Divozel - Divozem

Začiatkom leta sa mi dostala do rúk zremixovaná verzia debutového albumu košickej skupiny Divozel. Prvýkrát bolo CD vydané v roku 2006, teda tesne po tom, ako ho skupina donahrávala v bardejovskom štúdiu Leon Art (v minulosti HERSTEK). Aj prvú verziu mám vo svojej fonotéke a bol som zvedavý, k akým zmenám nakoniec došlo. Už pri prvom vizuálnom porovnaní je badateľný rozdiel. Nový obal CD je súčasťou bookletu, ktorý v prvej verzii chýbal (informácie boli len na obojstranne potlačenej plnofarebnej karte).

Na novom obale tiež tróni ručne pletená čapica, avšak v iných farbách, než na pôvodnom obale. Hlavná zmena sa však udiala v zmene písma. Medzičasom totiž skupina začala používať nové a podľa môjho názoru aj celkom vkusné logo, ktoré korešponduje s hudbou, ktorú produkuje. Logo skupiny sa teda zákonite objavilo na prvej strane bookletu a v rovnakom fonte je menším písmom napísaný aj názov albumu Divozem. Zadná strana albumu sa graficky výrazne nezmenila, iba zase pribudlo logo v červenej farbe, číselko od SOZA a informácia o copyrighte patriacemu vydavateľstvu Divozel Records. Štvorstránkový booklet obsahuje vo vnútri všetky texty, v strede je 19 fotografií, podľa ktorých zistíte, že máte do činenia s pohodovou partiou ľudí. Zadná strana bookletu patrí informáciam o členoch skupiny, nástrojovom obsadení, hosťoch spolupracujúcich na albume a o všetkých, ktorí sa na albume podieľali. Potlač samotného disku je grafickým znázornením farebnej čapice,ktorú som už spomínal v súvislosti s obalom CD a nechýbajú ani všetky potrebné informácie.

Poďme však k hudbe. Najprv som si vložil do prehrávača pôvodné CD, ktoré však odmietalo spolupracovať s prehrávačom starým cca 5 rokov. Tak som to skúsil ešte raz na počítači a tam už bolo možné počúvať aj hudbu. Naproti tomu, novú verziu albumu v pohode prehráva aj ten starší prehrávač.

Po niekoľkých posluchoch mi pôvodné CD pripadá ako keby bolo narýchlo zmixované, len aby bolo čím skôr hotové. Z hľadiska zvuku sú vokály aj hlas sólovej speváčky utopené v hudbe, ktorá sa miestami zlieva a je škoda, že sa tak deje už v prvej piesni. Spevácke party sú navyše zbytočne preefektované. Dnes však nehodnotíme pôvodnú verziu albumu, ale jeho remaster. Predchádzajúce riadky som napísal preto, lebo som hľadal možné dôvody, ktoré priviedli producenta a celú skupinu k rozhodnutiu remastrovať tento album už po relatívne krátkej dobe od jeho vydania.

Od tohto bodu sa budem venovať už len novej verzii albumu z roku 2007. Autor hudby a textov a tiež producent v jednej osobe, Michal Truschan, ktorý hrá v skupine na gitare, aj spieva, sa veľmi dobre rozhodol umiestniť na začiatok pieseň "Od nikud nikam". Nová verzia tejto piesne je oproti tej pôvodnej omnoho konkrétnejšia a kompaktnejšia. Speváčka Lucia Horňáková v nej hovorí, "jen tak si zpívam, do ticha zpívám, jen tak si zpívám, do větru zpívám a je mi fajn". Tomuto konštatovaniu rád verím. Lucia je totiž prirodzené dievča so zlatom v hrdle, spontánna a živelná, odchovaná na ľudových piesňach. Spieva s chuťou, veľmi čisto, dokáže byť anjelsky nežná (napríklad v šansóne Čekám tě lásko), dokáže dať svojmu hlasu altový drajv (refrény piesne Cikánsky léto) a vie byť aj zdravo drzá (slohy piesne Kabaret). Jej prejav nie je len o speve ale aj o hereckom výraze. Vžíva sa do textu a atmosféry piesne. Na celom albume som našiel iba pár momentov, ktoré v jej prípade nie sú úplne sto percentné. Je to napríklad pár českých "ř", kde je poznať, že to spieva dievčina spod Tatier (všetky piesne sú v češtine, nespomínal som to ešte?).

O vokály sa veľmi dobre postarala akordeonistka Katka Kucharová a aj Michal Truschan. Katkin hlas je oproti Luciinmu vo vyšších polohách mierne ostrejší. Katka spieva tiež veľmi čisto a aj to je dôvodom, že vokály Divozelu sú jedným zo šperkov, ktorými sa môže skupina pochváliť. Katkine akordeónové sólo na nahrávke piesne Odnikud nikam je oproti tomu, čo často počujem na ich koncertoch, rytmicky presnejšie, no chýba mu štipka tej koncertnej odviazanosti a živelnosti. Zvuk akordeónu je v tejto piesni, podobne ako v piesňach Valčík a Odcházím neprirodzene ostrý. Naproti tomu v piesňach Kabaret, Ještě při mně seď a Píseň válečníků je príjemne mäkký a uchu lahodiaci. Michalov spev nájdete na albume v 6 piesňach. Jeho hlasový prejav je ležérne melancholický, so zamatovým sfarbením v spodných polohách a vkusne vypĺňa farebné spektrum vokálov, v ktorých sa objavuje. V sólových partoch si žije v symbióze so skvelo nazvučenou akustickou gitarou.

Úvodná pieseň Odnikud nikam má rezký tanečný rytmus, ktorý podfarbujú svojimi vyhrávkami trombóny. O tieto sa postarali Ján Hrubovčák a Martin Tujvel. V prvom momente ma použitie trombónov potešilo, no s viacnásobným počúvaním nadobúdam pocit, že menej by v tomto prípade bolo viac. Príliš veľa vyhrávok totiž devalvuje pridanú hodnotu trombónov a posúva pesničku pozvoľna k dychovkovej hopsande, ktorá však nesie znaky hitu a pri jej konci si už pozvoľna začínate poklepkávať nohou.

Pri hodnotení textov ma najviac zaujala pieseň Kabaret. Pieseň čnie nad ostatnými vďaka tomu, že opisuje pomery v kabarete 30tych rokov, ktorý si bez problémov predstavíte a vďaka aranžmánom a výbornému refrénu aj ľahko zapamätáte. Mimochodom, v tejto piesni sa sólom na husle blysla aj ďalšia košičanka, členka skupiny Irish Rose Katka Ivasenková. Z ďalších textov ma zaujali fragmenty „Na malou hříšnou duši kapky potu padají,“(Od nikud nikam) alebo „jsou čtyři ráno, já mám nedospáno,“ (Jsou čtyři ráno). Texty sú dobre spievateľné, no na to, aby ste si ich zapamätali si budete musieť album vypočuť niekoľkokrát po sebe. V textoch je možné nájsť gramatické rýmy (kráčím-stačím, nedospáno-neustláno, žal-král ...), no aj pár cimrmanovsky absolútnych rýmov (Jára Cimrman tvrdí, že absolútny rým sa dá dosiahnúť iba zopakovaním toho istého slova) a autor sa nevyhol ani niekoľkým klišé (...rozorvaná duše, ...zavíráš dveře za naší láskou). Takmer všetky refrény sú dobre nafrázované, no hľadal som v nich trochu viac. V budúcnosti pri  písaní ďalších piesní by tiež nezaškodilo pouvažovať nad silnejšími sloganmi, ktoré by si človek zapamätal po prvom počutí piesne. Na albume Divozem totiž z hľadiska zapamätateľnosti vyhráva melódia a aranžmány nad textami. To je pre Divozel ako jednu z najlepších folkových skupín určite výzvou do budúcnosti.

Album Divozem je vydareným debutom, ktorý obsahuje dvanásť piesní o vzťahoch, ktoré sa dejú okolo nás denne, podporených metafórami toho čo sa deje a pritom by sa nemuselo ale aj toho čo sa nedeje a malo by sa. Nečakajte od neho energiu, na akú ste zvyknutí z koncertov Divozelu, ale ak chcete mať pamiatku na skupinu, ktorá vám tak dobre hrala, určite nebudete sklamaní. Prvé nahrávanie nastavuje mnohým hudobníkom do očí nemilosrdné pravdy. Divozel sa s týmto faktom vyrovnal na pomery debutu veľmi dobre a remaster bol výrazným krokom správnym smerom. Ak si ho kúpite, môžete si byť istí, že vám na polici nezapadne prachom. Počúva sa dobre a pri každom stlačení tlačidla Play na ňom pri pozornom posluchu objavíte niečo nové.

1. Odnikud nikam, 2.Jsou čtyři ráno, 3.Valčík, 4.Čekám tě lásko, 5.Cikánský léto, 6.Dveře, 7.Kabaret, 8.Tak vítej brácho, 9.Ještě při mně seď, 10.Píseň válečníku, 11.Odcházím, 12.Země má

Ukážky piesní si môžete vypočuť na stránkach skupiny www.divozel.com (ukážky z pôvodnej verzie albumu), prípadne na http://www.myspace.com/divozel (4 ukážky z novo remastrovaného albumu).

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu