Ani blato nás neodradí, alebo Vandermúza 2001

Na Festivale Vandermúza som bol tento rok prvýkrát. V Púchove, hned po vystúpení z rýchliku, som pri jednom ostrovčeku autobusového nástupišťa zbadal pomerne početnú skupinu ľudí s veľkými batohmi a kaki farbou ako dominantnou na ich oblečeniach.Ľahko (alebo Lachko?) som sa dovtípil že cieľ ich cesty bude zhodný s tým mojim a tak som prakticky nemal problém nájsť miesto konania - nádherný prírodný areál malej obce Mostište vzdialenej asi 6 km od Púchova. Keď som sa pokochal atmosférou nastávajúcich troch dní, počas ktorých som mal aspoň podľa programu počuť jednu z najreprezentatívnejších vzoriek slovenskej, najmä folkovej a trampskej muziky, začal som sa nie pekne tváriť na kvapky dažďa, ktoré s čoraz väčšou intenzitou robili z trávnatého povrchu blatový a znemožňovali mi tak pohyb (o stavbe stanu nehovoriac) bez toho, aby som sa nezašpinil. Počasie sa však na ďalšie dva dni rozhodlo zmúdrieť, a tak sa žiadna folková variácia na festival Pohoda nekonala. Ale poďme k muzike.

Organizátori, na čele s Peťom Ďurišom - Šamanom, pripravili na tento rok dve (!) pódiá. My, pesničkári, sme dostali v piatok to menšie. Zvuk bol príjemný, jediné čo by som vytkol bola orientácia scény priamo oproti stánkom s občerstvením, pri ktorých počas celého koncertu postávali neprimerane hlučné skupinky konzumentov. Z hudobníkov spomeniem tradične skvelý výkon Roba Huleja, príjemne prekvapil aj Vašo Jánsky, Edo Klena rozbil moje pochybnosti o tom, či sa sem vôbec hodí. Český hosť a kamarát Jeroným Lešner ma tiež veľmi potešil. Ja som šiel hrať úplne posledný, to už sa dosť scountrybálievalo, takže vnímavosť publika sa vytrácala, napriek tomu sa mi hralo fajn. V sobotu sa začalo muzicírovať už skoro ráno a keďže nie som práve vzorové ranné vtáča, pár kapiel som premeškal. Neviem však, či by niektorá z nich prerazila moje príjemné prekvapenie zo skupiny Hrdza. Wabiho Daňka, ktorý hral hneď poobede v bloku Šľahačka by som omnoho radšej počúval už za tmy, strčený do spacáku a nostalgicky spomínajúc na časy, kedy som ešte žil tak nejako podobne, ako nám spolu s Milošom Dvořáčkom spieval... napriek tomu to bolo super! V poobednajšom programe som sa potešil najviac tomu, že sa ešte dostalo na skupinu Hrdza, okrem nej sa mi páčili vynikajúci Úsvit (tradične stále v inej zostave a stále lepšie a lepšie, sakra Hulej, ako to robíš?) a Sobi 20. V podvečer dostali priestor trampské skupiny, niektoré už na slovenskej trampskej scéne pomaly legendárne. I keď ja osobne takúto hudbu vôbec nemusím, počúvanie to bolo prudko príjemné.
V nedeľu doobeda si zahralo ešte pár kapiel a pesničkárov, pravdepodobne z tých (súdiac podľa seba) ktorí neboli zďaleka a mohli si dovoliť ostať trochu dlhšie.
Na atmosfére odchodov je niečo veľmi zvláštne. Je problém kúpiť pivo, treba zbaliť stan, myslieť na milión vecí a každých pät minút za vami príde nejaký kamarát rozlúčiť sa, podať ruku. Musím povedať, že zo Šamanovho festivalu sa mi odchádzalo veľmi ťažko, prinútil som sa k tomu až v nedeľu za tmy. Ale dúfam, že o to radšej budem na túto akciu o rok prichádzať.
Vandermúza je podľa mna najlepšou a ako som už písal najreprezentatívnejšou prehliadkou folkových a tramspkých skupín a jednotlivcov na Slovensku. Čerešničkou na torte býva príjemný hosť, perfektná organizácia, pekná príroda a v neposlednom rade pomerne nízke vstupné.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu