Reportáž

V pondelok 30.7.2007 sa skalická folková kapela ZA zúčastnila world music festivalu Prázniny v Telči v susednej Českej republike. Pozvaní boli na Kocouří scénu, ktorá sa koná na Námestí a kde sa predstavujú prevažne amatérske kapely. Celý festival trvá tri týždne. Telč je krásne historické mestečko a určite stojí za návštevu, či už počas festivalu alebo i mimo neho hocikedy v roku.

"Tak sa nám zo slávneho folkového tria vyklubala predkapela Petry ,,Šany“ Štanclovej. Ono to už na tej hudobnej scéne občas tak chodí. Keď sa umelec dostane do polohy kultovej, stačí aby si na pódiu zapálil cigaretu a obecenstvo zaburáca potleskom.

Zo všetkých v Grane zastúpených skupín sú najaktívnejší kremničania zo skupiny Tajf. Robia každý rok dva festivaly a ešte k tomu seriál klubových koncertov. Kremnické Laso je v súčasnosti jediný súťažný festival určený pre detské a mládežnícke kapely, duá a sólistov.

Hovoriť o tradícii a dobrých zvyklostiach je hádam ešte priskoro, no napriek tomu mi nedá, aby som atmosféru sobotného folkového večera v Hlave XXII neprirovnal k tej ostatnej – spred mesiaca. „Stručne“ povedané – hudobne aj ľudsky veľmi príjemná, priateľsky otvorená a opäť nabitá emóciami a energiou, plynúcou z neveľkého pódia medzi pozorných divákov a poslucháčov. Tentokrát sme si pozvali priateľov z Kremnice, folkovú skupinu Tajf , a Pathetic Hypermarket Band, teda PHB z Bratislavy, ktoré sme s Lu prvýkrát videli a počuli na minuloročnom Rača feste a domáca, „bratislavská“ karta jednoznačne padla na nich.
Ako organizátorovi týchto akcií sa mi o nich samozrejme nepíše ľahko a už vôbec nie objektívne, tento článok preto považujte za silne subjektívny, nech sa s tým každý vyrovná po svojom : -)

Já nevím, co je to s tou mládeží, vlasy si naježí, ta neni jako my...

Prvý krát som jeho hudbu počul priamo na koncerte v Martine, kde ma vytiahol v osemdesiatom piatom jeden kamarát. Okamžite sa hlboko zakorenila v mojom hudobnom registri a dodnes sa nenechala vykoreniť.

Zvyknem všade chodiť na poslednú chvíľu a potom sa paprčím, že musím sedieť vzadu, alebo stáť. Povedal som si, tak teraz opatrne chlapče a pohni kostrou. Dobre som urobil, sedel som takmer vpredu a naokolo veru veľa voľných miest nebolo. Všade rozvoniaval endorfínový piatok, na pódiu sa povaľovali gitary, s úctou stáli takmer v pozore mikrofóny. A teplo do dlane, alebo božteky prichádzali raz odtiaľ, inokedy odtiaľ.

Myslím,že nepoviem nič nové,ak poznamenám,že väčšina z nás má zabehnutý istý rytmus života, štandard zvaný - všedný život.

Párkrát mi už prišiel mailom ako spam obrázok našej krásnej planéty v noci. Čierny svet a na ňom vysvietené mestá. Ja si nejako podobne predstavujem aj folkovú mapu Slovenska. Najviac svietia miesta veľkých festivalov, ale ešte je tam zopár malých svetielok, ktoré občas zablikajú.

Život v Bratislave sa mi celkom páči. Niežeby to bolo najkrajšie miesto na bývanie, dá sa tu však páchať kultúra kedykoľvek má človek na to čas a chuť. Tak tomu bolo aj v sobotu 16.decembra 2006, kedy Agentúra Camille zorganizovala ďalší z cyklu česko-slovenkých dvojkoncertov. Tentokrát si na koncertovanie pozvala dve vynikajúce kapely z opačných koncov bývalého Česko-Slovenska.

Chcete niečo o koncerte Honzu Nedvěda? Alebo už bolo napísané a vyrieknuté všetko? To, že Kremnicu mnohí zainteresovaní charakterizujú aj ako jednu z bášt slovenského folku už asi viete. Fungujú tu dve a pol dospelej kapely, jedna mládežnícka, jedno začínajúce duo a myslím, že aj zaradenie Kláry Štroffekovej ako pesničkárky je na mieste, veď práve ona sem folk dotrepala.