EFKO vo Folkfórum LIVE – 9. februára 2003

Dlho a túžobne očakávaný večer bol tu. Pripravení a nažhavení sme sa zoskupili v štúdiu č. 5 Slovenského rozhlasu, kde sa už na nás tešili nazvučení a ku všetkému odhodlaní folkoví pesničkári, ktorých hlasy sa krátko po 20tej hodine niesli éterom LIVE, priamo do miliónov (dobre, tak tisícok) domácností na Slovensku. Hostiteľkou bola Soňa Horňáková a účinkujúcimi štyria členovia folkového zoskupenia EFKO. Nedá mi inak, ako podeliť sa aj s vami o atmosféru tohto deviateho februárového večera .....
Dojmov bolo viac než dosť, nielen z „pódia“, ale aj z hľadiska. A preto sa aj moje poznámky z koncertu nesú v dvoch rovinách:

Pódium:
Na scénu vystúpil ako prvý ostrieľaný pesničkár Peter Lachký alias Petiar, ktorý svojimi piesňami a nevtieravým humorom bravúrne zvládol svoju polhodinku. Jeho piesne by sme pokojne počúvali aj dlhšie. Sú hudobne aj textovo mimoriadne kvalitné, originálne, pocitové. Malú počiatočnú trému rýchlo vystriedala povestná petiarovská poetika a „ľahkosť“, vďaka ktorej je jeho tvorba taká prirodzená a nenútená. Okrem iného sme sa dozvedeli, že dávať nové struny na gitaru deň pred koncertom je fakt blbosť. Ani na otázku: „Čo vlastne znamená EFKO?“ sme nedostali uspokojivú odpoveď. Zostávalo teda iba čakať.

Křoví:
Ozo pokrikuje za každou piesňou – Jéj, Jajo doniesol mačacie jazýčky – Áu, niekto na mňa hodil neidentifikovateľný predmet – Áu, Kačica buchla hlavou do dreveného predmetu nad nami – Vzadu niekto stále kričí – Vypni si ten mobil, dobre? –

Pódium:
Po Petiarovom prídavku sa gitary chopila pesničkárka Jana Kúdelová alias Xena. Ďalšiu polhodinu rýchlo ubiehajúceho času vyplnila svojimi staršími (Prázdniny, Váhavá atď.) i novými (Bosorka, Zhasni) piesňami. Neviem, či práve pôda Slovenského rozhlasu bola ich premiérovou, ale isté je, že v nich cítiť posun do inej roviny v porovnaní s tými, ktoré si môžete vypočuť na jej prvom CD. Jankine piesne sú veľmi špecifické. Prevláda v nich melanchólia, zvláštna forma výčitky či pesimizmus. Jej rukopis je vo všetkých zjavný, piesne sa podobajú náladovo i výrazovo. Janka predviedla klasicky dobrý spevácky výkon, ale po výrazovej stránke mi v jej piesňach chýbal „pocit“. Publikum si aj od Xeny vyžiadalo prídavok, po ktorom bola scéna opäť pripravená, teraz pre Iva Weissa alias Hada.

Křoví:
Evkine cukríky bodujú – Na ničnetušiaceho Petiara NIEKTO hodil kabát – Vrecúško od cukríkov príjemne šuští – Had sa pripravuje na svoju polhodinu, všade hľadá mentolový cukrík – Hadova polhodina sa blíži a Had stále nemá mentolový cukrík – Ozo ponúka Hadovi cukrík – Smola, nie je mentolový – Mačacie jazýčky sa nezadržateľne míňajú -

Pódium:
Had je veľmi svojský a neuveriteľný človek. Len čo si sadne s gitarou za mikrofón, docmúľa mentolový cukrík a spustí jednu zo svojich tisícov piesní, publikum mu leží pri nohách. Skvelými textami, originálnym predvedením a absolútnym kultom svojej osobnosti dostáva všetkých, ktorí sú nablízku, do varu. Nič ľudské mu nie je cudzie a všetko cudzie je mu ľudské. Také sú aj jeho piesne plné humoru, irónie, dokonalých rýmov a neobyčajných motívov. Po niekoľkých prídavkoch ho s prísľubom, že sa ešte na scéne objaví, publikum nechalo odísť. To sa už na poslednú polhodinku pripravoval Rado Tiňo alias Radiar, ktorý si priviedol svojich dvoch hostí – Máriu Horňákovú (vokály) a Tomáša Domeho (klavír), aby zahrali niekoľko piesní z repertoáru ASPOLu. Kultivovaný prejav – hudobne i spevácky – sprevádzal piesne, ktoré sú povahovo veľmi ťažko definovateľné. Oscilujú na hraniciach viacerých hudobných žánrov (folk, jazz, blues). Intelektuálske texty sú mimoriadne prepracované, vo veľkej miere sa na nich podieľal Had. Niekedy som však mala pocit, že menej by bolo viac – najmä pre zachovanie väčšej prirodzenosti. Had sa naozaj na pódium vrátil a vypomohol pri viacerých piesňach.

V závere sa nám ešte raz predstavili všetci členovia EFKA, keď nám spolu zaspievali dve posledné piesne večera. V prvej vynikli Petiarove vokály (ú-ua-pá) a v druhej spoločná neznalosť textu:-)

Křoví:
Mačacie jazýčky sa naozaj minuli – Niekto tu stále podozrivo šuští s vrecúškom od cukríkov – Pomooooc, niekto tu zase objasňuje, čo znamená EFKO – Na pódium sa v zápale hrania zosypal strieborný dážď – Tak zlatá Priadka či Briadka? – Ozo nás ešte stále obhadzuje papierikmi a vzápätí je na zemi – Kačica rezignovala a diktafón nadobro zabalila –

Čo viac si môžeme ešte želať? Efko sa predstavilo širokej folkovej verejnosti a nás hrial teplý pocit príjmene stráveného večera.

Slavia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu