Ako sa rodil a prečo vznikol celoštátny festival STRUNOBRANIE?

Keď som pred mnohými rokmi založila Pop-štúdio, ktorým prešli dnes známi i menej známi speváci (Paľo Habera, Marcela Molnárová, Oľga Záblacká, Peter Slivka, Karol Malý...), či takí ktorí to skôr či neskôr zavesili na klinec, rozmýšľala som, akou formou prezentovať, resp. ukončiť ich pôsobenie v tomto intenzívnom, ako sme tomu občas hovorili,i diaľkovom školení. Veľká snaha bola predovšetkým pomôcť im naštartovať koncertnú dráhu, resp. umožniť niektorým hlbšie preniknúť do médiálnej oblasti. Keďže vtedy sa všetci pohybovali na hrane ešte neprofesionálnej, spojila som sa s niektorými hudobnými redaktormi a na základe rozhlasových nahrávok - inštrumentálnych podkladov sme pripravili nové talenty nielen na štúdiové nahrávanie, ale i verejné vystúpenie - akýsi absolventský koncert. Veľmi dobre si pamätám, ako ma spolu s ďalšími oslovili niektoré hlasy určené skôr na folkový prejav, čomu sme prispôsobili i výber dostupných skladieb. Tie nové vznikli predovšetkým už vďaka nápadu zorganizovať každoročne celoslovenskú autorskú súťaž, a tak sme novú tvorbu mohli ponúknuť i širšiemu auditóriu. Takto sa rodil jeden z hudobných festivalov, na ktorom sa často za zaujímavých i neobvyklých okolností zoznamovali navzájom autori - interpreti - publikum. Nedávno som si túto skutočnosť pripomenula spolu s Mariánom Budošom, niekdajším objavom festivalu a víťazom súťaže kategórie folku. I keď dnes žije v ďalekej Austrálii a pôsobí ako učiteľ hudby v Camberre, rád prijal pozvanie na Slovensko ako lektor, úspešný autor a koncertný umelec. Bol prekvapený, že festival sa zachoval, i keď prešiel viacerými zmenami a zaujali ho i audionahrávky toho najlepšieho, čo na ňom za ostatné roky odznelo.
Tí, ktorí sa ostatných ročníkov festivalu, dnes STRUNOBRANIA, zúčastňovali pravidelne, si už zvykli na jeho žánrové vymedzenie a výberové kolá v podobe krajských súťažných prehliadok. Práve vo vyhľadávaní a podchytení množstva nových talentov v oblasti folku, country, bluegrassu a trampskej hudby bola jeho priorita a jedinečnosť. Popri samotnej konfrontácii prebiehali inštruktáže či semináre s odborným rozborom vystúpení, ktoré prinášali kvalitatívny rozvoj nielen v oblasti interpretácie, ale i autorstva. Ostávalo už len na samotných aktéroch, ako k tomu pristúpia, či si z dobre mienených rád niečo odnesú, stotožnia sa s nimi, prípadne budú hľadať i určitý kompromis. Veľakrát sa stávalo a potešilo nás, keď interpréti prišli neskôr za nami pochváliť sa s novinkami, úspechmi a osobnou radosťou. Napĺňalo nás to istotou, že spoločné ciele, rozhýbať hudobný život na Slovensku i v tejto oblasti je potrebné a prospešné. Veď ak na prvých ročníkoch festivalu bola kvalita i kvantita v porovnaní s dneškom výrazne nižšia, svedčí to o jeho opodstatnenosti a určitej získanej dôvere. Tú by sme si radi zachovali, a preto sme i v tomto roku oslovili staronové hudobné formácie, resp. sólistov novým ročníkom podujatia. Po prvých výberových prehliadkach už vieme, že sa na ňom objavia i niektoré úplne nové tváre a to nás veľmi teší. Veď tak sa vlastne odštartoval prvý festivalový ročník a dnes je zástupca víťaznej skupiny (sólista) členom odbornej poroty. Všetkým, ktorí nás vždy milo prekvapia i pobavia svojim súťažným či koncertným vystúpením na STRUNOBRANÍ, želám veľa úspechov i na ostatných slovenských podujatiach.

Dagmar Očenášová

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu