Reportáž

Plagát na dverách Wood Pubu vo Vrábľoch stroho hlásil, že „tramp-folk-country“ koncert, o ktorý sa 14. 12. 2002 mali pričiniť Zubri, Lesní Škriatkovia a Kotva, sa začína o 19.00 hod. Pred vchodom som zočila Lesných Škriatkov, ako po jednom zoskakovali nie zo slncového koníka, na ktorom cválajú v jednej zo svojich piesní, ale z pravého tátoša na benzínový pohon. Nerozumne bez zimných pneumatík. Od tohto momentu moje pionierske predsavzatie, že FOLK.SK obohatím dôkladne sprostredkovanými faktami a dojmami zo spomínaného trojkoncertu, začalo čím ďalej, tým viac nadobúdať abstraktnejšiu podobu. Celý sobotný večer môžem spätne hodnotiť cez základný konflikt z éry romantizmu, a tým bol sen a predstava oproti skutočnosti.

Človek koľkokrát ani netuší, kam vlastne ide. Vravím si, zbehneš pozrieť Homolku a Kúdelku (rozumej Zuzanu Homolovú a Janku Kúdelovú) a tu ho máš – vyvrcholenie ôsmeho ročníka cyklu generačných koncertov! Na okamih som zaváhal, ktorá generácia je vlastne tá moja, ale nakoniec som si sadol vedľa ľudí z folk.sk a jal sa kochať (Kačica, má tu byť druhé „sa“?) interiérom Zichyho paláca zariadeným štýlom nie nepodobným tomu ala Bratislavský hrad. Čím chcem povedať, že by to tam mohlo byť aj krajšie.

Celý koncert som bol v duchu niekde inde s niekým iným.

pre folk.sk

711015/6064

ps: čosi mi však hovorí, že veci sa mohli odohrávať napríklad aj takto

V utorok 10.12.02 ma z brlohu vytiahol abstinenčný príznak z nedostatku počutia piesní Petra "Petiara" Lachkého a zvedavosť, lebo pesničkár Miro Vranský bol pre mňa doposiaľ pojem neznámy.

V piatok 6. decembra sa v kine Nádej v Bratislave-Rači uskutočnil koncert s názvom Kalumet a hostia. Kalumet, ako všetci vieme, je skupina s už dvanásťročnou tradíciou a zároveň organizátor piatkového večera, na ktorý si pozvali ešte Bobovu diétu, Acoustic Flash a euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka. Po vstupe do kina som bol milo prekvapený masívnou účasťou. Kúpil som si vstupenku za takisto milých 60,- korún, ktorá bola zároveň bulletinom a reklamným letákom istej poisťovne, ktorá akciu podporila.

Pondelok, 25.11.2002, sa vo vysokoškolskom klube niesol v duchu folkového večera a istého slovenského dialektu v našich končinách málo počuteľného. Na naše veľké potešenie (alebo pozvanie?) k nám totiž zavítali kamaráti z Piešťan – skupina Glanis. Pre ľudí neznalých; „glanis“ predstavuje druh ryby a v tomto prípade poriadne veľkej. Či už počtom členov, chuťou hrať alebo samotným prejavom pri hraní. Takže už pred pol ôsmou sa väčšina divákov netrpezlivo vrtela na stoličkách a počnúc pätnásťminútovým predĺžením, ktoré ku koncertom akosi patrí, utíchol všetok hluk a na pódiu sa objavili večerní účinkujúci.

Treba sa držať sukní. Tak som sa rozhodol ísť na toto podujatie spolu s Kačicou a Jankou.

V sobotu 23. novembra nás všetkých Janko Kulich pozval do Kultúrneho domu v Bojniciach na už piate pokračovanie obľúbeného festivalu Folkové Bojnice. Tenokrát sa začalo už o piatej poobede......a to preto, lebo nás čakalo veľa dobrej muziky, tak aby sme to stihli. Prejdem teda rovno k veci. O piatej nás Janko vrelo privítal a nenechal nás dlho čakať na skupinu Turkovci. Po nich nastúpil Janko Kulich, ktorý zaspieval len asi štyri pesničky a pustil mňa.

Začínajúci pesničkári (aj pokročilí :-)) to na ružiach ustlané nemajú – na Slovensku nie je veľa klubov, ktoré pod svoju strechu prichýlia neznámeho interpreta. Divadielko v podzemí na Bernoláku (ŠD J. Hronca) v Bratislave takýto čin občas spácha. 21. 11. hostilo Kosťu a Bacila. Tých, ktorým sa pod týmito prezývkami vynoria v mysli chlapci a chlapi spod Michalskej brány v Blave, musím sklamať.

Ako už názov článku naznačil, v UPCčku sa zase hrá. Po prázdninovej prestávke a kratšej odmlke spôsobenej personálnymi a organizačnými zmenami v Univerzitnom Pastoračnom Centre sa znovu podarilo oživiť folkové koncertovanie. Zmenili sa temíny koncertov aj miesto ich konania. Z veľkej sály, ktorá má kapacitu cca 500 miest a ktorá bola naplnená folkovými priaznivcami v poslednom čase snáď iba počas jesenného koncertu Jarka Nohavicu sa folkové akcie presunuli do komornejšieho prostredia malej sály, ktorá sa nachádza na mínus druhom poschodí. Ľudia z centra každému radi ukážu cestu (hlavne prvýkrát by to človek sám dlho hľadal). Termíny koncertov sa posunuli zo stredy na utorok večer a mal by to byť vždy druhý utorok v mesiaci (ak sa to zmení,dozviete sa to ako prví).