FolkFlóra Olomouc (reportáž zo Zahrady 2004)

Zahrada je viacprúdová diaľnica muziky. Preto človek s dvomi očami, dvomi ušami a jedným žalúdkom nutne musí čosi prešvihnúť. Ak to matematicky zrátam, tak z osemstokorunového full programu som stihol vyžrať tak 300. Ale aj tak to bol dobrý biznis.Nie je potrebné opisovať či hodnotiť všetko videné a počuté. Stačí si prečítať program a výsledky súťaží. Snažil som sa nasávať javisko a kvôli objektivite aj kus hľadiska v mojom najbližšom okolí, aby som trochu neutralizoval vlastnú subjektivitu.

Nultý večer ešte nebol typicky záhradný. Čechomor si priviezol vlastnú aparartúru a vlastné svetlá, a to vraj extratriedy, ktorú vedia ponúknuť len megahviezdy na svojich megashow. A využil ich výborne. Koncert bol od začiatku do konca vyvážený, bohatý vo všetkých smeroch. Predkapela Happy To Meet sa tiež nestratila, aj keď sa mi zdalo, že napríklad oproti sobotnému vystúpeniu niečo chýbalo. Akoby mali rešpekt pred miestom, chvíľou a zvukom, v ktorých sa ocitli.
V sobotu sa to všetko rozbehlo naplno typicky zahradným štýlom a skončilo v pondelok večer utorkovým ránom. A naozaj nie je podstatné, čo bolo v ktorý deň a na akej scéne. Dojem z pesničkárov sa miešal na Zámku, varil pri krtkovaní na Radnici a dochucoval na Orloji amfíkovej predscény, až sme nakoniec ako bežní diváci získali príjemný pocit, že sme snáď súčasťou ich zvláštnej komunity. Osviežujúce hudobné čarbanie začal Petr Váša a Ty Syčáci a postupne do diazepamovej galérie zavesili svoje obrazy aj Iva Bittová a Jablkoň. Celý rozsah vnútorných rezonancií dokázali využiť Čechomori, Flereti, Hradišťan alebo Koňaboj. A na živočíšne pudy siahli Semtext, Jumping Drums či Happy To Meet. Všetko chutné kúsky v guláši. A to ostatné bolo dobré na to, aby sa lepšie kĺzal dolu krkom. Preto spomeniem len čriepky - čo zaujalo v dobrom i zlom.
Najprv Slováci. Hrdza jediná vyryla stopu. Sčasti presvedčila aj publikum, veď k piatemu miestu v Krtečkovi by jej sotva stačilo národné uvedomenie prítomných Slovákov. A muzikantské uvedomenie prítomných organizátorov jej vynieslo žolíkovú cenu redakcie F&C. Určite pomohlo aj to, že majú netuctovú speváčku. Hlasovo aj výzorovo. Veď Barbie so zboristickým hlasom, kombinácia zdanlivo ideálna, dnes už evidentne neletí.
Družina asi sklamala. Bolo na nich vidno, že by veľmi chceli, no nešlo to. Diváci nenaskočili a slovné medzivstupy speváčok ich ešte viac potápali. Začul som zozadu na tento typ prejavu pomenovanie "chechtavá puberta", čo som si zapamätal, lebo práve mám niečo podobné doma a konečne tomu viem priradiť diagnózu. Možno by bolo dobré, keby dočasne ťažisko konferovania rozložili na viacerých členov kapely.
Lekra vyznela plocho. Snažila sa to rozdupať, ale chýbal gitarový drajv, klávesy ho nedokázali nahradiť. A jeden hlas to sám tiež neutiahne. Možno niekde na samostatnom koncerte v menšej sále by sa to stratilo, ale táto koncentrácia kapiel a priezračný zvuk sú príliš krutým ringom.
Dlhé diely tomuto auditóriu evidentne nesedeli, bolo však tolerantné. Ja som si spomenul na nedávne televízne Metro, v ktorom sťaby zástupcovia okrajového žánra spoluhľadali vymedzenie pojmov ako umenie, neumenie, komercia, hranie pre seba či pre diváka a podobne. Možno aj v tomto ich vystúpení bol kúsok odpovede.
A čo ostatní? Nový Rownák vzhľadom na československosť málo vzbudzuje národné uvedomenie a bol vnímaný ako česká kapela s prechodným bydliskom na Slovensku. To len ako konštatovanie. Karpatskému horkému by pomohlo, keby prekročil tieň cudzích interpretácií a zhudobňovania poézie a prezentoval sa ako autorská kapela.
A ďalej telegraficky.
Petr Váša a Ty Syčáci rozdelili publikum. Pred prídavkom sa ozývalo rovnako rezolútne áno aj nie, čo však vyznelo ako jeden veľký hluk, čiže áno.
Oznámenie o neúčasti Jana Nedvěda nepoložilo amfiteáter do kolien, asi už končí éra jeho nekritického obdivu. Aj keď je ešte stále zaujímavým fenoménom, lebo na jednej strane na neho niektorí pejú ódy, iní antiódy (Hromosvod, Neřež). Na scéne málokto prizná, že ho práve on možno priviedol k tejto muzike. Ale drží si pevné miesto v repertoári mimoscénových zabávačov. Asi to všetko vyrieši až čas, čo má zľudovieť, nech zľudovie. Lebo teraz sa miešajú všetky možné názory a vzniká silná horko - sladko - kyslo - slaná chuť. Hádžu sa mu na hlavu aj také veci, ktoré sa iným tolerantne odpúšťajú. Nevie hrať, Nedvědi nevědí, brácha je lepší, vrať se k táboráku, vystup z mercedesu, sériová linka na písanie pesničiek ... Vyzerá to tak, akoby bol Microsoftom českej folkovej hudby. Kto môže, ten si kopne, ale nedá sa odignorovať.
Semtext sa mi páči, lebo vie, kde je jeho miesto. Nevadí mu vyplieskať všetky hity hneď od začiatku a nemá potrebu nasilu pretláčať nové nevžité pesničky. Čo chcete počuť ako prvé? Včelku Máju? Tu je. Pytlíka? Dobre, tu je. Mašinku? A nenecháme to jako přidavek? Máte ji mít. Skrátka - zábava. Aj to treba.
Niekedy sa názor interpreta a publika na spôsob využitia prideleného časového priestoru evidentne rozchádzal. Michal Prokop je legenda, nedalo sa nemať dobrý pocit pri jeho speve, ale natiahnutie troch pesničiek na polhodinu tam, kde iní dostávali ledva polovičný priestor mu ubralo na sympatiách. Na druhej strane bolo tesno Hop tropu, Nezmarom alebo Redlovi.
Jeroným Lešner odmoderoval pesničkárske bloky a treba uznať, že získava istotu a dobre komunikuje s obecenstvom. Ale má silne vyvinutý ironizujúci rozmer svojho humoru, čo mu môže občas spôsobovať problémy. Odniesol si to zvukár na Zámku a aj Jaroslav Urbánek, ktorému zostrelil úvodnú pointu. Na tejto scéne to ešte prejde, ale amfík by mu to už netoleroval.
Všade samé fotoaparáty. Aj ja som fotil, preto mi vadilo, že svetlá neustále blúdili do publika a oslepovali. Možnože až taká svetelná show byť nemusela. Usmial som sa, keď si fotografi cvakali sošky krtečkov a predblikával im blesk proti červeným očiam. Hneď sa mi zdali tí krtkovia živší.
Tak aká bola Zahrada 2004? Podobná ako všetky ostatné. Má svoje špecifiká, ktoré sú s ňou už tak zžité, že v prípade nesúhlasu volať po obrode je márne, treba si zvoliť iný festival. Má dobrý pomer výkon-cena, lebo za tie peniaze sa naozaj nikde inde viac vidieť nedá (množstvo). Poskytuje silnú podporu podhubiu menej známych kapiel a muzikantov. Súťaž o Krtečky mnohým pomohla v kariére, aj keď umelci radi pokladajú akúkoľvek súťaž za smrť umenia. Využíva podvedomú popkultúrnu toleranciu publika ku klipovému videniu sveta, lebo krátke bloky sa inak ako klipy nazývať nedajú. Keď som rozmýľal, čo sa mi na nej páči a čo nepáči, spomenul som si na Flóru. Veľtrh krásy na spôsob švédskeho stola. Zmysly si prídu na svoje, ale pokoj v duši neprichádza. Po Flóre treba ísť do parku, do lesa, do priestoru. Preto odporúčam šľahnúť si k Zahrade ešte aspoň jeden komorný festivalík a pár samostatných koncertov.

Pozn.: Diazepamových muzikantov určil ako samostatný rod moderátor Radek Havel

pepe

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu