Ako Kremnická Bašta prvykrát zmokla

Počas štvrtého augustového víkendu sa na nádvorí Vinotéky Biely bocian v Kremnici uskutočnil už 8. ročník komorného folkového festivalu Kremnická Bašta. Ako vždy, Bašta sa stala miestom stretnutí mnohých kamarátov a skvelých muzikantov. Čo bolo nové, boli niektorí účinkujúci, samozrejme diváci a neuveriteľný fakt, že na Bašte prvý krát počas jej existencie zapršal poriadny dážď. Ale pekne po poriadku ...

Ôsmy ročník Bašty nevznikal jednoducho, ale hlavne vznikal precízne a dlho. Už vlastne minulý rok sme mali dohodnutých prvých účinkujúcich a definitívna dramaturgia sa uzavrela až koncom mája, kedy sa po výberových kolách Folkscény doplnila definitívna pätnástka účinkujúcich na tohtoročnú Baštu. Ako však každý rok, aj tento krát prišli posledné týždne pred festivalom myšlienky, že toto bude posledný ročník a či vôbec to všetko má zmysel. K rozuzleniu sa dostaneme na záver.

Piatkový program a teda aj celý festival načali nováčikovia našej scény, zoskupenie My len tak zo Zvolena. Názov, tento krát tria, presne zodpovedá aj celkovému zvuku a pôsobeniu zoskupenia. Hudobníci okolo Ľuba Lehotského sú hudobníkmi dobrými a kvalitnými, avšak citeľná nezohratosť a absencia častejšieho skúšania, nedávajú ich pekným pesničkám šancu dotiahnuť sa do dokonalosti a vypovedať úplne všetko, čo obsahujú. Aj tak to znelo o dosť lepšie, ako na výberovom kole Folkscény v Kremnici.

Po sediacich My len tak sa na scénu postavili TeePee z Čadce a začala sa tak písať história rozširovania vnímania folku, ako škatuľky a žánru, na Bašte. Chalani odohrali svoje piesne plné energie, dobrých aranžmánov a dali viacerým návštevníkom Bašty zapochybovať, či ide naozaj o folkový festival. To ešte návštevníci nevedeli, čo ich čaká.

Ďalšou kapelou boli KaTea. Kto si ešte stále nezvykol, tak ide o bývalú skupinu Turkovci a tak sme si mohli vychutnať ich staré dobré známe kúsky, ale aj úplne neznáme a nové veci. KaTea opäť posunula pojem folk bližšie k rocku a najmä ich vystúpenie už pomaly hraničí s možnosťou účinkovania na poprockových pódiách. Všetkému tomuto dáva za pravdu aj kvalitný, bohato farebný hlas speváčky Katky, ktorá mnohokrát pripomína prejavom inú Katku a to Knechtovú.

Baštu pravidelne už roky navštevujú muzikanti z každého kúta Slovenska, ale aj Čiech. Prvý krát však na Bašte hosťoval hudobník inej národnosti. Nebol ním nikto iný, ako skoro Slovák, James Evans so svojou skupinou. James priniesol kus írskeho folklóru, energickú hru na husliach a prejav celej skupiny, ktorý nikoho nenechal bez pohnutia sedieť. Ľudia sa dvíhali a tancovali a atmosféra, aj napriek nie dokonalej návštevnosti naberala na obrátkach.

Záver piatkového večera patril stálici Baštového pódia, pardubickej skupine Marien. Po dravosti a energií z Jamesovho vystúpenia zapôsobili piesne Marien ako balzam na všetky prítomné duše. Atmosféra sa upokojila a ľudia si takmer do polnoci spievali prekrásne melódie spolu so skupinou. Zazneli kusy ako Christiána, Memento mori, Krajina v tobě, ale aj ešte Poupaťácke piesne Mezi černou a bílou, či Nechce se mi domú. Dokonalý záver prvého dňa.

Samozrejme prišlo na rad aj malé nočné jamovanie v ZUŠke, kde sme viacerí hudobníci spali a užívali si tie svoje nočné chvíle stretnutí po roku, či mesiacoch.

Meteopredpovede na sobotu vôbec neboli pozitívne. Zamračené s dažďom a ochladenie neveštilo vôbec nič dobré a robili nám vrásky na tvárach. Aj tak sme aparát opäť postavili na nádvorí (hoci sa uvažovalo o sále MsKS) a zakázal som Riškovi (zvukár) postaviť nad jeho mix stan, so slovami, že na Bašte pršať nemôže. Neskôr mi to vehementne pripomínal.

Sobotňajší program ako už tradične odštartovali úspešné decká z jedinej celoslovenskej žánrovej súťaže Kremnické Laso. Pribúdajúci dav tak mohli svojou detskou radosťou a umením potešiť Vitanovské Alibabky, ktoré svojim country ľudí roztlieskali. Ak budú pokračovať vo svojom snažení aj naďalej, tak viem s istotou, že na Orave rastie ďalšia generácia výborných muzikantov. Alibabky vďaka Lasu už zahrali svoje dva veľké koncerty na parádnych festivaloch, ako sú Folkscéna v Skalici a Fest Dobré Bohunice. Držíme im všetci palce.

Domácemu Pseudofolku evidentne neprospela prázdninová pauza a decká aj napriek kvalite svojich autorských pesničiek nezahrali tak, ako na Lase. Rozhodne však nechcem degradovať ich snahu a fakt, že ide o dobrých muzikantov a hlavne spevákov. Neprítomnosť jedného stáleho člena zoskupenia však narušila idylu v kapele. Koniec koncov podporovaní hojným počtom rodinných príslušníkov a kamarátov odohrali slušné vystúpenie.

Po deckách sa domácemu publiku opäť predstavila aj úspešná Lenka Ferenčíková so svojou skupinou, ktorej však chýbal na inom festivale, s inou kapelou hrajúci bubeník. A keďže som členom jej bandu aj ja, obídem nejaké hodnotiace správy. Vystúpenie to bolo improvizované a pre nás hudobníkov na pódiu zábavné. Lenka však svojim vystúpením nepovedala na tohtoročnej Bašte poslednú notu.

Skupina Orbus patrila tiež k účastníkom predkola Folkscény v Kremnici a zároveň to bol jeden z účastníkov, ktorého vystúpenie bolo dojednané už v júli 2007 v Bohuniciach. Sledujúc cestu skupiny Orbus, musím skonštatovať, že sa vypracovali na jednu z najlepších folkových skupín na Slovensku. Kvalitný zvuk, nástrojová istota a jednoduché, ale presné aranže robia zvuk tejto kapely. Výnimočne nekonfliktný klavír vo folku a nádherný zvuk priečnej flauty, presná rytmika ... Skrátka výborná a pre mnohých prijateľná hudba.

Samozrejme na každej Bašte nemôžu chýbať ani skupiny združené hlavne kamarátstvom v hudobnej spoločnosti Gran. Tento rok Gran reprezentoval aj Jasoň, kapela, ktorá sa z čisto sklenoteplickej stala okresnou žiarskou. Veď speváčka Aja je zo Žiaru, gitarista Robin z Kremnice a tak jediný pôvodný člen ostáva Uhroš. Jasoň ponúkol klasiku svojich trampfolkových piesní, mnohí sme si zaspievali a ja som si spomenul na to, ako sme s Robinom donedávna stávali vedľa seba v Tajfe. To som ešte netušil, že o chvíľu budeme zase.

Rolničky dokážu na Bašte vždy zaujať a pritiahnuť do hľadiska svojich skalných. V podstate sú v Kremnici ako doma a vedia si to u nás patrične užiť. A tak aj tento rok kapelník s dvoma zlomenými prstami vyplavil svoju loď do známych a istých vôd pesničiek, ktoré sú v Kremnici už skoro zľudovelé. No a uprostred vystúpenia začal niečo točiť o Tajfe a že by ho radi vytiahli z hrobu a podobne. Bol som samozrejme na niečo pripravený, dokonca sme sa dohodli aj na tajfáckej pesničke, ktorú spolu zaspievame, lenže ... Milé Rolničky mi vyrobili test pamäti a začali pekne fidlikať úplne inú tajfácku pesničku. A bolo po srande, mojej. Matné spomienky na vlastný text piesne Nedokonalí, ale zakryla istota pri druhej piesni Kompas v nás. A tak Rolničky aspoň na chvíľu a pre Baštu zobudili Tajf a aspoň mňa a Robina na pódiu.

Ďalšou viac menej bratislavskou skupinou, či skôr zoskupením hudobníkov a pesničkárov, boli Mysami. Radiar a Had tak spojili svoje sily a pesničky a zahrali svoje príjemné veci, plné inteligentného humoru, veci na zamyslenie a hlavne na pohodu. Bohužiaľ konzumné potreby v tej chvíli vyhrali súboj so zvedavosťou a tak som polovicu ich vystúpenia počúval zo stoličky susednej reštaurácie Silvanus.

Hlavnou hviezdou tohtoročnej Bašty bol Bystrík. Pripadla mu táto neľahká úloha a musím napísať, že napriek pochybnostiam ortodoxných folkáčov sa jej zhostil na výbornú. Víťaz súťaže Coca Cola Popstar z roku 2005 ukázal všetkým, že v spoločnosti svojich skvelých profesionálnych hudobníkov dokáže zahrať svoje pesničky tak v popovejšom rytme, ako aj folkovej akustickej podobe. Dovolil si siahnuť aj po prevzatých pesničkách a dokonca zaimprovizovať a na pódium bez akéhokoľvek skúšania vytiahnuť svoju kamarátku, už spomínanú Lenku Ferenčíkovú (finalistku Coca Cola Popstar z roku 2007), aby spolu nádherne odspievali duet Len ty a ja z jeho posledného albumu. Bystrík dokázal atmosféru aj napriek ... aha, zabudol som spomenúť, že po Rolničkách už celkom slušne pršalo, ale skvelé kremnické publikum sa len jednoducho stiahlo pod striešky jednotlivých sedení a zabávalo sa ďalej ... tak napriek tomu dažďu dokázal atmosféru vygradovať do troch prídavkov a pocitu, že toto sa skončiť nemôže. Napokon poslednú polhodinu už nepršalo, ľudia tancovali a spievali a všetko bolo v úplnom poriadku. Presne tak, ako to na Bašte má byť.

Nočná jam session sa pretiahla v kruhu hudobníkov do pol štvrtej nedeľnej rannej hodiny a pochybnosti o opodstatnenosti nášho malého festivalu sa zmenili na istotu, že ak Boh dá a samozrejme aj partneri, tak 9. ročník Kremnickej Bašty o rok bude.

Ďakujeme všetkým hudobníkom, ktorý sa zúčastnili, aj tým, ktorí mali prísť a napokon nemohli (Harmónia z Trebišova), všetkým ľuďom, ktorí vytvorili Baštovú atmosféru a sponzorom a kamarátom, ktorí pri samotnom organizovaní pomáhali.

Maroš Vojtko

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu