Divozel: Divadlo

Ha, poznáte to? Počúvate novú CD tej, či onej kapely a pri treťom kolotoči sa odrazu pristihujete pri tom, že do hlávky sa Vám nezapísala ani jedna zo zaručených hitov /bez akých sa tak obíde maximálne album Deža Ursinyho, či Mariana Vargu), no pesnička iná, iná a asi práve preto tá. A tá Vás vcucáva, kruto, no brániť sa tomu, hm ne-chce-te!
Mne sa toto stalo pri počúvaní nového albumu Divozelu (Divadlo). O ktorú išlo? Prezradím, ale nie hneď...

Tak ja pôjdem po poriadku, aby som bol, tak ako vždy Had býva pri recenziách „folkuliatok“ (použil som zámerne terminus technikus Ľuba Vágnera, ktorý má v jeho slovníku však iný význam). Ja si pod „folkuliatkom“ predstavujem albumové novorodeniatko folkovej kapely.

O tom, že na Divozeláckom „humne“ sa po čase znova čosi urodilo ma informoval Petiar, ktorý sa ma pred ale dvoma týždňami placho e-mailom spýtal, či by som nemal záujem zmocniť sa audiálneho vyšetrenia ich novorodenca. Inak takáto práca je praktická. Na rozdiel od pediatra, ktorý aby zhodnotil zdravotný stav a celkový vývoj dieťaťa si do poradne (či ordinácie) volá mamičku recenzentovi stačí, ak mu rodičia svoje dieťa pošlú trebárs...poštou. Tak to spravil aj Petiar. Divozelča bez ujmy ku mne docestovalo a s decentným šuch mi vkĺzlo rovno do ruky. Ono totiž nebolo priheftnuté k stredítku svojho „kočíka“. Tomu by sa dalo diviť pri CD kapiel ako: Prvosienka, Orchidea... Ale pri Divozeli? Pri ňom by som predpokladal, že sa preplazí aj cez obálku, čím ma oslobodí od jej rozlepovania... Ani nie do hodiny som si v byte spravil čiernu hodinku... Rolety som zaťahovať ani nemusel, vonku sa akurát ani čo by na objednávku začalo zmrákať. A pokým mi CD v prehrávači dohrala bola vonku už tma. Aby som dal šancu vyznieť v jej lone aj piesňam, ktoré som počul iba za šera pustil som si to celé ešte raz, nech tie „šeré“ nežiarlia na „tmelé“. Oplatilo sa! Nepočúvalo sa to zle ani po druhý krát, ba čo viac, dokonca lepšie. A čo teda na album Had hovorí?

Tak pozdáva sa... Recenzista kladne hodnotí prínos dychov (Aďa Havrana), ktorý bol Mysamovcami pochválený už pred ale dvoma rokmi v Skalici. Netuším, či party si Aďo písal sám (ak áno má chalanisko cit pre Martinove „kuplety“). Jeho vstupy sú úsporné, no fest pôsobivé (Vteřina, Pláč, Za vodou) určite jedno z milých prekvapení albumu. Fakt móže byť! Upriamujem sa v prvom rade na dychy, bo tie Divozel (z pohľadu môjho) posunuli o dobré dva schodíky smerom nahor. Chválim prirodzene prínos všetkých kamarátov Divozelu (viď buklet CD). Ich pomoc dobrej veci je neodškriepiteľný. Ale veď kto by sa vôbec škriepil pri takej príjemnej hudbe?! No ja rozhodne nie! Album mimo jedinej skladby je autorským počinom Michala Truschana. Tou jedinou neautorskou skladbou je Rómska ľudová Mamo merav. To ma inak prekvapilo. Pieseň poznám z repertoáru kapely už pár rokov a až doteraz som žil v príjemnom blude, že tento rómsky hit spichol tiež Mišo. No má odpustené... Hoc ja by som mu to bez ostychu prišil. Práve táto „dupačka“ s latino harmonickým postupom ma prekvapila v CD úprave. Je vážne dobre urobená. Fakt!

Z Cikánského léta v nových háboch som bol v príjemnom šoku. Zmiernenie tempa posunula skladbu z tanečnej (akou sa zvykne kapela lúčiť) do polohy balady s jemne jetro- tullackou flautou. Ak išlo o fór, vyšiel! Ak to malo vyšší zámer tak tým viac to kritika teší. Mne sa to taktóó viac pozdáva! Michal sa rád pohráva s folklórnymi témami. V jeho piesňach sa plače, vzápätí tancuje a iba krok je k milovaniu. Jeho poézia je zemitá, jednoduchá a tým zrozumiteľná (Pláč, Cesta za štěstím). (Obe radím k Truschanovým štandardom). Michal nehľadá slovné hračky, „výkruty“ čipky. Píše priamo. Poézia je v pevnom zovretí (snáď až mileneckom) s hudobnou linkou. Nedá sa mu neveriť. Príjemné. Dobre, teraz je ten správny čas upozorniť na pesničku, ktorá ma najviac oslovila. Ešte som sa o nej nezmienil.

Za vodou, to je ona! Totálne, jednoduché obrazy. Ak by som to napísal ja, tak... Ale ba, veď ja by som takúto pesničku ne-mo-hol napísať. Ee! Ak som mal Michalove dielka vždy vo vážnosti, tak po (ale už siedmom vypočutí) „Zavodovky“ mi nezostáva iné ako sa decentne pokloniť. Aha ešte som tu nespomenul Michalovu jazzovú polohu. Ako odkojenec na triu V+N+S, teda Vřešťal+Navarová+Sázavský je „nútený“ zavše napísať čosi jemnohmotné, no zároveň dravé. Žízním je brilantnou ukážkou takéhoto vzácneho spojenia. Žízním je jednou z najlepšie naspievaných partov na CD. Jedným z najlepších? Nie... Najlepším!

Slušným „flákom“ je i Tančírna. Tančírnu som im spapal na dve, tri sústa. Ide určite o najlepší text, ktorý sa podarilo do kolieska vlisovať. Hudobne Michal vychádzal zo štandardnej x krát „pomuchlanej“ harmónie. Celkové niveau skladby je postavené obzvlášť na obrazoch, ktoré Ťa unesú do epicentra diania. Proste ani nevieš ako... A SI TAM. Je možné takýto únos žalovať?! Nie, nie je! Na začiatku písačky som spomenul piesne hitovové. Takou je bez debaty Zlodějská. Je jasná, až priehľadná. Úsmevná a tým magnetická. Divozeláci s ňou zaručene už zožali nejeden aplauz, ktorý im patrí.

A teraz hádam trocha kritiky, ktorá však v kontraste s doteraz napísaným snáď nebude až tak bolestná.

Vteřinu som tu už spomenul (čo do aranžu a saxíku). Tak ako Žízním chválim po každej stránke pre čírosť, tak pri Vteřine by som trocha zodvihol prst. Text pesničky je patetický. Ťahá dolu pekne vystavenú melodiku hudby. Záchranou je výborný aranž.

Rozhodne pre mňa najslabšou skladbou na albume je Bouřka. Tá tam snáď ani nepatrí...
Nič sa v nej nedeje. Melodicky je plochá. Text... je v zdarnej symbióze s muzikou. Príbeh mi príde banálny. Va-ti-čka! Spev je plný pátosu. Nepáči sa mi!

To je asi všetko, čo by som zveril www.folk.sk. , Divozelákom a všetkým, čo ich (tak ako i ja) majú radi a už fčuľ sa tešia, na ich divošstvá pódiové na letných festivaloch, ktorých čas sa nám...juj, akosi blíííži. Tak ahoj tam!

Had

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu