Ako sa hlásiť na festival

Muzikanti sú muzikanti od toho, aby hrali. A nie len tak pre seba, v skúšobni, či obývačke, ale na poriadnych akciách – teda festivaloch. Na to, aby si však na takýchto pódiách mohli brnknúť ich tam niekto musí pozvať, čo je hlavne v prípade menej známych začínajúcich kapiel len fikcia. Jediné čo im ostáva je kultivovane, skromne a zároveň sebavedomo sa o účinkovanie prihlásiť. A ako na to?Hneď v úvode zabudneme na rôzne výberové systémy, pretože tam sú pravidlá, stanovené organizátormi, jasné a nemenné. Ale ako sa dostať pred publikum na festivale, ktorý takýto systém nemá?

Najobvyklejšou cestou je ozvať sa organizátorom – zväčša prostredníctvom pošty, alebo internetu. Telefón pre tento účel vrcholne neodporúčam, pretože sa jedná o médium, v ktorom sa prejavuje naša spontánnosť a na rozdiel od písomností, ktoré máme čas vykonštruovať, nám slúchadlo môže skôr uškodiť ako pomôcť. Nehľadiac na to, že v dobe keď svetom vládnu prístroje mobilné sa ľahko stane že sa organizátorovi dovoláme v tej najnepríhodnejšej chvíli (Murphyho zákony fungujú!) a jeho snahu prikyvovaním čo najrýchlejšie ukončiť hovor si vyložíme zle a miesto pozvánky nám domov príde len účet za telefón. Uf!
Takže k písomnostiam. Elektronická forma má nespornú výhodu v jej rýchlosti. Keď napíšete mejl, adresát ho má teoreticky u seba už o niekoľko sekúnd. Teoreticky. Prakticky to vyzerá tak, že až na pár svetlých výnimiek si naši organizátori ešte nezvykli používať tieto médiá a ich e-mailové adresy, uvedené na stránkach (ktorých posledné aktualizácie snáď pamätajú ešte Napoleona) plnia podobnú funkcu ako smetný kôš s tým rozdielom, že smetiak aspoň raz za čas niekto vysype. Je teda vhodné ozvať sa e-mailom, ale ak nám nepríde odpoveď do troch-štyroch dní, pomaly sa zberajme kupovať listový papier.

A čo by mal vlastne obsahovať ten text? Ide nám (áno, aj sa hlásievam na festivaly) vlastne o to, aby organizátor vedel:
a) čo hráme
b) ako hráme (najlepšie!)
c) za čo hráme
d) lichôtka (nepovinné)

Zásada čislo 1: nikdy nepíšte pravdu, a ak hej, schovajte ju v texte tak, aby ste ju mohli vytiahnuť, keď sa vám to bude najviac hodiť!

Platí to ja pre bod a). V prvom rade sa musíme prispôsobiť charakteru festivalu – ak sme folková skupina a festival je country (prečo tam chcete ísť hrať?), budeme tvrdiť že hráme folkovo-country hudbu, extrémne odvážni jedinci môžu poradie prehodiť a svoju tvorbu charakterizovať ako country s nádychom folkovej výpovede. (Bŕŕŕ, pozn. aut.). Nesmieme zabudnúť, že naša hudba je vhodná ako pre klubové, tak i pre podujatia na veľkých scénach – to najmä v prípade, že sme na onej akcii ešte neboli a nevieme ako to tam vyzerá. Prikladať ako dôkaz vlastnú nahrávku odporuje tomu, čo som k bodu a) napísal doteraz. Niektoré fesťáky to ale vyžadujú. Vtedy nepíšte nič, dopredu si však rozmyslite či vám to za to stojí, CD už zaručene neuvidíte.
Písať organizátorom že na vašej webovej stránke sú mp3 súbory, nech si ich stiahnu a vypočujú je buď naivita, odvaha alebo blbosť.
Bod b) by sa mohol zdať najdôležitejší, ale nie je to celkom tak, však, céčko? I k nemu ale treba pristupovať maximálne zodpovedne.

Zásada číslo 2: vo svojom regióne ste tou najlepšou kapelou, vaša povesť siaha ešte omnoho ďalej a vlastne neexistuje jediný dôvod, prečo by ste na tom festivale nemohli hrať!

Pod tento bodík muzikanti radi píšu zoznam festivalov a akcií na ktorých už účinkovali. Toto vrelo doporučujem, ale s niekoľkými poznámkami. Výpočet by mal byť stručný. Dlhý zoznam nebude čítať nikto, preto sa obedzte na tie najznámejšie akcie (ak ste tam hrali – na veľkých festivaloch však účinkuje veľmi veľa telies, tak môžte aj zaklamať, kontrolovať to nebude nikto). Nepíšte hrania na Country báloch v Hornej dolnej alebo účinkovanie v rámci nedeľného odpoludnia v dome dôchodcov v Lopatovej Vsi. Ak ste hrali len na akciách práve tohto typu, radšej nepíšte vôbec nič a prejdime k zoznamu muzikantov, ktorý môže svojim spôsobom tiež napovedať o vašich kvalitách. Je výhodné ak je v kapele aspoň jeden študovaný hudobník, prípadne človek, ktorý predtým hral v skupine, ktorá je naozaj (ale naozaj) populárna. Dôležitý je aj vek skupiny – nechoďte nad 10 ani pod 2. Nie je to chyba, ale je to podozrivé.

Bod c) si organizátor prečíta ako prvý. Z jeho hľadiska rozdeľujeme muzikantské zoskupenia na tri skupiny. Prvá z nich je ochotná hrať aj zadarmo, resp. do straty. Zadarmo znamená, že od organizátorov neuvidia ani vindru, ale tí ich za to budú mať najradšej. Je to ale tiež jedna z informácií, ktoré najmä v dnešnej dobe pôsobia veľmi podozrivo. Ak vás to odradilo, je tu druhá možnosť – vyžiadať si preplatenie cestovných nákladov a nejaké tie párky s pivom (kvôli spomenutým poživatinám máme v kapelách ženy – zaručene budeme môcť zjesť ich porcie). Tomu sa hovorí aj zlatá stredná cesta a naozaj to má len tú chybičku, že vlastne hráte zadarmo. Tretia možnosť, najodvážnejšia, je vypýtať si honorár. Jeho výšku je potrebné pozorne zvážiť s ohľadom na charakter akcie. Pri oznamovaní sumy používajte zdrobneniny a zdvorilostné frázy. Pre porovnanie: „Boli by sme veľmi radi, keby sme za účinkovanie dostali aj korunky, také dve stovečky pre každého z nás by potešili.“ znie lepšie ako „Honorár pre kapelu je 200,- Sk (dvesto korún slovenských) pre každého člena.“ Dve stovky nie sú nekonkrétny modelový príklad, ale konkrétny sen... Je nad slnko jasnejšie, že takto sucho našu prihlášku ukončiť nemôžeme. Preto na koniec uvádzam pár zdvorilostných fráz, ktoré budú vhodnou bodkou a určite zaberú.

Variant ZNÁMOSTI: Hrať v meste XY by nás veľmi potešilo, nakoľko odtiaľ pochádza švagriná matky uja nášho nosiča nástrojov, ľudia nás tam teda dobre poznajú a určite budú radi, keď nás tam uvidia.
Variant BLABLA: Mimochodom, nedávno som videl v televízii (počul od kamaráta, čítal v novinách) niečo o vašom festivale a vyzerá to byť naozaj kvalitná a prestížna akcia, všetci sa naň veľmi tešíme.
Variant VERNOSŤ: Viete, my sa na festivaly nezvykneme hlásiť takýmto spôsobom, ale na tom vašom nám tak záleží, že sme to proste museli urobiť.
Variant HUJER: Ďakujem vám veľmi pekne, prepáčte ak som mal v niečom prehnané nároky, ale všetko sa to odvíja od toho, ako veľmi, ale naozaj veľmi teším a bol by som ale naozaj veľmi rád keby som si na ňom mohol zahrať, samozrejme že ak neodmietnete, pozvem vás potom na nejaké to pivko. Ešte raz veľmi pekne ďakujem a pozdravujem všetkých naokolo, hlavne vaše manželky a deti.

Zásada číslo 3: nikdy nepíšte, že festival, na ktorý sa hlásite je taký dobrý, že by ste tam prišli aj ako radový návštevník! Určite vás nevyberú!

Až na úplný záver svojho textu som si spomenul, že niektorí organizátori priamo ponúkajú predtlačené prihlášky. Jasné, chápem, že nie vždy sa potom dajú vyplniť podľa tohto návodu. V takom prípade poskytujem konzultácie a účtujem si za to smiešnych 20% z hracieho času, ktorý na festivale získate.

Do videnia!

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu