Edo Klena a Andrej Jobus v A-HAčku.

Sobotný večer sa začal celkom dobre. Poobede sme sa spolu s kamarátmi dohodli, že si pôjdeme do lomu nad Gardou niečo opiecť, porozprávať sa a tak. Bolo tam fajn. Nebol som tam však dlho, lebo som sa chystal na koncert, ktorý sa mal začať (nakoniec sa aj začal) o 19:00 v Bratislavskom divadle A-HA.

Na koncerte sa zišlo asi 30 – 40 ľudí, čo nebolo až tak málo keď vezmeme do úvahy, že bola sobota, večer a ešte k tomu bolo nadherné počasie, ktoré priam zvádzalo k tomu, aby ľudia zostali vonku čo najdlhšie. Tí, ktorí došli do divadla na Školskej ulici určite neoľutovali, že sa rozhodli ísť za kultúrou. Program začal Andrej Budislav Jobus, o ktorom som si na plagáte prečítal, že hrá tzv.“industrial folk“. Márne som sa snažil si predstaviť, čo by to tak asi mohlo byť, na nič som neprišiel a zvedavosť vo mne s blížiacim sa začiatkom koncertu rástla geometrickým radom. Andrej hneď na začiatku pripomenul, že označenie „industrial folk“ nie je práve nejvýstižnejšie a je lepšie používať označenie „priemyselný folk“. Podstatou tohto hudobného štýlu je to, že sa používajú nástroje, ktoré sú bežne k dispozícii ako napr. rôzne hadice, vodárske a kanalizačné plastikové rúry a skrátka všetko, čo vyludzuje nejaké tóny. Andrej pochádza z Vrbového a pri žiadnej príležitosti to nezabudol pripomenúť. Myslím, že doma na neho môžu byť hrdí. Ako prvý nástroj Andrej predstavil tzv. „kravu mozgocucku“. Je to veľmi lacná ale pritom dobre hrajúca mutácia gájd. Ako zásobník na vzduch – mech, bola použitá nafukovacia krava, ktorej z hlavy a chvosta trčalo po jednej píštale. Tá píšťala, ktorá bola pripojená k hlave bola zakončená plastovou bábikou, ktorá plnila úlohu ozvučnice a pripojená bola z vrchu k hlave tej bábiky, takže to vyzeralo, ako keby tá kravička „cucala“ bábike mozog. Z toho je odvodený aj názov toho nástroja. Ďalším nástrojom, ktorý Andrej predstavil bola tzv.“ Vrbovská vujara“. To „v“ tam použil naschvál, aby to ukazovalo na pôvod nástroja, teda na Vrbové. Bola to mutácia (asi 3,5 m ) fujary, skladajúca sa z dvoch častí, ktoré sa k sebe pripájali na koncoch. Zvuk to malo zaujímavý. Ďalším z nástrojov bol „Ropovod Družba“. Tiež fúkací nástroj s hlbokým hutným tónom, vyrobený z plastikovej odpadovej rúry priemeru cca 10 – 12 cm. Potom ešte predstavil „ULPF- Ultra Lahkú Plastovú Fujaru“ vyrobenú z plastovej (novodurovej) vodárskej rúry a gumenej hadice, ktorej farba tónu sa v ničom nelíšila od klasickej drevenej fujary a ktorej náklady na vyhotovenie sú oproti drevenej fujare neporevnateľne nižšie ( do 100 SK ). Andrej na nej aj zanôtil a keby chcel, tak sa uživí aj ako fujarista. Z ďalších nástrojov ešte spomeniem „hajzlovku dvojačku“ – dvojitú píšťalu, „Vítrub“ – Víťaznú trúbu, pripomínajúcu lesný roh alebo vojenské poľnice a „VT 940“ – Vrbovkú trúbu 940 cm, ktorá ako Andrej spomenul by sa dala použiť v závodoch napr. na ukončenie šichty. Farbou tónu veľmi pripomínala horalské dlhé trúby. Po predvedení týchto nástrojov sa Andrej s publikom rozlúčil a na scénu prišiel hosť z Prešova Edo Klena.
Edovi chvíľu trvalo, kým si všetko pripravil tak, ako to má rád a potom sa už pustil do hrania. V kalendári bola ako hosť avízovaná aj skupina Východ, s ktorou Edo natočil a vydal už druhé CDčko. Členovia skupiny však z rôznych dôvodov nemohli prísť a tak Edo odohral celý koncert sám s gitarou nazvučenou cez mikrofón, lebo sa mu pokazil snímač v gitare. Hral piesne z albumu vydaného v r. 1997, z nového albumu a dokonca zahral aj niekoľko nových, podľa mňa veľmi vydarených piesní. Dokopy toho bolo asi hodina hrania. Na konci ešte Edo trikrát pridával a na želanie publika zahral aj niektoré zo starších piesní, ktoré sa dajú nájsť na jeho prvej demo kazete. Publiku sa to páčilo a stále chcelo ešte niečo pridávať, pravdupovediac ani sa tomu veľmi nečudujem, veď ktovie kedy zas budú mať tí ľudia príležitosť si Eda vypočuť.
Na konci ešte Edo upozornil všetkých aby neodchádzali, že má pre nich prekvapenie v podobe toho nového CD a dodal k tomu len to, že má stanovenú len maximálnu cenu a tá bola 200SK. Bol odhodlaný dať CD každému návštevníkovi koncertu a to aj takému, ktorý by tam nemal ani korunu. Publikum sa však zachovalo veľmi solidárne a každý niečím prispel. Večer teda dopadol nakoniec tak, že každý odchádzal domov nielen s peknými spomienkami, ale aj s novým CDčkom. To poteší, nie?
S Edom som po koncerte ešte urobil jedno dlhšie interview, ktoré vám dúfam už čoskoro prinesieme na stránkach www.folk.sk

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu