Folkfórum zase plné

Druhá nedeľa v mesiaci sa folkovým priaznivcom už napevno vryla do pamäti koncertami Folkfórum Live zo Štúdia č.5 Slovenského Rozhlasu. Zakaždým si na to spomenú folkuchtivci v Bratislave, ale ani zbytok Slovenska nie je ukrátený. Tieto koncerty sa totiž priamym prenosom prenášajú do éteru na vlnách Rock FM rádia. Nebolo tomu inak ani v nedeľu 12.mája 20002. Soňa Horňáková,tradičná to moderátorka týchto koncertov a zároveň redaktorka všetkých relácií Folkfóra publiku a poslucháčom pri rádiách tentokrát predstavila samu seba a svoju skupinu S.H.Band. Druhým hosťom večera bola dvojica Pavol Hammel a Juraj Burian.

Koncert sa ako zvyčajne začal na minútku presne. Tentokrát boli takmer všetky miesta v štúdiu obsadené, čo svedčí o rastúcom záujme zo strany divákov. Soňa po stručnom úvode zavelila svojmu bandu do hrania. Hrali skutočne v pohode. Z nedávnej minulosti som bol zvyknutý na komornejší S.H.Band v zložení Soňa Horňáková, Janka Krajčovičová a Vlado "brcho" Kaňák. Tentokrát však hrali v kompletnej zostave a teda pribudli aj Gusto Čech (sólo gitara) a Pavol Smolka (bass gitara). Soňa zaradila do repertoáru niekoľko svojich najväčších hitov (Biely pavúk, Ulice Toleda, Môj svet, Máš sa fajn....) a tiež piesne z jej posledného albumu Dívam sa z okna. Ja osobne som bol veľmi spokojný s výberom piesní aj s predvedeným výkonom. Na javisku a aj v hľadisku panovala výborná uvoľnená atmosféra. Publikum sa spontánne pridávalo k Soninmu spevu a spievalo spolu s ňou, čo ona náležite ocenila tak, že spevákom z hľadiska dala priestor tým, že jednu slohu nespievala na mikrofón. Soňa si asi po 50 minútach nenápadne pozvala na pódium Pavla Hammela. Vlastne, ani si ho nepozvala, len začala hrať pieseň,ktorú pred 13 rokmi natočili ako duet. Ani jeden z nich to za ten čas nezabudol :-)

Potom už pódium ovládol nadobro prvý slovenský pesničkár Pavol Hammel, ktorého bravúrnou hrou na gitaru sprevádzal jeden z najlepších slovenských gitaristov Juraj Burian. Mám rád Paľove piesne, ale stalo sa, že som sa niekoľkokrát pristihol pri tom, že som si neuvedomoval spievaný text, ale som sa snažil čo-to naučiť z gitarového umenia už spomínaného Juraja Buriana. Ako som po koncerte zistil, nebol som sám v takejto situácii. Obaja odohrali veľmi dobrý koncert. Striedali sa piesne svižnejšie aj pomalšie, hitovky aj piesne, ktoré majú iné ambície. Nezostalo však len pri nich a publikum si na konci vyžiadalo aj prídavok. Paľo nechal ľudí, nech si sami vyberú a vybrali si starú známu Medulienku. Po nej sa už v štúdiu rozsvietili svetlá a to bolo neklamným znamením, že je čas ísť domov.
Na záver by som sa ešte chcel pristaviť pri vynikajúcom zvuku gitary Juraja Buriana. Je to akustická gitara zn.CORT so zabudovaným piezo snímačom, ktorá bola primárne ozvučená malým akustickým kombom Trace Elliot. Na dooozvučenie ešte poslúžil jeden mikrofón nasmerovaný do oblasti posledných pražcov. Tá gitara znela skutočne veľmi dobre počas celého koncertu a to na nej Juraj hral rôznymi spôsobmi a štýlmi. Značka CORT vo mne spočiatku vzbudzovala dávku nedôvery, ale ako som mal možnosť sa presvedčiť na vlastné oči a hlavne uši, Juraj neovláda len hru na gitare, ale má aj cit pre správne nastavenie svoho hudobného inštrumentu. Aj toto bola nakoniec jedna z vecí, ktoré ma na koncerte zaujali a spôsobili vo mne dobrú náladu a spokojnosť z vydareného koncertu legiend "slovenského pesničkárstva".

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu