EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011 cez TISÍC OČÍ

EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011 cez TISÍC OČÍ

V dňoch 29.-31.7. sa v Jaslovských Bohuniciach uskutočnil 9-ty ročník EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011, ktorého sme sa spolu s mojou čokoládovou labradorkou terapeutkou Briou zúčastnili po štvrtý krát. Možno povedať, že je to festival pre všetky vekové kategórie, nakoľko okrem hviezdneho hudobného programu sú každoročne pripravené rôzne atrakcie a súťaže pre deti, ale aj dospelých.

Pripravený program zaujal každým účinkujúcim. Skupiny Neznámi, Colorádo, COP, Veslári, Kamelot, Poutníci, Marianchi sin Fronteras, stretávam na rôznych festivaloch a sú to moji obľúbenci. Wabi Daněk, Allan Mikušek – speváci, ktorí sú počúvateľní od rána do večera. Robo Hulej a Spod Budína a Café Edit ma zaujali už na  Festivale Klepáč 2011 v Bratislave na Železnej studienke. Tieto dve skupinky sú ako sestry. Ich hudba a spev sa príjemne počúva – sú to  také slovenské baladičky plus nádych írskej hudby. Objavili sa aj zahraniční hostia – Jonathan Maness z USA a Cauldron Mountain a Roc´hann z Francúzska a mnohí iní. S niektorými sa ešte stretneme tento rok na Lodenici 2011 v Piešťanoch, ktorá uzatvára sériu letných hudobných festivalov.

Určite je dobre, že sa na festivale objavia aj nové tváre. A práve to sa mi páči na tomto festivale, že sa dáva priestor na zviditeľnenie sa začínajúcim slovenským interpretom.

Festival zahájili v piatok  Edo Klena a Klenoty, skupina, ktorá ma už v minulosti očarila. Sú to veľmi sympatickí mládenci. Názov Klenoty ich predurčuje k tomu, že ich hudba je určitým klenotom v slovenskej hudobnej „brandži“. Majú takú svoju „hudobnú filozófiu“,  ktorá je im vlastná. Slová ich piesní sú jednoducho krásne slovenské, také naše. Po ich vystúpení si sedím na schodíku s mojou terapeutkou Briou a zrazu si k nám prisadol jeden „Klenot“ so slovami: „Už mi chýbala ženská spoločnosť, môžem si prisadnúť?“ A tak sme prehodili pár slov. Potom som musela riešiť fotiace záležitosti a tak mi mládenec strážil Briu. A bol rád, pretože Bria je lákadlom pre okolie a tak po malej chvíľke sedeli pri ňom dve krásne dievčence a „Klenot“ vraví: „Ja balím krásky práve na Briu“. Já na to: „Veď práve preto ju nosím so sebou, ja na ňu balím tanečníkov“. A hneď som sa spýtala, či tancuje a odkázal ma na Eda Klenu, ktorý je stále sa usmievajúcim „klenotníckym skvostom“. Na otázku, či pôjde so mnou tancovať odpovedal: „Ja neviem, ale snáď pôjdem Tisíc očí“. Ja na to: „Ty ma poznáš?“ On: „A kto by Ťa nepoznal, veď čítam všetky Tvoje články Tisíc očí.“ No také niečo poteší, keď vás spoznajú v tisícovom dave. A potom sme si trošku zahopkali.

Ďalším hudobným sviatkom bolo, keď na pódium prišla početná skupinka so slovami: „Teraz nasleduje rídzo slovenská, doviezli sme vám zo Šale aj ovečky“.  A naozaj, ovce začali bečať, baran „též“ a strážca stáda, obrovské ovčiarske psisko svojim štekotom zahnal neposlušné ovce do košiara a medzi vôňu pasienkov a hôr sa zrazu zakúzlila hra na „drevenú palicu s dierkami“ - fujaru a ja som zostala v nemom úžase nad Caprami zo Šaly – no bolo to šalenééé čo predviedli.  Čím rýchlejšie prsty po „drevenej paličke“ behali a ústa fúkali, tým sa okolie dostávalo do toho správneho „slovenského varu“. Ich hudba je pre mňa neidentifikovateľná a ako aj sami vravia, nedá sa zaradiť. Nie je to country, ktoré je u mňa v popredí, ale je to zmes hudobných nástrojov, kde sa medzi bicie a elektrickú gitaru vľúdila pravá „vyštafírovaná“  slovenská fujara či „píšťalečka“ – flauta, čarovné husle a iné pre mňa neznáme nástroje, ktoré môžu dať niektorým skladbám Caprom zo Šaly názov „Fantázia slovenských pasienkov a hôr“. 

Čechomor  je skupina, ktorá keď príde na javisko, tak očarí tri krát – hudbou, textom a svojim zjavom – každý člen skupiny je nádherný muž.  Svojim hudobným šialenstvom dokážu neuveriteľne strhnúť davy ľudí. Pre festival bol Čechomor veľkým prínosom. Ani neviem nájsť vhodné slovo obdivu k tejto skupine – je to krása hudby a slov. Priznám sa, že som sa do Čechomoru, zamilovala minulý rok na ich vlakovom turné po Slovensku v rámci Viamont DSP Train Tour 2010. „Vandrovali“ po piatich slovenských mestách na svojej „mašinke“ a  na železničných staniciach uskutočnili koncerty. V Bratislave hrozilo, že ich fanúšikovia nepustia domov, ale napokon sa im podarilo na mašinke „ufujazdiť“.

 Rocková skupina Kochanski so spevákom Ottom Kollmanom roztancovala snáď aj netanečníkov. Na otázku: „Čo by bolo dobré, keby bolo každý deň?“ Niektorí kričali, že výplata, ale z pódia zaznelo:  „Možno že každý deň budú vraj Vianoce, ticho šepkajú ľudia po vonku, už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva iba kamienok či sladkú salónku ...  A zrazu kde sa vzala tam sa vzala prskavka -  jedna, druhá, a tak sme mávali prskavkami, tancovali sme odušu a tešili sa, že možno že každý deň budú vraj Vianoce. Melodicky aj textovo je pieseň jedinečná.  Pri pozornom počúvaní každý pochopí, že autor Marián Kochanský slovíčkom Vianoce nemyslel 24. december, ale zmysel slov je hlbší. Nočné fotenie prinieslo super „momentku“ do albumu – pusa na líce od krásnej Mariánovej „kópie“ syna Mareka. Určite by bola obrovská škoda pre slovenskú hudobnú scénu, keby piesne Mariána Kochanského zneli len z CD. A tak rocková skupina Kochanski šíri „lojzovky“ v takom rockovejšom prevedení a piesňam to veľmi pristane. V „hudobnom nebíčku“ má Marián Kochanský zo svojho syna Mareka určite radosť.

Nedeľa je oddychový deň v dejinách ľudstva. Spí sa celé doobedie a raňajky sú o 12-tej. Ale v  Bohuniciach to neplatí. Už o 10-tej začínala textárska dielňa so Slávkom Janouškom. Do „placu“ sa dal rým a my sme mali tvoriť. Za moju tvorbu som bola skritizovaná, pretože pointou môjho tvorenia bolo, že mládenec si vyberie jednu z tisícich a nie tisíc v jednej a tak ma mužské osadenstvo „udupkalo“, že píšem utópiu. Ale napriek kritike sa mi textárska dielňa mimoriadne ľúbila a určite budem tvoriť aj na budúci rok.

Skupina Fleret ukončila EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011. Organizátor veľmi dobre vedel, prečo práve túto skupinu dal na záver. Ich vystúpenie sme absolvovali do poslednej sekundy a potom behom na autobus aby sme stíhali spoje do Bratislavy.

Už teraz sa tešíme na Fest Dobré Bohunice 2012. Bude to 10-ty jubilejný ročník a už teraz vrabce na strechách čvirikajú, že hlavný organizátor, Ivan Cali Podolský bude programom šokovať v tom najlepšom slova zmysle.

Text a foto: Soňa Macejáková

Foto: ... každý deň budú vraj Vianoce ... Oliver Zidek

EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011 cez TISÍC OČÍ

V dňoch 29.-31.7. sa v Jaslovských Bohuniciach uskutočnil 9-ty ročník EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011, ktorého sme sa spolu s mojou čokoládovou labradorkou terapeutkou Briou zúčastnili po štvrtý krát. Možno povedať, že je to festival pre všetky vekové kategórie, nakoľko okrem hviezdneho hudobného programu sú každoročne pripravené rôzne atrakcie a súťaže pre deti, ale aj dospelých.

Pripravený program zaujal každým účinkujúcim. Skupiny Neznámi, Colorádo, COP, Veslári, Kamelot, Poutníci, Marianchi sin Fronteras, stretávam na rôznych festivaloch a sú to moji obľúbenci. Wabi Daněk, Allan Mikušek – speváci, ktorí sú počúvateľní od rána do večera. Robo Hulej a Spod Budína a Café Edit ma zaujali už na  Festivale Klepáč 2011 v Bratislave na Železnej studienke. Tieto dve skupinky sú ako sestry. Ich hudba a spev sa príjemne počúva – sú to  také slovenské baladičky plus nádych írskej hudby. Objavili sa aj zahraniční hostia – Jonathan Maness z USA a Cauldron Mountain a Roc´hann z Francúzska a mnohí iní. S niektorými sa ešte stretneme tento rok na Lodenici 2011 v Piešťanoch, ktorá uzatvára sériu letných hudobných festivalov.

Určite je dobre, že sa na festivale objavia aj nové tváre. A práve to sa mi páči na tomto festivale, že sa dáva priestor na zviditeľnenie sa začínajúcim slovenským interpretom.

Festival zahájili v piatok  Edo Klena a Klenoty, skupina, ktorá ma už v minulosti očarila. Sú to veľmi sympatickí mládenci. Názov Klenoty ich predurčuje k tomu, že ich hudba je určitým klenotom v slovenskej hudobnej „brandži“. Majú takú svoju „hudobnú filozófiu“,  ktorá je im vlastná. Slová ich piesní sú jednoducho krásne slovenské, také naše. Po ich vystúpení si sedím na schodíku s mojou terapeutkou Briou a zrazu si k nám prisadol jeden „Klenot“ so slovami: „Už mi chýbala ženská spoločnosť, môžem si prisadnúť?“ A tak sme prehodili pár slov. Potom som musela riešiť fotiace záležitosti a tak mi mládenec strážil Briu. A bol rád, pretože Bria je lákadlom pre okolie a tak po malej chvíľke sedeli pri ňom dve krásne dievčence a „Klenot“ vraví: „Ja balím krásky práve na Briu“. Já na to: „Veď práve preto ju nosím so sebou, ja na ňu balím tanečníkov“. A hneď som sa spýtala, či tancuje a odkázal ma na Eda Klenu, ktorý je stále sa usmievajúcim „klenotníckym skvostom“. Na otázku, či pôjde so mnou tancovať odpovedal: „Ja neviem, ale snáď pôjdem Tisíc očí“. Ja na to: „Ty ma poznáš?“ On: „A kto by Ťa nepoznal, veď čítam všetky Tvoje články Tisíc očí.“ No také niečo poteší, keď vás spoznajú v tisícovom dave. A potom sme si trošku zahopkali.

Ďalším hudobným sviatkom bolo, keď na pódium prišla početná skupinka so slovami: „Teraz nasleduje rídzo slovenská, doviezli sme vám zo Šale aj ovečky“.  A naozaj, ovce začali bečať, baran „též“ a strážca stáda, obrovské ovčiarske psisko svojim štekotom zahnal neposlušné ovce do košiara a medzi vôňu pasienkov a hôr sa zrazu zakúzlila hra na „drevenú palicu s dierkami“ - fujaru a ja som zostala v nemom úžase nad Caprami zo Šaly – no bolo to šalenééé čo predviedli.  Čím rýchlejšie prsty po „drevenej paličke“ behali a ústa fúkali, tým sa okolie dostávalo do toho správneho „slovenského varu“. Ich hudba je pre mňa neidentifikovateľná a ako aj sami vravia, nedá sa zaradiť. Nie je to country, ktoré je u mňa v popredí, ale je to zmes hudobných nástrojov, kde sa medzi bicie a elektrickú gitaru vľúdila pravá „vyštafírovaná“  slovenská fujara či „píšťalečka“ – flauta, čarovné husle a iné pre mňa neznáme nástroje, ktoré môžu dať niektorým skladbám Caprom zo Šaly názov „Fantázia slovenských pasienkov a hôr“. 

Čechomor  je skupina, ktorá keď príde na javisko, tak očarí tri krát – hudbou, textom a svojim zjavom – každý člen skupiny je nádherný muž.  Svojim hudobným šialenstvom dokážu neuveriteľne strhnúť davy ľudí. Pre festival bol Čechomor veľkým prínosom. Ani neviem nájsť vhodné slovo obdivu k tejto skupine – je to krása hudby a slov. Priznám sa, že som sa do Čechomoru, zamilovala minulý rok na ich vlakovom turné po Slovensku v rámci Viamont DSP Train Tour 2010. „Vandrovali“ po piatich slovenských mestách na svojej „mašinke“ a  na železničných staniciach uskutočnili koncerty. V Bratislave hrozilo, že ich fanúšikovia nepustia domov, ale napokon sa im podarilo na mašinke „ufujazdiť“.

 Rocková skupina Kochanski so spevákom Ottom Kollmanom roztancovala snáď aj netanečníkov. Na otázku: „Čo by bolo dobré, keby bolo každý deň?“ Niektorí kričali, že výplata, ale z pódia zaznelo:  „Možno že každý deň budú vraj Vianoce, ticho šepkajú ľudia po vonku, už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva iba kamienok či sladkú salónku ...  A zrazu kde sa vzala tam sa vzala prskavka -  jedna, druhá, a tak sme mávali prskavkami, tancovali sme odušu a tešili sa, že možno že každý deň budú vraj Vianoce. Melodicky aj textovo je pieseň jedinečná.  Pri pozornom počúvaní každý pochopí, že autor Marián Kochanský slovíčkom Vianoce nemyslel 24. december, ale zmysel slov je hlbší. Nočné fotenie prinieslo super „momentku“ do albumu – pusa na líce od krásnej Mariánovej „kópie“ syna Mareka. Určite by bola obrovská škoda pre slovenskú hudobnú scénu, keby piesne Mariána Kochanského zneli len z CD. A tak rocková skupina Kochanski šíri „lojzovky“ v takom rockovejšom prevedení a piesňam to veľmi pristane. V „hudobnom nebíčku“ má Marián Kochanský zo svojho syna Mareka určite radosť.

Nedeľa je oddychový deň v dejinách ľudstva. Spí sa celé doobedie a raňajky sú o 12-tej. Ale v  Bohuniciach to neplatí. Už o 10-tej začínala textárska dielňa so Slávkom Janouškom. Do „placu“ sa dal rým a my sme mali tvoriť. Za moju tvorbu som bola skritizovaná, pretože pointou môjho tvorenia bolo, že mládenec si vyberie jednu z tisícich a nie tisíc v jednej a tak ma mužské osadenstvo „udupkalo“, že píšem utópiu. Ale napriek kritike sa mi textárska dielňa mimoriadne ľúbila a určite budem tvoriť aj na budúci rok.

Skupina Fleret ukončila EURONICS Fest Dobré Bohunice 2011. Organizátor veľmi dobre vedel, prečo práve túto skupinu dal na záver. Ich vystúpenie sme absolvovali do poslednej sekundy a potom behom na autobus aby sme stíhali spoje do Bratislavy.

Už teraz sa tešíme na Fest Dobré Bohunice 2012. Bude to 10-ty jubilejný ročník a už teraz vrabce na strechách čvirikajú, že hlavný organizátor, Ivan Cali Podolský bude programom šokovať v tom najlepšom slova zmysle.

Text a foto: Soňa Macejáková

Foto: ... každý deň budú vraj Vianoce ... Oliver Zidek

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu