Blog používateľa Radiar

 Aj vy už  pár dní premýšľate o tom, že by ste sa najradšej vyzliekli z kože a pracovali len tak - v kostiach? Aj vám už pomyselná kontrólka v hlave hlási, že už len jeden stupeň a systém bude prehriatý? Aj vy potajme snívate o dobrodružnej ceste na severný pól, či do Patagónie trochu ponaháňať tučniaky, alebo tí najskromnejší aspoň o exkurzii do ľadovne Branického pivovaru?

 Tento rok som sa konečne prvýkrát vybral na Pohodu. Bolo to hlavne vďaka mojim priateľom, ktorí mi Pohodu opísali ako časopriestor, na ktorom každý rok určite objavia pre nich niečo doposiaľ nepoznané. Rozhodol som sa teda, že tento rok mi hudobné povinnosti túto akciu neprekazia a podarilo sa. Nebudem sa tu rozpisovať o tragickej udalosti, o ktorej už bolo toho popísaného viac než dosť. Zamerám sa na môj osobný hudobný objav z Pohody. Bola a dodnes ním aj je britská skupina Tunng. Mal som možnosť zažiť ich v ČSOB aréne v piatok večer 17.júla 2009 v čase od 21:00-22:00. 

Včera (štvrtok 23.apríla 2009) bola konštelácia hviezd obzvlášť priaznivo naklonená koncertným aktivitám. Priamo v Bratislave sa v tom istom čase konali dve akcie, nad ktorými som rozmýšľal, že by som si ich rád pozrel. Prvým bol koncert Karla Plíhala v MsKS na Vajnorskej, druhou bola Pocta Zuzane Navarovej skupinami Neřež a Sanyland v DK Ružinov. Keďže som mal včera chuť na trošku rezkejšiu muziku, vybral som sa do Ružinova, aby som si spolu s už spomenutými skupinami uctil Zuzku Navarovú pri príležitosti jej nedožitých 50tych narodenín.

Iste ste už videli nejedno video, kde bol do pôvodného deja nahovorený iný text. Keď zalovím v pamäti, ako prvá mi napadá séria rozprávok z cyklu A je to, ktorú nahovorili dvaja vtipní východniari. Pred pár dňami som dostal link na server humno.sk , kde sa autor Rado Ondřejíček pohral s časťou filmu Pád tretej ríše, v ktorom sa Hitler krátko pred ukončením vojny dozvedá, že už mu žiadne vojská neprídu na pomoc a skrátka, že je všetko v ......

Nové titulky však tomuto úryvku dodali úplne iný význam a fakt stojí za to si toto dielko pozrieť. Pripomeniem len, že s touto témou sa už úspešne pohralo aj viacero zahraničných autorov a linky na ich videá sú umiestnené v pôvodnom článku.

Mnohí organizátori, ale aj naši kamaráti sa nás už pýtali, s akým "i/y" sa píše názov našej skupiny. Vysvetlenie je v podstate jednoduché a prozaické, no radšej vám objasním všetky dôvody, ktoré nás k nemu priviedli.

V sobotu 12.júla 2008 sa v slobodnom kráľovskom meste Skalica odohralo národné finále festivalu FolkScéna. Mal som to šťastie, že sa mi spolu so skupinou Mysami, v ktorej pôsobím, podarilo postúpiť medzi finalistov festivalu. Postup to bol nielen pre mňa, ale aj pre celú skupinu o to prekvapujúcejší, že sme si boli vedomí vysokej kvality všetkých súťažiacich skupín, ktoré s nami súťažili o postup do finále už v bratislavskom výberovom kole. Nebudem a nechcem polemizovať o tom, prečo vybrali práve nás, ale postup celú skupinu úprimne potešil. Potešilo nás to o to viac, že sme museli už naše vystúpenie na bratislavskom výberovom kole odohrať v improvizovanej zostave, teda bez našej speváčky a perkusionistky Hanky, ktorá mala v tom čase rodinné povinnosti.

Prvá dáma Francúzska, pesničkárka Carla Bruni-Sarkozy umiestnila v stredu 9.júla na internetovú stránku www.carlabruni.com svoj najnovší album, kde si ho všetci môžete zadarmo vypočuť, stačí sa iba zaregistrovať. Oficiálne uvedenie albumu na trh sa očakáva koncom tohoto týždňa v piatok 11.júla 2008.

Bývala supermodelka spieva o svojej láske ku prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu na CD s názvom "Comme si de rien n'etait" (Akoby sa nič nestalo).

Väčšina z vás, ktorí čítate tieto riadky, sa venuje, venovala, alebo sa  plánuje venovať hudbe. Ja sám tiež už niekoľko rokov trávim svoj voľný a mnohokrát aj všetok ostatný čas vecami spojenými s hudbou, kapelou a podobne. Preto som sa dnešný článok rozhodol venovať téme, s ktorou sa každé hudobné zoskupenie a vlastne, nemusí to byť ani zoskupenie, ale s ktorou sa už každý hudobník stretol. Bude to NACVIČOVANIE. Iste to poznáte, skupina, ktorá to myslí vážnejšie, si postupne chtiac-nechtiac musí nájsť čas na nácvik svojich piesní. Nezáleží na tom, či sa pripravujete na koncertovanie, na nahrávanie do štúdia, alebo len chcete dať dohromady novú pesničku, nacvičovať treba. Pre nácvik je samozrejme najdôležitejší priestor, kde by sa malo nacvičovať. Nebudem sa tu dnes o tom rozpisovať, lebo nájsť vhodnú skúšobňu to je téma hodná samostatného článku. Povedzme však, že skupina už skúšobňu má a teda môže cvičiť. Nácviky môžu vyzerať všelijako. Obzvlášť u mladých a menej skúsených kapiel býva často pojem „nácvik“ zamieňaný za „jamm session“ a to je poriadny rozdiel.

Je to už pár rokov, čo som sa rozhodol venovať sa hudbe aktívne. Spočiatku len nesmelo a sporadicky, no časom sa z koníčka stala závislosť. Iste poznáte prípady ľudí, ktorí prepadnú svojej vášni a sú ochotní na svoj koníček vynaložiť nemalé prostriedky. Medzi hudobníkmi je takto postihnutých ľudí veľmi veľa. U mňa to tiež začalo nenápadne a pozvoľna, no ako som hudobne rástol, uvedomoval som si, že na „takú kvalitnú hudbu“ predsa potrebujem tomu adekvátne (teda samozrejme špičkové) vybavenie. Tak som sa chtiac-nechtiac dopracoval aj rozhodnutiu kúpiť si svoj prvý vlastný mikrofón. Každý spevák predsa má mať svoj vlastný mikrofón.

V posledných dňoch sa vo folkovej a trampskej komunite na Slovensku začalo živo diskutovať o výberových kolách festivalu Porta na Slovensku v roku 2008. Diskusie sa však dostali do takého štádia, že mnohí zo zúčastnených už stratili prehľad v tom, ktorá Porta je tá stará, ktorá je nová, ako sa volala stará a ako sa volá nová. Sám som sa teda podujal stručne vysvetliť celú problematiku v komentári k článku Slovenskou časťou legendárnej českej PORTY bude FOLKSCÉNA na portáli Folkcountry.sk. Po opätovnom prečítaní daného komentára som sa však rozhodol doplniť informácie a napísať o Porte na Slovensku trochu viac.