Reportáž

Vážení přátelé,
musím se vám k něčemu přiznat. Místní novináři, kteří jsou všude kolem nás a myslí si o sobě, že oni jsou ti “posvěcení”, kteří mohou posuzovat ty druhé, mne inspirovali k jedné velké “kulišárně”, akorát jsem zatím neměl odvahu ji použít. Tou kulišárnou je naprostý vrchol novinářského umění – rozhovor sám se sebou. Když mne Janko Kulich ponoukl, abych napsal Peterovi Lachkému na “folk.sk” něco o našem počinu zvaném “Slovenské jaro ve Slezsku”, tak jsem pochopil, že je to příležitost!
Prostě nebudeme nic kamuflovat, Mirek se zeptá Mirka a Mirek odpoví. Žádný konflikt, žádný problém, reportér i dotazovaný budou stále spolu.

Peťo Uhrín Uhroš sa nám snaží dokázať, že jeho potencia ma ďalší silný rozmer. Okrem toho autorského, ktorým vytvára podhubie skupiny Jasoň, interpretačného (hlas, gitara, harmonika a kecy) a dostredivého (pod heslom "ja som Jasoň" musí zvládať personálne zmeny v kapele) sa začína presadzovať aj rozmer organizátorský. Darí sa mu relatívne pravidelnými koncertíkmi čeriť folkové vody žiarskeho regiónu. Každý mesiac sa snaží naservírovať folkovú večeru typu "Hosť obložený Jasoňom", ktorá dostáva názov zo zlatého fondu nástenného kalendára. Možno si tak chce uctiť dni, kedy netreba ísť do roboty.

Už je to nejaký piatok dozadu, kedy sme sa boli naposledy pozrieť u našich západných susedov, čo nové v žánroch FCT. Okolnosti sa zohrali tak, že sme sa po čase mali možnosť zúčastniť oblastného kola súťažnej prehliadky Moravský vrabec, ktorá prebehla 16.3.2002 v Karvinej. Severná Morava a východné Čechy sú v kategóriach FCT najsilnejšie liahne talentov v ČR, a preto sme sa do Karvinej skutočne tešili. Krátko po príchodu nás srdečne privítal doživotný vedúci organizačného štábu a náš kamarát Jozef MLOK Grim. Hostesky nás zásobili vkusnými visačkami s emblémom festivalu/ vyhotovené z kože/, a festivalovým časopisom ČIMČARÁKom. Zabezpečenie prehliadky bolo štandartné a podobné ako na akciách u nás. Kapely si všetky náklady hradili z vlastných rozpočtov. Moravský vrabec má už dlhú tradíciu a jeho víťazi si väčšinou odnášajú najcennejšie trofeje z najväčších festivalov, ako je napríklad Zahrada.

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).

Festival Senický kľúčik netreba asi nikomu predstavovať a ani sa o to nepokúsim.. Na kľúčiku sa zrodilo množstvo skvelých kapiel, ktoré nás ešte dnes presviedčajú o svojich kvalitách aj na „dospeláckych“ festivaloch a pódiách. Priblížiť však jeho siedmy ročník, ktorý sa konal tento víkend, môžem. To, že ľudia okolo Senického kľúčika vedia čo robia a vedia ako to robiť, sme sa mohli opäť raz presvedčiť tento víkend v Senici. Nedá mi nevyzdvihnúť unikátnosť senického Centra voľného času Stonožka a jeho zamestnancov, ktorí pod vedením pani riaditeľky Zdenky Cigánkovej odvádzajú profesionálnu prácu a to nielen pri organizovaní tohto jedinečného podujatia ale, ako som sa mohol presvedčiť na pôde samotného centra, pri všetkej svojej činnosti.

To, že na Slovensku pribúda postupových festivalov a teda aj viacej možností nominovať sa na ne a presadiť sa, je jav, ktorý už postrehol asi každý. Veď okrem Strunobrania už túto formu nominácie účinkujúcich máme aj na Porte a posledne aj Country Lodenici. Je to fajn! Muzikanti môžu svoje kvality konfrontovať so širším spektrom iných muzikantov a v neposlednom rade vzniká väčší prehľad o dianí a existencií nášho žánru.

Keď som sa pred časom dozvedel, že v DK Ružinov sa uskutoční koncert Marie Rottrovej, vedel som, že sa tam určite pôjdem pozrieť. Počul som totiž jej najnovšie CD a veľmi sa mi páčili jej nové piesne.Keď som sa navyše ešte dozvedel, že to bude spoločný koncert s Neřežom, bol som si istý, že ten koncert musím zažiť. Cena vstupenky sa v predpredaji pohybovala na hranici 250.-SK, čo ma oprávňovalo myslieť si, že si ju nemusím kupovať dopredu, ale postačí prísť do pokladne v deň koncertu.

V nedeľu 10.marca sa uskutočnil v poradí už tretí zo série koncertov Folkfórum Live. Soňa Horňáková si tentokrát ako hostí pozvala prievidzkého pesničkára Janka Kulicha a skupinu Jej družina. Koncert začal na minútu presne a ako prvý sa predstavil folkový pesničkár Janko Kulich. Po úvodnej piesni, ktorú odohral sám, si na pódium pozval na výpomoc ďalšieho slovenského pesničkára Petra Lachkého. Ten mu pomáhal s aranžovaním piesní počas ich nahrávania na Jankov debutový album (zatiaľ ešte nevyšiel).

Koncerty v bratislavskom UPC v Mlynskej doline sa stali už pevnou súčasťou kalendárov propagujúcich hudobné podujatia. Folk zdá sa už napevno udomácnil aj v tomto priestore a získava si tam čím ďalej, tým viac poslucháčov. Dôkazom toho bol aj posledný koncert, keď vystúpili najprv slovenské Rolničky a zhruba po hodine prišli na rad aj hostia z česka skupina Poupata.Ja sám som vďaka "pružne fungujúcej" bratislavskej MHD prišiel na koncert asi až 20 minút po jeho avízovanou začiatku.

23.2.2002 prebehlo regionálne kolo festivalu CFT hudby v Dražkovciach, v okrese Martin.
Miestny kultúrny dom ponúkol hlavne domácemu publiku, jednotlivcov i kolektívy z okresov Martin, Dolný Kubín, Žilina, Liptovský Mikuláš a z Nižnej.