Nachádzate sa tuAko by sa dala napísať reportáž z koncertu JFQ?

Ako by sa dala napísať reportáž z koncertu JFQ?

petiar 15 marec 2003

Rozmýšľal som hneď po koncerte. Ako to napísať, aby to bolo zaujímavé a originálne? Napríklad takto: V piatok, 14. 3. 2003 sa 4 členovia skupiny 1FQ stretli na Františkánskom námestí 7 v klube F7 asi 98 minút pred začiatkom koncertu, na ktorý prišlo asi 63 ľudí a na ktorom počas 117 minút odznelo 26 piesní. Jasné, to by šlo. Ale prečo by som to robil?

Počet divákov/poslucháčov neprekvapil, po skúsenosti z vianočného koncertu Slnovratu sa dalo čakať, že priestory klubu F7 budú praskať vo švíkoch. Ešte pár minút pred začatím koncertu vznikol nový rad stoličiek úplne vpredu, čo som považoval za nespravodlivosť, nakoľko som bol v F7 prvý (z divákov) a ocitol som sa tak "až" v druhom rade. Členovia skupiny Jednofázové kvasenie (Miloš Janoušek - spev, gitara, Dušan Valúch - spev, gitara, Kajo Svozil - flauty, klarinet, spev) už sedeli na svojich miestach a nechcel som sa pred nimi biť, tak som to nechal tak.
Koncert začal Dušan s melodicky príjemnou pesničkou, po nej prichádza na pódium Fedor Frešo (basová gitara) a nasleduje pieseň Strach z dielne Miloša Janouška, pôvodne zložená pre muzikál. Hudobný motív mi veľmi pripomína Wabiho Boty. Tretia pieseň je hitovka Morili sme Morenu a diváci to svojím potleskom nezaprú. Keďže pesničkári okrem hrania aj dosť "kecajú", nechýbajú vkusné pokecy, o ktoré sa však starajú nielen Miloš s Dušanom, ale svoje pridal aj Kajo - článok z novín o tom, ako chcú v jednej európskej krajine zabrániť kravám vo vylučovaní plynov a uchrániť tak stav ozónu, zabodoval. Tak isto ako nasledujúca inštrumentálka - tú dokonca ocenil i Fedor a rozhodol sa, že sa ju naučí (teším sa na ďalší koncert). Ďalej znie Večera zďaleka nie posledná a Hodinky, v ktorých badám zaujímavé slovné hračky ...(hodinky) mi tikajú/hoci ja im vykám...buď ma bude budík budiť.... Že je blues pesničkárom veľmi blízke, dokazujú páni v ďalších dvoch piesňach - v prvej vyniká Miloš - v úvode hrá sám, navyše veľmi pekné vyhrávky, druhá, Zub času, rozoberá dvanásť spôsobov hryzenia. Každý z nás pozná postavu menom Godot, na ktorého sa všade čaká. Janoušek si ho rovno pozval k sebe a spieva o tom v piesni Pozval som si Godota. Do atmosféry filmu Bezstarostná jazda sme sa na chvíľu preniesli prostredníctvom piesne Mám vzadu voľné miesto - muzikanti to aj uviedli ako "westcoast" štýl, dokonca som postrehol náznak "psychedelických" motívov. Je zaujímvé, koľko rôznorodosti skrýva jedna folková skupina. Neviem, či sa to nemalo urobiť už na začiatku, možno na to zabudli, ale až teraz predstavil publiku najprv Dušan Miloša a vzápätí aj naopak. Po pesničke Únos stále chrapčí jeden reproduktor, účinkujúci to zvaľujú na patogénne zóny. Nuž, už som zažil všeličo. Karol, ktorý akoby to chcel zahovoriť, ponúka CD skupiny. Ako sa ukázalo neskôr, urobil dobre. Ale je čas vrátiť sa k piesňam, a keďže zatiaľ neodzneli milostné, resp. milostné bez beštialít, počujeme najprv Včera a následne Hľadal som ťa, ktorú nielen vďaka veršu ...pre teba sa električky túžbou zbláznia...(ktorý vyniká najmä v kontexte piesne) považujem za naozaj skvelý kúsok. Chodili sme spolu venovali hudobníci známej postavičke bratislavského centra, gitaristovi s hrebeňom a tromi strunami (Bratislavčania vedia, o koho ide), ktorý nás 10. marca opustil. No a takto nejako sme sa prepracovali až k prestávke. Trvala asi 15 minút, publikum sa prešlo von zo sály a naspäť dovnútra a to bolo asi tak všetko, čo sa udialo okrem toho, že som dopil svoju malinovku a tým pádom som už nemal čo piť.
Prvá pieseň po prestávke bola inštrumentálna vec, v ktorej si Kajo (asi) dobre zahral na klarinet. V rámci prípravy na vianočný koncert Slnovratu vzniklo v združení niekoľko nových piesní - každý jednu zložil a venoval, a tým každý jednu dostal. Odznela Milošova Keď sme sa lúčili s inzitným introm. Nepríjemný incident, ktorý sa mi pred pár dňami stal v električke, mi pripomenuli pesničkou Pohreb revízora vo výslužbe, nasleduje a cappela pieseň, Dušan ohlasuje koniec piesní o pohreboch a hrá Dezinfekčné blues, v ktorom sa ako sóloví hráči prejavia Miloš s Kajom. Po nej mi znovu pripomínajú jeden nepríjemný incident staršieho dáta - V sadre. Polnočný šerif je dobrá pieseň o nočnom surfovaní a vznikla ako darček pre Miloša od Dušana v rámci tej Slnovraťáckej akcie, ktorú som už spomínal. A zase mi niečo pripomínajú - pesničkou o prvom lete (od slova let, nie leto), ale rýchlo na všetko zabudnem, lebo táto vec, viac recitovaná ako spievaná, je vlastne jeden vskutku dobrý vtip. Mierne retro - Miloš dáva do pozornosti pozvánky na dnešný koncert. Mám sa výborne je jedna z hitoviek JFQ, tam ma vlastne nemali čím prekvapiť, ale vychutnal som si Kajove sólo na jednom tóne v nasledujúcej O zlom konci. V jej závere sa na pódiu scattuje a v hľadisku tlieska do rytmu. Na koniec koncertu si muzikanti pripravili Spievame si pesničku. Lenže ono nie je len tak - dobre zahrať a odísť, prídavky sú pri takýchto koncertoch už akosi samozrejmé, a tak skupina vlastne ani neodišla, lebo intenzita potlesku pri záverečnej klaňačke dávala najavo, že by sa im to ani neoplatilo a museli by sa vrátiť, čím by sa zbytočne nachodili. Tak nám teda ešte zahrali Blues pomalého vlaku, ktorá je zvláštna tým, že sa v nej Dušan štylizuje do postavy človeka tmavej pleti cestujúceho vo vlaku do Žiliny. Nevedno odkiaľ. Týmto sa koncert skončil. Bol veselý vďaka vtipnému samomoderovaniu (to slovo som práve vymyslel, to majú byť tie pokecy autorov k pesničkám), bol zaujímavý vďaka pesničkám samotným a bol príjemný vďaka atmosfére, ktorá v klube vládla. JFQ sú ostrieľaní hudobníci a i keď sú podľa Kaja "najlepšou neznámou kapelou", pravdou je, že autogramy rozdávali i po koncerte na ulici a dokonca pubescentkám, ktoré na koncerte ani neboli. A podpisovali sa i tí, ktorí ani nie sú členmi skupiny. Ale tu niekde sa už začína druhý príbeh oného večera, o ktorom snáď niekedy inokedy.