Nachádzate sa tuBlogy / Radiar's blog / Folk+ elektronika = Tunng
Folk+ elektronika = Tunng
Tento rok som sa konečne prvýkrát vybral na Pohodu. Bolo to hlavne vďaka mojim priateľom, ktorí mi Pohodu opísali ako časopriestor, na ktorom každý rok určite objavia pre nich niečo doposiaľ nepoznané. Rozhodol som sa teda, že tento rok mi hudobné povinnosti túto akciu neprekazia a podarilo sa. Nebudem sa tu rozpisovať o tragickej udalosti, o ktorej už bolo toho popísaného viac než dosť. Zamerám sa na môj osobný hudobný objav z Pohody. Bola a dodnes ním aj je britská skupina Tunng. Mal som možnosť zažiť ich v ČSOB aréne v piatok večer 17.júla 2009 v čase od 21:00-22:00.
Tunng sú označovaní ako folkotronická (folk a elektronika) prípadne ako experimentálna folková skupina. Zapamätáte si ich ľahko vďaka rôznym "čudným" nástrojom, ktoré v hojnej miere využívajú. Medzi ne patria rôzne druhy mušlí, či napríklad plastová fanúšikovská tleskajúca ruka.
Skupinu založil v roku 2003 gitarista Mike Lindsay po tom, čo stretol Sama Gendersa, ktorý bol v tom čase pesničkárom hrajúcim v londýnskych puboch. Mike mal vlastné malé štúdio, ktoré bolo umiestnené pod obchodom s oblečením a ak doňho chceli so Samom ísť, museli prejsť cez miestnoť, v ktorej si dámy skúšali šatstvo. Znamenalo to teda, že ak zišli dole, museli tam vydržať až pokiaľ sa obchod nezatvoril, aby náhodou nespôsobili šok prezliekajúcim sa ženám. Uväznení dole v štúdiu, prišli na to, že Mikeov štýl hrania na gitaru s mihotavým zvukom významne obohatil Samove folkové piesne. Takto si postupne našli svoj vlastný originálny hudobný prejav, ktorý je dodnes ich charakteristickou črtou.
V nasledujúcom roku sa popri zabávaniu v štúdiu začali spoločne seriózne venovať vlastným piesňam. Prvou z nich bola nekonečná psychedelická a chytľavá Mikeova pieseň "People Folk", ktorú neskôr prepracovali a spolu aj vyprodukovali. Potom vyrobili ešte množstvo rôznych permutácií, niekedy spracovaním celej piesne jedného alebo druhého z autorov, inokedy len s využitím frázy alebo myšlienky z už existujúcich piesní. Takýmto spôsobom vznikol prvý album "Mother's Daughter And Other Songs", ktorý je výsledkom partnerstva a spojenia ich myšlienok v podzemí obchodu. Album sa dočkal priaznivej odozvy u Static Caravan Records a Mike so Samom si uvedomili, že Tunng by sa mohol pomaly začať uchádzať aj o väčšie publikum.
Piesne z prvého albumu sa dostali do sveta hlavne prostredníctvom ich priateľov. Album si podmaňoval čím ďalej, tým viac ľudí a postupne začali prichádzať aj ponuky na koncertovanie. Vyvstal aj problém, ako odohrať takýto koncert, keďže boli iba dvaja. Začali teda poľovať na podobne zmýšľajúce duše. Sam sa rozhodol, že nebude hrávať na živých vystúpeniach. Mike teda našiel Becky (speváčka Becky Jacobs) a Ashleyho Batesa (bubeník a perkusionista), aby spievali jeho vokály počas živých vystúpení. Sam zostal počas prvých rokov mužom v pozadí, hrajúcim na nahrávkach a duchom prítomným na každom vystúpení.
Postupom času sa stali členmi kapely ešte Phil Winter (DJ) a Martin Smith (multiinštrumentalista hrajúci od klarinetu až po morské mušle) a všetci spolu prispievali viac a viac do repertoáru kapely. Vzišli z toho albumy 'Comments Of The Inner Chorus' a doposiaľ posledný 'Good Arrows', ktorý už ponúka zvuk a hudbu vyzretej skupiny a nie iba štúdiovú prácu obidvoch zakladateľov skupiny, ako tomu bolo v začiatkoch Tunng. Posledným členom, ktorý sa pridal do skupiny bol na prekvapenie samotný Sam. Po tom, čo spolu so skupinou odohral niekoľko festivalových vystúpení v roku 2006, si uvedomil, že Tunng je tam, kde leží aj jeho srdce.
Dnes je Tunng malou pevnou jednotkou. Mike sa stará o biznis, spolu so Samom sú srdcom zvuku, ale spolu so všetkými ostatnými tvoria jedinečnú osobitú skupinu, ktorá má čo povedať širokému spektru hudobných poslucháčov.
Mohlo by sa zdať, že práca na príprave albumov a koncertovanie im zaberá všetok čas. Venujú sa aj iným hudobným projektom a jedným z ich veľkých úspechov je aj pieseň "The Pioneers", ktorá je coververziou piesne od skupiny Bloc Party. Obidve verzie sa objavili v tretej sérii seriálu O.C. California
V Trenčíne mal Tunng na predstavenie svojej tvorby hodinu, ktorá nakoniec utiekla veľmi rýchlo. Začiatok bol venovaný piesni Take z albumu Good Arrow a z nej plynule prešli do Bodies, ktorá sa nachádza ako extra track na albume Comments of the inner chorus. Nasledovala Beautifull and light z prvého albumu Mother's daughter and other songs. Po nich prišla na rad úlne nová pesnička, ktorá by sa mala objaviť na nadchádzajúcom albume. Tento majú hotový zhruba na 75 percent, čiže je šanca, že by mohol uzrieť svetlo sveta už koncom tohto roku. Pesnička má kolísavý hypnotický rytmus, ktorý človeka vtiahne do seba a už ho nepusti. Neviem ako volá, no v refrénoch zaznieva "We will come to".
Pieseň Woodcut je z druhého albumu a pripomína mi pesničkársku tvorbu súčasných mladých írskych pesničkárov. We all have a lovely time znie v refréne a dá sa tomu ľahko uveriť. Tale from black je ďalšou ochutnávkou prvého albumu. Zapamätať si ju môžete podľa samplu starej nahrávky, ktorý zaznie niekoľkokrát pred koncom piesne. Aranžmány piesne King sú spoločným dielom celej kapely, jej zvuk je oproti predošlým dvom posunutý do trochu psychedelickejšej polohy. Oproti tomu Jenny Again je skvelým príkladom pesničkárskeho majstrovstva a citu pre pieseň, akého boli schopní napríklad Simon&Garfunkel. Druhá novinka, ktorá zaznela na Pohode je rytmická a je na nej badať ešte lepšie spojenie krvi muzikantov a chvenia strún, než je tomu na doposiaľ vydaných albumoch.
Pred piesňou Soup sa gitarista priznal, že v minulosti pôsobil v heavy metalovej kapele. Bola to inštrumentálna skladba, ktorá postupne prešla až do zbustrovanej vyhrávky (hranou akustickou gitarou) a do typického rockového gitarového šantenia na pódiu. Divákov to pobavilo. Posledné dve piesne Bricks a Bullets sú tiež z posledného albumu. K piesni Bricks povedal Mike, že je o "slobode a párkoch" :-) Bullets mi pripomenuli tvorbu The Beatles a obidve boli skvelým vygradovaním vystúpenia. Podobne ako väčšina odohratých skladieb boli aj tieto mohutne podporené Mikeovým presným a neprehliadnuteľným dupotom na dosky pódia. Aby som však len neopisoval pesničky, ktoré ste možno ani nepočuli, stiahnite si záznam z vystúpenia a posúďte sami. Zdroj: Nocna-hudba.blogspot.com
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.
- Radiar's blog
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Týchto som si objavil už dávno na skvelej kompilácii Folk but not folk!. Ale zistil som to až na Pohode keď začali hrať "Jenny... she's so shy..." :-)