Druhý dych a Peter Lachký v UPC

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Univerzitné pastoračné centrum (UPC). V tom centre pracovali ochotní a šikovní ľudia, vďaka ktorým sa podarilo zrealizovať cyklus folkových koncertov pre milovníkov folku v Bratislave. I stalo sa, že prišiel 16. január roku 2002. Bol to deň ako každý druhý, či tretí. Pracovná doba ubiehala neuveriteľne rýchlo i nakoniec prišiel čas, kedy sa mal mládenec menom Radiar (ja) rozhodnúť, či sa pôjde pozrieť na prvý z týchto koncertov. Skupinu Druhý dych poznal len spolovice (Adriana Škultétyová a Andrej Miko vystupovali na Folkfóre na Padláši ako duo), lebo počas Strunobrania 2001 mu vystúpenie skupiny v kompletnej zostave akosi uniklo. Taktiež ešte nevidel Petiara hrať so Stanom Palúchom. To boli hlavné dôvody, prečo sa nakoniec rozhodol ísť na ten koncert a nabažiť sa trochou kultúry.

Koncert sa začal pár minút po 19tej hodine. Začínal Druhý dych a začínal celkom pohodovo. Väčšina stredne rýchlych (alebo stredne pomalých) piesni však obsahovala na môj vkus pričasto slovo "láska". Možno by bolo vhodné zamyslieť sa aj nad inými témami, ktoré nám život ponúka. Zahrali aj zopár rýchlejších rock-n-rollových piesni a tými dokázali primäť publikum k podmazovému potlesku. V týchto momentoch ukázali cestu, akou by sa v budúcnosti veľmi rýchlo mohli dostať do uší aj širšiemu okruhu poslucháčov. Keby som mal hodnotiť výkon jednotlivých členov kapely, môžem povedať, že najviac ma zaujal Adrianin čistý hlasový prejav a taktiež Andrej Sikora svojou hrou na bassgitare. Hlas Andreja Mika je tiež dobre vycvičený na country tradicionáloch, miestami mi pripomínal Alana M. Marek, druhý gitarista by sa však mal sústrediť trochu viac na intonáciu a popracovať na farbe hlasu (v zime sa treba o hlasivky starať oveľa intenzívnejšie ako počas iných ročných období). Vokály má Druhý dych zvládnuté dosť dobre. Sú bohaté a plné, avšak ak ich je príliš veľa, začínajú strácať na cene.

Potom už prišiel na scénu pesničkár Peter Lachký. Nejaký čas mu trvalo, kým si doladil nástroje (dve gitary - superjumbo Furch a nylonku Prudencia) a počkal tiež na Stana Palúcha, ktorý si ladil husle a mandolínu. Petrove piesne poznám takmer spamäti, no bol som zvedavý na jeho improvizáciu so Stanom, s ktorým sa prvýkrát stretol pár hodín pred koncertom. Peter zvyčajne hráva so Zuzanou Ondrejkovou, ktorá ho sprevádza svojou hrou na husle a spolu tvoria už neodmysliteľné duo. O to viac som bol zvedavý na Stanove husľové improvizácie. Jeho povesť vynikajúceho huslistu ho totiž predbehla. Neboli to plané reči. A dokonca, a to som nevedel, zahral vynikajúco aj na mandolíne. Petiarov výkon? Spočiatku trochu nervózny a rozpačitý, možno vďaka tomu, že mu prestal fungovať konektor na gitare Furch. Neskôr sa dostal do pohody a zbytok koncertu odohral na nylonke. Dokonca si v jednej piesni aj zasóloval. Predviedol aj svoju najnovšiu pesničku, ktorej názov ešte nepoznám a ktorej prvá sloha je v slovenčine, druhá v anglickom jazyku a celé je to podmazané zaujimavým gitarovým doprovodom. Táto pesnička iste riadne potrápi všetkých, ktorí by sa ju chceli niekedy naučiť, nie je totiž z kategórie tých jednoduchších, aj keď sa tak na prvý pohľad môže javiť. Petiar stále pracuje na svojej gitarovej technike a dáva to potom aj patrične najavo :-)

A čo do budúcnosti?
Určite sa priďte pozrieť aj na ďalšie koncerty do UPC. Takto si budete sami môcť najlepšie vychutnať atmosféru, ktorá vládne na takýchto podujatiach.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu