Aprílový zážitok v meste perníku

Cesta do Pardubíc začala vylosovaním vodiča. V praxi je to ten človek, na ktorého je uvalená prohibícia počas celého zájazdu. Nešťastník rozváža veselých kamarátov po koncertoch a nasledujúcich oslavách. „Zvíťazil“ Vlado Slavík z dvoch prozaických dôvodov. Cestu dokonale poznal a jediný mal na akciu voľné auto. Na 4.4. sme prijali pozvanie do pardubického klubu Delta, kde sme mali s Mincami vo fontáne hrať ako hostia skupiny Poupata.

Nádherné slnečné počasie nám spríjemňovalo cestu. Prechod štátnej hranice sa obišiel bez dramatických okolností a snáď i preto nevznikol nový šláger Hranice II. Po niekoľkých hodinách jazdy sme sa konečne priblížili k cieľu cesty. Vlado bol na mieste činu už vlani na „Druhej míze“ a tak sme išli naisto. Klub Delta má sídlo v informačnom centre mládeže v budove, v ktorej je napríklad i hvezdáreň. Podľa kopuľovej strechy ju nemôžte prehliadnuť.
S Poupatami sme prichádzali naraz a tak sme sa vítali už vo dverách. Času veľa neostávalo. Rýchlo sme sa pustili do nastavovania zvuku. Už dopredu sme vedeli, že ozvučovať nás bude sám zvukový majster Mirek Hron. O to viac nás prekvapila jeho skromnosť, keď nesmelo pristúpil a opýtal sa nás, či sa na neho pamätáme, že nás vlani ozvučoval v Hradci Králové.
Po desiatich minútach bolo počuť lepší zvuk ako z platne a to sa nezmenilo za celý večer. Krátko po nastavení zvuku sa začali objavovať prví diváci. Podľa slov lídra Poupat, Víťu Troníčka viacej ako polovica divákov je stálych. Túto skúsenosť máme i my z klubu Fontána. Možno aj ďalšie kapely, ktoré len nečakajú aby ich niekto pozval. Znovu sme si uvedomili, že získať si vlastné publikum je ohromnou devízou.
Dostali sme dôveru a hodinu na to, aby sme sa mohli prejaviť. Na koncerte sme hrali prvýkrát v novom zložení s mandolínistom Mišom Kováčikom. Spočiatku sme mali obavy ako publikum príme slovenskú kapelu. Príjemné bolo zistenie, že sa na nás tešili. Mišo, ktorý už čiastočne praxoval v skupine Drúci sa chytil veľmi rýchlo a koncert začal naberať na obrátkach. Diváci sa očividne dobre zabávali a výborne spolupracovali. Hodina utiekla ako voda a tak sme im zahrali poslednú pieseň. Tí sa však s týmto faktom nezmierili a trvali na prídavku. Atmosféra bola taká búrlivá, že sme pridávali ešte pol hodiny. Počas prestávky na prestavanie aparatúry sme šťastne prijímali gratulácie a záujemcom predávali kotúčiky s pesničkami. Bohužiaľ sme ich mali zo sebou len sedem, pretože sme nečakali na českej strane väčší ohlas. Ostatným záujemcom sme sľúbili, že im nosiče pošleme. Slovenskej folkovej scéne sme teda hanbu neurobili. Ináč, dodnes niektorí pardubickí diváci chvália bratislavské Rolničky.
Po našej maličkosti nastúpili hviezdy večera, domáce Poupata. Ich každý koncert je vždy v niečom iný. Víťo bleskovo reaguje na vzniklé situácie a divákov dokáže držať stále v pozornosti. Českí priatelia striedavo zaraďovali osvedčené hitovky, pesničky z albumu, ktorý čoskoro vyjde, ako aj novinky. U noviniek sa nebáli používať ťaháky. Najviac sa nám páčil Šárkin. Svoje flautové melódie mala zapísané štýlom FF# CG....Zaujala nás i choreografia niektorých pesničiek. Dievčatá napríklad počas piesne zvládli ponalievať nápoje na prípitok divákom a ešte včas odspievať refrény. Poupata sa dokážu zabávať na množstve vecí. Keď som ich videl minule, krstili gitaru, a teraz na javisku oslavovali desať rokov od prvej spoločnej skúšky. K tomu im prišiel zablahoželať s tortou miestny pán riaditeľ.
Príjemný večer však zďaleka nekončil. Obidve kapely sa odobrali do vinárne u Schwartze, ktorá sa nachádza pri Pernštejnskom námestí, v blízkosti mestskej radnice. O tomto podniku sa zmieňujem zámerne, pretože majiteľ útulnej vinárne, je veľkým fanúšikom FCT hudby. Vždy, keď tam niekto z nás bol, vyhrávali tu večer naživo mnohí hudobníci. Je to i „domáci“ podnik skupiny Poupata a keď budete v Pardubiciach a večer vinárničku navštívite, môže sa stať, že tu túto sympatickú partiu pristihnete pri čine. Keď nehrá zrovna živá hudba, môžete počuť reprodukovaný folk, country alebo trampské songy. A keď budete smädný môžete smelo zazvoniť na majiteľa byciklovým zvončekom, umiestneným na špeciálnej keľni, prispôsobenej na roznášanie nápojov. Tejto príležitosti využil i Vlado, ktorému náš gitarista Stano Štofčík udelil milosť a oslobodil ho od kľúčikov od auta. Mohli sme teda osláviť moje a Vladove narodeniny. Nad ránom sme sa rozlúčili s našimi hostiteľmi. Nie však nadlho, mikulášskym fanúšikom klubu Fontána predstavíme skupinu Poupata s novou tvorbou už v júni. Už teraz sa tešíme na nové zážitky.

Rado Kaplan

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu