Reportáž

Pred nedávnom som čítal neteri rozprávku o malých škriatkoch, ktorí pomohli zblúdenému malému dievčatku dostať sa z lesa domov. Keby som jej bol povedal, že pár dní dozadu som sa s nimi osobne stretol a dokonca ich aj počul spievať a hrať, vo svojej detskej nevinnosti by mi to zrejme uverila. A veru by urobila dobre, pretože 14. septembra 2002 sme na folkovom pódiu v Sklených Tepliciach privítali levickú hudobnú skupinu Lesní škriatkovia. To, prečo sú lesní, ešte viem pochopiť. Ale prečo škriatkovia...? Donedávna som si myslel, že sa ich pár pohybuje len v slovenskej politike.

Tohto roku pribudla na Country Lodenici scéna pre pesničkárov – v Hudobnom pavilóne piešťanského mestského parku, čo bol na jednej strane celkom „dobrý ťah“, nepríjemné však bolo to, že pavilón sa nachádzal asi 1,5 kilometra od areálu CL, takže účasť divákov bola minimálna. V sobotu sa tu ako prvý postavil pred nepočetné publikum Robo Hulej. V ten deň už mal za sebou vystúpenie na hlavnej scéne.

Začiatok záveru tohtoročnej Country Lodenice mi pripadal ako koniec sveta, slnko pálilo ostošesť, stany pripomínali saunu, skrátka „hic“ ako (ne)má byť. Mnohým to neprekážalo, zbalili karimatku, hodili pred hlavnú scénu a poďho zabiť dve muchy jednou ranou: naberať bronz a načúvať tónom znejúcim z pódia. Sobotňajšiu súťažnú časť otvoril Paci-pacifik. Kdesi som si prečítala, že ich heslom je veta: Všetko je country! Nuž, a preto ich pesničky plávali na vlnách country. Ešte teraz mi vzdialene hučí v ušiach ich pesnička o tom, že Jánošík bol fajn hošík. :-)

Ulice plné ľudí odhodlaných toto leto ešte niečo stihnúť. Pekné predsavzatie. I ja som mal v hlave čosi podobné, a predsa úplne iné. Takže na zdravie, dobre sa bavte, ale ja prchám smer Stará radnica, kde sa na nádvorí bude páchať folk. Avizovaný bol Peter Janků. Dostavil sa Peter Janků. Zahral a zabavil Peter Janků. Úroveň vystúpenia garantovaná menom Peter Janků.

A máme za sebou druhý festivalový deň. Rozrástlo sa nám publikum a rozrástli sa nám aj hudobné dosky, na ktorých sa predstavili ďalšie kapely. Okrem hlavnej scény pribudol hudobný pavilón v Mestskom parku a malá scéna v areáli festivalu. Ale poďme pekne poporiadku.

Ďalší rok je neomylne za nami, čo znamená, že opäť ďalší koniec augusta patrí Country Lodenici v Piešťanoch. A tu je reportáž z hlavnej scény.

Autokemping Liptovský Trnovec pri Liptovskej Mare sa stal dejiskom štvrtého ročníka festiválku Letokruhy. Oproti svojim väčším a starším bratom sa nehonosil desiatkami účinkujúcich, ale usporiadatelia vsadili na kvalitu. Po každoročnej zmene miesta konania sa snáď konečne podarilo nájsť vhodné miesto pre túto príjemnú záležitosť.

Tak! A festival Kremnická Bašta 2002 máme za sebou. Po tejto akcii si dovolím tvrdiť, že na "správny festival" nemusia prísť desaťtisíce ľudí, aby to bolo ono. Začína nám pribúdať tzv.

Bol raz jeden festival, narodil sa v roku 1998 a rodičia mu dali meno Vandermúza. Keďže mala dobrých rodičov ktorí sa o ňu starali, prebaľovali ju, kŕmili, tak sa 9.-11.augusta 2002 dožila Vandermúza piatich rokov... a oslavy týchto okrúhlych pätín sa zúčastnila aj redakcia folk.sk

Prvý augustový víkend patril v Lipt. Hrádku country, folku, inej skvelej muzike a podobným príjemným záležitostiam.