Chceme dať novú tvár trampskej piesni (rozhovor so skupinou Alvarez)

Krátko potom ako skončili vianočné sviatky a s tým spojený zhon, zavolal som do Senice aby som si dohodol stretnutie so skupinou Alvarez. Dostalo sa mi pozvania priamo na ich skúšku a tak som vo štvrtok 27. decembra krátko poobede pozoroval z autobusu zasneženú krajinu na Záhorí, aby som sa o chvíľu ocitol priamo uprostred „kotla“ v ktorom vznikajú piesne tejto mladej a musím povedať že úspešnej, kapely. Veronika nám spravila čaj, kapelník Jaro s Jožom ladili gitary a rozmrazovali ruky, ja som pripravoval diktafón a svorne sme čakali na Jarovu sestru Marušku.

Ako dlho už existuje Alvarez?
Jaro: Táto zostava asi rok. Ale hrávame spolu, aj inde, už dlhšie, asi šesť rokov.

Čo znamená názov skupiny a koho to bol nápad?
Jaro: Rád som čítal Foglarovky, a tam ma zaujalo meno jedného dobrodruha, ktorý sa volal John Alvarez. Povedal som si, že to je dobrý názov pre kapelu, spýtal som sa ostatných či s tým súhlasia a súhlasili. Neskôr som zistil, že je to aj značka gitár...

Vystihuje povaha spomínaného dobrodruha povahu skupiny?
Veronika: Ja si myslím, že ani nie. Každý z nás sa vo svojom voľnom čase fláka po svojom. Ako skupina chodíme spolu len keď ideme niekam hrať.

Porozprávajte mi niečo o vašich hudobných začiatkoch.
Jožo: Mňa poznáš z Ozveny a to je aj zhruba všetko. Priamo odtiaľ som šiel do Alvarezu. Predtým som hral ešte v iných skupinách, aj iného razenia, napr. v jednej rockovej. Ale ten základ dala Ozvena. Veronika: Bolo to v centre voľného času, volalo sa to Folklub. Boli tam úplne iní ľudia až raz prišiel Jaro a odvtedy sa začal profilovať Alvarez. Je to trochu komplikovanejšie ale bol to Alvarez, už vtedy. Hrala som aj v Ozvene. Jaro: Ja som také zhrnutie týchto dvoch (smiech)... Hrával som sám, neskôr v Dome detí s jednou kapelou, po čase s druhou, treťou, zavolala si ma Ozvena, a po vojne do Alvarezu.

Trúfne si niekto priblížiť čitateľom zvuk, hudobný smer?
Jaro: Štýlovo sa neškatuľkujeme, pretože sa to nedá. Vychádzame z toho, že máme drvivú väčšinu piesní trampských. V tom zvyšku sú aj iné, povedzme, že aj folkové. Trampskej piesni sa pokúšame dať novú tvár a tak ju priblížiť mladým ľuďom. Každá muzika sa vyvíja a možno práve my sme tí, ktorí pomôžu posunúť ďalej trampskú hudbu. Robí to vlastne veľa iných kapiel, takže je to prirodzené.

Kto je u vás autorom?
Jaro: Ja. Aj hudba aj texty sú mojim dielom, akurát nedávno zložila sestra jednu pesničku.

Na Trampskej Porte 2001 ste získali ocenenie. Čo pre vás znamenajú úspechy na festivaloch?
Jožo: Boli sme prekvapení, i keď sme s tým rátali (smiech)... Pre mňa to znamená dosť... Aj to, že sme postúpili do Ústí nad Labem. Sme radi, že sme tam boli.

A čo účinkovanie na CL?
Veronika: To je super, je to jedno veľké stretnutie. Nová inšpirácia, kontakty, veľmi príjemné... CL môžem...

Práve sa k nám pridala najmladšia členka skupiny, Maruška. Máš v nej vzhľadom na svoj vek nejaké špeciálne postavenie?
Maruška: Všetko musím dobiehať, učiť sa nové veci a za všetko zlé môžem ja (smiech)...

Nebudete točiť CD?
Jaro: Veľmi by sme chceli, ale nemáme na to peniaze a tak zháňame sponzorov. Máme pesničky, hlasy, nástroje, ale chýbajú peniaze. Jožo: Sme taká chudobná kapela.

Je cena kapely určovaná cenou aparatúry ktorú vlastní?
Jaro: Nie, cenná je tou muzikou, ktorú robí. Zahráme to na čomkoľvek. Ale každý muzikant to chce tým ľuďom predviesť s tým najlepším zvukom, to je jasné.

O čom sníva skupina Alvarez?
Jaro: O cédečku. Aby sme dostali naše piesne medzi ľudí. Jožo: S tým spojený sen zohnať sponzora.

Chcete niečo odkázať ostatným mladým kapelám?
Veronika: Nevzdávajte to, robte to zo srdca, pre seba, pre ľudí. Hlavne hrajte. Aby vás ľudia počuli a vedeli o vás.

Zhováral sa 5jar.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu