Druhý dych - Na cestách

Mal som možnosť v posledných dňoch vypočuť si cédečko mladej, začínajúcej folkovej kapely Druhý dych. No, úplne začínajúcej nie, pretože jej korene siahajú do roku 1998 a aj ich CD demo oslávilo už druhé výročie. Ale to zrejme nie je podstatné...
Po jeho obdržaní som ho v intenciách svojich zvykov vtlačil do CD prehrávača na mojom compíku a chcel som si ho orientačne vypočuť popri nejakej inej nezaujímavej , každodennej práci. Ale chyba lávky. Mne, starému folkovému bardovi, sa nepodarilo sústrediť sa , čo je ináč u mňa bežné, ani na jednu z týchto dvoch činnosti. No a dôvod je prozaický. Zaujala ma hneď prvá pesnička. Vzhľadom k tomu, že hudba z compíka nie je pre moje ucho v postačujúcej kvalite, zmenil som zariadenie a presunul som sa ku svojmu Technicsu . No a tu začala anabáza o ktorú sa chcem podeliť s návštevníkmi folk.sk. Ale pekne po poriadku.

Samotné CD obsahuje šestnásť folkových pesničiek. Po ich prvom kompletnom vypočutí ma zaujímala informácia kto CD produkoval. Odpoveď z obalu CD potvrdila získanú informáciu že to bolo Undeground DUGO stúdio Modra a je z marca 1999. Prečo je to dôležité? Vysvetlím.
Všetky pesničky sú na bežné pomery mladých kapiel folkového zamerania veľmi dobre hudobne zvládnuté. Hlavne technické prevedenie doprovodu je prítulné a vyvážené. Citlivé vstupy fúkacej harmoniky a príťažlivá basová línia vytvárajú dojem potrebnej profesionálnej úrovne tejto mladej skupiny. Ale…, aby som dôsledne vychutnal aj textovú stránku jednotlivých skladieb, hlasový prejav interpretov, variabilitu a nápaditosť vokálov, musel som sa trochu (niekedy viac) pohrať s ekvalizérom prehrávacieho zariadenia. Na bežných prehrávačoch s blbou automatikou je hlasový prejav a textový obsah v niektorých pesničkách „nečitateľný“ Cesta. A to je , myslím si, vo folku dosť podstatná závada. Folkové pesničky sa musia dostať pod kožu spontánne, nemali by sa študovať. Mali by v prvom rade zaujať obsahom textu. Svojou výpoveďou by mali osloviť poslucháča a mali by byť v jednote s rytmickou zložkou. No a to by mal dosledovať práve hudobný a zvukový režisér štúdia, ktoré sa podujalo vydať CD demo. Absolútne nepochybujem o profesionálnych schopnostiach Imricha Dugoviča zo spomínaného štúdia, ale myslím si , že pre zvukovú stránku, hlavne z pohľadu spevu mohol urobiť viac. To sa koniec koncov pri rytmickej zložke podarilo excelentne.

Čo sa týka jednotlivých pesničiek, prevažujú témy o láske, čo je viac menej vo folkovom zameraní bežný jav. Hlavne spevácky prejav Adriany Škultétyovej vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. Jej Obyčajné dievča je výrazovo veľmi profesionálne zvládnutá pieseň , navyše podporená bezchybným druhým hlasom Andreja Sikoru. Duet Hviezda, v podaní Adriana Škultétyová - Andrej Miko, vhodne doplnená hlasom Andreja Sikoru, poukazuje na skutočnosť, že práca s hlasom v tejto kapele má pozitívny rozmer. Potvrdzuje to aj hlasová symbióza v piesni Mrak. Je tu dobrá kombinácia hlasov ktoré veľmi príjemne ladia.. Dobrá kombinácia hlasov dáva farebnú pestrosť aj piesni Na dobrú noc.

Ale aby som len nechválil. V piesni Slzy na perách by citlivý zásah hudobnej réžie do Adrianinho prejavu určite zvýšil príťažlivosť ináč dobrého východzieho materiálu.

V kontraste s hudobnou orientáciou celého CD je pieseň Chmáry. Jej orientácia je tak trochu mimo folk, ale proti gustu žiaden dišputát. Je príjemným oživením a po niekoľkých počutiach som si ju celkom obľúbil.

Iste nemá zmysel rozoberať každú jednu pieseň a hľadať miesta o ktorých by sa snáď dalo niečo pozitívne alebo negatívne napísať. To myslím ani nie je účel môjho príspevku. Ale jedna myšlienka ma aj tak prenasleduje a nemôžem ju odohnať. Ale ako to napísať, aby to nepôsobilo v protiklade k tomu, čo som uviedol doposiaľ. V podstate ide o to, že každý súbor skladieb by mal v konkrétnej edícii obsahovať jednu či dve piesne, ktoré by boli tzv. ťahákom. Proste melodicky infekčné tak, aby sa prenášali. Aby sa po prvom počutí stali takou malou epidémiou. Na tomto cedéčku mi taká pieseň chýba. Respektíve žiadna nevystrkuje hlavu zo zákrytu tak, aby mohla zobrať na seba takúto úlohu. Ale nič sa nedeje. Myslím si že je to len otázka času aby sa niečo také stalo.

Epilógom celého príspevku by mohlo byť moje konštatovanie spokojnosti že som sa k tomuto CD dostal a taktiež konštatovanie, že to s folkovou muzikou na Slovensku nie je až také zlé, keď vznikajú také zaujímavé projekty ako je Na cestách od zoskupenia Druhý dych.

Alien

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu