... a opäť na Bernoláku...

Začínajúci pesničkári (aj pokročilí :-)) to na ružiach ustlané nemajú – na Slovensku nie je veľa klubov, ktoré pod svoju strechu prichýlia neznámeho interpreta. Divadielko v podzemí na Bernoláku (ŠD J. Hronca) v Bratislave takýto čin občas spácha. 21. 11. hostilo Kosťu a Bacila. Tých, ktorým sa pod týmito prezývkami vynoria v mysli chlapci a chlapi spod Michalskej brány v Blave, musím sklamať. Kosťa a Bacil študujú vo Zvolene a pravdepodobne im už nevoňalo vyhrávanie po zvolenských intrákoch, tak zaútočili na hlavné mesto.
V malinkatom a útulnom „undergroundovom” priestore sa vo štvrtok večer zišla iba hŕstka divákov, zato prítomnosť Kosťovho fanklubu medzi nimi bola nepopierateľná, takže o divoký aplauz nebola núdza. Kosťa, autor väčšiny pesničiek, mal ako mnohí folkáči svoju pravú ruku – gitaristu Bacila. Čo sa týka hry na gitaru – chalani „umí“, hralo im to až na pár maličkostí celkom dobre, a to sme sa na konci dozvedeli, že Kosťovi nefungoval odposluch. Táto nenápadná poznámka je adresovaná pánovi zvukárovi, ktorý sa mohol o hladší priebeh a najmä lepší zvuk starať pozornejšie.
Kosťove piesne sú o láske, o maličkostiach odpozorovaných zo života, aj keď občas sa stane, že divák nechápe, „čo tým chcel autor povedať” a pri textoch Kosťa často zabúda na dobré frázovanie. Naviac, texty typu – „prvé prianie zlatej rybky bolo, nech bude všade mier" majú do činenia aj s logikou textu – lepšie by bolo „aby bol všade mier" a pod. Ale zase iné texty milo prekvapili, napríklad celkom vydarený bol Lístok. Okrem svojich výtvorov Kosťa zhudobnil aj básne tajomného neznámeho Básnika z Brezna.
Popri Kosťových pesničkách chalani zakomponovali do koncertu aj piesne Mariána Geišberga, ktoré boli inštrumentálne takmer do noty podané tak ako v origináli. Hudobný prejav na úrovni bol trochu narúšaný Kosťovým nie celkom vytrénovaným spevom. Mám dojem, že Kosťa by na svojom speve potreboval trochu popracovať, resp. pri tvorbe hudby by mal brať ohľad na svoj hlasový rozsah – vyššie polohy mu jednoducho nesedia, a to ani pri Geišbergových pesničkách, ktoré na spievanie nie sú nejako zvlášť náročné.

Nový pesničkár na scéne nebol niekým, pri kom by ste si zabudli zatvoriť ústa, nič výsostne originálne sme nepočuli, ale nebolo to ani nič, pred čím by ste si museli zapchávať uši, takže snáď dovi nabudúce.

kačica & slavia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu