Soňa Horňáková

Večer v stredu 14.5.2003 som mal dosť dlho rezervovaný pre folk. Konkrétne išlo o krst nového CDčka Sone Horňákovej s názvom Album nevydaných piesní. Ako už názov napovedá, netýka sa žiadnych noviniek. Soňa v osemdesiatych rokoch účinkovala vo viacerých hudobných skupinách, žiadna z nich však nevydala album, aj keď sa urobilo niekoľko nahrávok.

Niekedy sa ráno zobudíte a zistíte, že sa vlastne neoplatí. Tak si ľahnete a spíte ďalej. Vždy lepšie ako sa zobudiť, vstať, a „zabíjať čas“. Tak nejako sa vyjadrila Soňa Horňáková v jej „somárskom mostíku“ na koncerte s S. H. Bandom 2. apríla v Café Stena v Bratislave. A tak podobne o tom spieva v rovnomennej piesni.

Hneď v úvode článku sa ospravedlňujem tým, ktorí sa dali zmýliť chybným časom začiatku koncertu v našom kalendári a prišli až v polovici vystúpenia. I keď sme tento údaj kontrolovali, referenčné weby uvádzali rozličné informácie, a tak sme sami úplne presne nevedeli, o koľkej to vlastne začína. Pre istotu som však prišiel skôr, a čo som videl a počul, vám teraz popíšem.

Piatkový večer sa dá stráviť rôzne. Tí, ktorí si piatok 15. novembra vybrali Café Stena, rozhodne neľutovali. Viac než dve hodiny im večer spríjemňovala Soňa Horňáková, jej kapela S. H. Band (Janka Krajčovičová – klávesy, Gusto Čech – elektrická gitara, Brcho Vlado Kaňák – bicie) a krásne pesničky.

Prvý augustový víkend patril v Lipt. Hrádku country, folku, inej skvelej muzike a podobným príjemným záležitostiam.

Utorkový večer v bratislavskom klube Hlava 22 patril folkovej atmosfére.

Druhá nedeľa v mesiaci sa folkovým priaznivcom už napevno vryla do pamäti koncertami Folkfórum Live zo Štúdia č.5 Slovenského Rozhlasu. Zakaždým si na to spomenú folkuchtivci v Bratislave, ale ani zbytok Slovenska nie je ukrátený. Tieto koncerty sa totiž priamym prenosom prenášajú do éteru na vlnách Rock FM rádia. Nebolo tomu inak ani v nedeľu 12.mája 20002. Soňa Horňáková,tradičná to moderátorka týchto koncertov a zároveň redaktorka všetkých relácií Folkfóra publiku a poslucháčom pri rádiách tentokrát predstavila samu seba a svoju skupinu S.H.Band. Druhým hosťom večera bola dvojica Pavol Hammel a Juraj Burian.

Vo štvrtok 11.apríla nežil Zvolen iba hokejovým zápasom domácich s Bratislavou. Aspoň malý komorný priestor Zvolena, konkrétne World klubu určite nie. Aj keď téma hokeja odznela, pretože aj o svojich „hokejkovo - gitarových“ začiatkoch nám tam rozprávala Soňa Horňáková. Samozrejme aj hrala, spievala, tlieskala, rozprávala vtipy a spomínala. Soňa je absolútna „profíčka“, čo je vidieť na jej uvoľnenosti a ľahkosti pri hraní. Rozospievala sa na piesni „Niečo ako blues“. Na pódiu nezostala sama, vypomáhali jej dvaja členovia z SH BAND Vlado /Brcho/ Kaňák na bicích a Janka Krajčovičová na klávesoch a gitare. Soňa mala už od začiatku publikum na svojej strane. Bola veľmi prirodzená a spontánna, hoci sa ospravedlnila že je nachladnutá. Okrem piesní, ktoré sú známe zahrala aj „Uspávanku“ z jej posledného albumu. Zaspomínali sme si na Jožka Štefánika, ktorý sa textovo podieľal na viacerých skladbách a aj Paľa Hammela, ktorý ani po viacerých výzvach a očakávaniach neprišiel.

Petiar sa rozpráva s jednou z najvýraznejších osobností slovenského folku 80-tych a 90-tych rokov.

 Na začiatok by som sa chcel spýtať - pochádzaš z Bratislavy?
Narodila som sa v Bratislave, vyrastala som v Dunajskej Strede, vysokoškolské štúdiá som absolvovala v Trnave a v roku 1982 som sa rozhodla žiť v Bratislave.

To znamená, že sa stále hýbeš na tom juhu Slovenska, je to tak?
Áno, čím som staršia tým viac si uvedomujem, že ma priťahuje juh, konkrétne Žitný ostrov. Milujem rovinu, cítim v nej obrovský priestor, voľnosť a to mi dáva silu. Tam som naozaj doma.

Folkové Bojnice si tohto roku vybrali odvážny bod prázdninového časopriestoru. Piatok trinásteho júla na otvorenej scéne. Šťastie im však prialo. Priestor darovalo nádvorie knižnice s historickou atmosférou v objatí budov na námestí. Čas strážila kostolná veža, ktorá s notorickou pravidelnosťou odbíjala práve vtedy, keď na pódiu stál Janko Kulich, či už ako hostiteľ, alebo ako pesničkár. Dušu tomu všetkému vdýchli všetci prítomní, ktorých bolo tak akurát aj na jednej aj na druhej strane "opony".