Ako Tajf slová pošepol

Na cédéčko skupiny Tajf „Slová pošepnúť“ sme si museli počkať pomerne dlho. Najmä my, ktorí kapelu poznáme dlho, sme boli zvedaví, ako jej muzika znie, keď sa preženie štúdiom.
Znie veľmi podobne ako keď ju počúvate na dobre ozvučenom koncerte. Kapela si nevypomáha špeciálnymi efektmi a majster zvukár Uhroš sa sústredil na dobré zosnímanie nástrojov a hlasov, za čo mu buď večná vďaka.

Album obsahuje pesničky troch autorov s podobným náhľadom na svet. Vyslúžilý rocker Maroš Vojtko pred časom presedlal na folk. Fakt je, že s jeho krehkými textami sa tu uplatnil nepochybne lepšie. Piesne sú zrozumiteľné, tématicky sa točia najmä okolo tém lásky a vôbec pozitívnych citov medzi ľuďmi. Od „Pošepnutých slov“, cez „Posledné malé dievčatko“, až po ľahkú „Vodácku“, všetky sú ľahko stráviteľné. Maroš je navyše autor aj spevák, ktorý si poradí bez problémov s češtinou aj slovenčinou, čo dokazuje napríklad pesničkou „Ranní nálada“. Bývalý člen kapely Tomáš Edelsberger zanechal kapele svoju hádam najkrajšiu pesničku, ktorá k tým Marošovým pasuje. Spieva sa v nej „Viem niečo čo sa oplatí“ a nie je to o peniazoch. Basgitarista Rado Junas má jazzovú minulosť a priniesol si ju aj do Tajfu. Okrem toho má osobitý zmysel pre humor a pesničky píše aj hrá s nadhľadom. S takýmto vybavením si naozaj môže dovoliť pustiť sa aj do vážnych tém. Jeho refrén „Nájsť kus pokoja v búrkach“ považujem za to najlepšie, čo Tajf vo svojom repertoári má. Pesničku „V zajatí“ možno nazvať aj „piesňou realistickej ženy“, nakoľko jej nosný slogan znie „Nehľadám princa, len niečo krajšie od opice“. Tajf sa vyznačuje peknými vokálmi, zaberajúcimi skôr vyššiu časť spektra a autoritatívnou rytmickou sekciou. Mišo Lysek s perkusiami a Rado Junas s basgitarou kapelu držia a dávajú jej potrebný spodok. Gitary Maroša Vojtka a Robina Neuschla robia to, čo vo folkovej kapele treba. Sem-tam podklad, sem-tam sólo, pekne sa dopĺňajú. Tajf disponuje aj ďalšími sólovými nástrojmi – Miškine husličky, Marošov klarinet a Lenkina zobcovka. Držia sa v úctivom pozadí voči spevu a vôbec obsahu pesničiek. Dokonca mi pripadá, že by zniesli aj viac samonosných nápadov v sólových partoch a pesničkám by to nijako neublížilo.

Album „Slová pošepnúť“ vydala Hudobná spoločnosť Gran, ale okrem samotnej kapely majú na jeho vzniku zásluhu výhradne kamaráti kapely. Obal cédéčka je výtvarne jednoduchý, prítomnosť karikatúr členov kapely naznačuje, že kapela sama seba neberie prehnane vážne. Nechýbajú podstatné informácie o skladbách, autoroch a interpretoch jednotlivých skladieb. Texty v booklete, bohužiaľ, nie sú, ale v dobe internetu sa to, hádam, dá odpustiť, najmä ak Tajfáci svoje texty čím skôr vycapia na svoje celkom vydarené stránky.
Kremnica je mesto obdarené „kúzlom miesta“. Kremnické kapely sa dajú rozpoznať od iných a nepýtajte sa ma ako je to možné. Vypočujte si toto cédéčko a navštívte Kremnicu.

Dušan Franců

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu