Druhý dych

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Univerzitné pastoračné centrum (UPC). V tom centre pracovali ochotní a šikovní ľudia, vďaka ktorým sa podarilo zrealizovať cyklus folkových koncertov pre milovníkov folku v Bratislave. I stalo sa, že prišiel 16. január roku 2002. Bol to deň ako každý druhý, či tretí. Pracovná doba ubiehala neuveriteľne rýchlo i nakoniec prišiel čas, kedy sa mal mládenec menom Radiar (ja) rozhodnúť, či sa pôjde pozrieť na prvý z týchto koncertov. Skupinu Druhý dych poznal len spolovice (Adriana Škultétyová a Andrej Miko vystupovali na Folkfóre na Padláši ako duo), lebo počas Strunobrania 2001 mu vystúpenie skupiny v kompletnej zostave akosi uniklo. Taktiež ešte nevidel Petiara hrať so Stanom Palúchom. To boli hlavné dôvody, prečo sa nakoniec rozhodol ísť na ten koncert a nabažiť sa trochou kultúry.

Mal som možnosť v posledných dňoch vypočuť si cédečko mladej, začínajúcej folkovej kapely Druhý dych. No, úplne začínajúcej nie, pretože jej korene siahajú do roku 1998 a aj ich CD demo oslávilo už druhé výročie. Ale to zrejme nie je podstatné...

Dnes sme si zobrali pod krídla mladú príjemnú folkovú skupinu Druhý dych. Pod názvom skupiny by som si predstavila klub dôchodcov na bále, ale je to príjemná svižná folková skupinka, takže prečo tento názov, vám porozprávajú ľudia od daného koryta...

Už zopár rokov sa uprostred júla koná dnes už dovolím si tvrdiť dobre známy festival Strunobranie. Nebolo tomu inak ani tento rok. Ja som sa opäť prihlásil do súťaže ako jeden z účinkujúcich (samozrejme spolu s Máriou Horňákovou, s ktorou to ťaháme spolu spevácky už od môjho vstupu na hudobnú scénu). Absolvovali sme krajské výberové kolo v Spišskej Novej Vsi a keďže nás porota vybrala aj do finálovej časti konajúcej sa v Banskej Štiavnici, tešili sme sa o to viac. Bola to pre nás aj príležitosť znovu sa ukázať na slovenskej folkovej scéne po viac ako dvoch rokoch, počas ktorých som spoznával zámorské krajiny.