Nachádzate sa tuTeplické folkovanie v daždi...

Teplické folkovanie v daždi...


robin 13 jún 2002

Na rozdiel od predošlého folkovania bol celý deň upršaný. Akoby aj obloha chcela upozorniť celý kraj, že 7. júna sa nad Sklenými Teplicami opäť roztvorilo folkové nebo, z ktorého nám ako hosť tentokrát vypadol pesničkár Milan Kirschner – Kiko z Hronskej Dúbravy. Ani bubnovanie dažďa na strechy domov však neodradilo folkuchtivých divákov a sála sa pomaly začala zapĺňať. Ale pekne poporiadku. Začiatok Folkovania sa tentokrát posunul na 19. hodinu. Myslím, že táto hodina je pre miestnych folkáčov prijateľnejšia. Aby sme neporušili dávnu tradíciu, otvorenie patrilo Peťovi Uhrínovi – Uhrošovi. Zaspieval niekoľko svojich staronových piesní a pripravil tak pesničkársku atmosféru pre nášho hosťa.
 

Kiko začal hneď z ostra.Ten, kto ho pozná lepšie, vie, že jeho štýl je poznačený rockom, čo dáva piesňam špecifický ráz. Keďže som tiež vyrastal na výplodoch rockových skupín, prišiel som si na svoje. Texty prezrádzajú, že ho v prevažnej miere inšpiruje aktuálna situácia v spoločnosti, alebo sa snaží odpovedať na otázky, čo nám kladie život. Tak napríklad zaznela pieseň Čo je to láska. Barbie je zas charakteristická tým, že patrí medzi „skazkosongy“ – takto nám ju predstavil Kiko. Ide o 12-minútový príbeh, ktorý však na rozdiel od klasických rozprávok nedá zaspať!

Po Kikovom umení sme na scénu nastúpili my – šiesti! Nie, Jasoň sa nerozrástol (zatiaľ J ???), len sme si prizvali dva spevavé hlásky Nikolky a Martinky. Na to, že sú žiačkami prvého stupňa ZŠ v Hliníku nad Hronom, na pódiu si s nami zaspievali ako profesionálky. Koncert sme v tejto zostave otvorili piesňou Jednou stopou. Ďalšiu líniu tvoril pre mňa už klasický Jasoň – až na pieseň Lístky – tie som si na koncerte odkrútil prvýkrát a pieseň Mať moje, ktorú sme na pódiu doteraz ešte nepredviedli. Ku koncu sme na dosky slávy opäť pozvali naše dve malé - veľké speváčky a spoločne sme spustili Guľôčku a Deti. Myslím, že pre ne to bol pekný darček k MDD – i keď už pár dní po sviatku. Blížili sme sa ku koncu. Na záver sme ešte zaspievali prídavok Cieľov pár.

Toto piatkové folkovanie bolo skutočne vydarené. Poznačené dobrou atmosférou ho nemohol pokaziť už ani spomínaný dážď. Verím, že 5.-6. júla nám slnko nedá košom a po celé dva dni sa bude v Sklených Tepliciach usmievať na prebiehajúci festival Pramene 2002. Samozrejme, že Vás všetkých naň pozývame.

Robin

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



Najnovšie komentáre