nočné mory“ som prezieravo neotváral, aby som sám seba náhodou nezahnal do kúta.
Na pumpe, kde ma táto fešanda vyložila som zakrátko stretol tak povediac nešťastie v šťastí. Zastavil poloprázdny mikrobus, že ma odvezú sto kilometrov pred Viedeň, čo je zhruba hodina jazdy. Boli to robotníci zo stavby diaľnice, pôvodom z bývalej Juhoslávie. Ak existuje 10 prípadov, kedy som sa naozaj bál, tak táto hodina patrí do prevej päťky. Jednak šofér pri preplnenej diaľnici trielil 150km/h a jednak sa väčšinou sa sústredil na zábavné videá na telefóne kolegu. Radšej som zaspal.
Našťastie cesta dopadla OK a ja som sa v piatok poobede niečo po piatej ocitol 100km pred Viedňou. Ani tam som nestál príliš dlho, vzali ma dvaja čínski študenti, ktorí si spravili výlet z Mníchova do Viedne. Nakoniec sa ukázalo, že sme si boli veľmi nápomocní vzájomne, lebo nevedeli, či majú tankovať diesel alebo benzín a ak benzín, tak aký, a práca s mapou im toho tiež veľa nehovorila, tak som ich navigoval do ich hotela v centre mesta. Tam sme dorazili okolo pol siedmej a ja som sa s koncertom definitívne rozlúčil. Zostáva mi ešte cca 300 km kamsi na Oravu, a tri hodiny času. Moja milá sa zhostila úlohy logistickej asistentky a poinformovala ma o možnostiach dopravy z Viedne, takže večer okolo deviatej som už doma papal tú najlepšiu zeleninovú polievku, akú som za posledné 2 dni zjedol.
Za 27 hodín som s 13 prestupmi prekonal 1300 km z francúzskeho Chamonix do Bratislavy a spal 3 hodiny. Bol som patrične unavený, koncert som nestihol ale všeličo som zažil, všelikoho stretol. Ak by som sa aspoň nepokúsil, mrzelo by ma to viac. Aj o tomto je dobrodružstvo.
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.
- vetroň's blog
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť