Folkomuniké

Oficiálna správa by mohla vyzerať takto: 14. apríla 2002 v relácii rádia Rock FM „Folkfórum LIVE“, ako hostia vystúpili slovenská pesničkárka Suí Vesan a český pesničkár Pavel Dobeš. V štúdiu číslo 5 v Slovenskom rozhlase, teda ani tentokrát nenastalo ticho. Našťastie. Lebo to, čo sme tam mohli sledovať , sa len tak ľahko nepočuje, ani nevidí.

V prvej polovici vystúpila pesničkárka Suí Vesan, už dobre známa nielen folkovému publiku. Nájsť tie správne slová pre atmosféru počas jej vystúpenia je takmer nemožné. Nasledujúce riadky preto chápte vo výsostne subjektívnej rovine.
Suí som dlho poznala len z jej prvého neoficiálneho albumu „Na malom ranči“.
Už na prvý „pohľad“ mi bolo jasné, že princíp škatuliek v tomto prípade skutočne nie je na mieste. Počúvate a pýtate sa: „Kto to je? Odkiaľ je? Ako?“
Neskôr som ju párkrát stretla. Bolo to práve v čase keď sa rodil jej nový album „Suí Vesan“. Útle, jemné žieňa. Kde sa v nej berie taký hlasový fond? Až keď som ju uvidela v spomínanom štúdiu č. 5 naživo, pochopila som, že je to v nej a s ňou späté od úplného počiatku.
A tak všetko vôkol nej a aj to, čo z nej vychádza na koncerte je neobyčajné. Pre Suí sa zdá byť aj ohraničenie jej tvorby na „piesne“ absolútne konvenčné. Dokonca máte pocit, že ich ani nie je možné prespievať dvakrát takisto a pritom cielia tak isto. Prelínanie pocitov, motívov a nálad vás prenáša do celkom inej dimenzie. Slová nie sú podstatné ani potrebné a ani im nemusíte rozumieť, aby ste pochopili.
Jej výbavou, ako to bolo aj na tomto koncerte, bola náladová gitara, bongo a tie najrozličnejšie prírodné „nástroje“. A viete aké to je sprevádzať Suí? Zistila som to za vás. Len nedávno – 14. marca ste Suí mohli počuť v klube Za zrkadlom v Bratislave, počas spoločného koncertu s Jiřím Stivínom, kde ju na bongách sprevádzal bubeník z Lunárnych legiend Ozo. Aké to je byť so Suí na pódiu komentoval takto:

„Sprevádzanie Sui? Neviem si predstaviť muzikanta, ktorý by to urobil dobre bez toho, aby Sui aspoň trošku poznal. Nehovorím teraz o poznaní povrchnom, ale o maličkom poodhalení sveta Sui. Keď mám popísať hru zo Sui len tak narýchlo, sadol som si, zabudol kde a kedy som, nastavil som "prijímač" na vlny Suinej hudby a išlo sa.... Bol to zážitok. Jeden z tých mála zážitkov, ktoré sa v pocitovej muzike vyskytujú, a pre ktoré sa oplatí ďalej hrať.“

Ako vidíte, na koncerte Suí je to príjemné ako na strane publika tak aj na pódiu a tak tomu bolo aj teraz. Som presvedčená, že o nej budeme počuť ešte veľmi veľa.

Keďže Soňa Horňáková mala pre nás pripravených aj ďalších hostí, v druhej časti vystúpil český pesničkár z Hradca Králové Pavel Dobeš, a Tomáš Kotrba, ktorý ho sprevádzal na gitare. Pavel, vynikajúci textár - rozprávač všedných vecí okolo nás nevšedným spôsobom - asi nemal svoj šťastný deň, lebo okrem nás mu spoločnosť robili aj chrípkové bacily. Predstavil sa nám piesňami z jeho posledného, v poradí už šiesteho albumu „K svátku“, ktorý vyšiel minulý rok. Nie je žiadnym tajomstvom, že bol podmienený istou solidaritou k starému priateľovi Josefovi Streichlovi – autorovi textov, ktorý tak riešil svoju finančnú situáciu. Odzneli z neho piesne ako: „Písmenková armáda, Džbánky, Benefice pro zrzavou holku či Sexuální radovánky“. Okrem toho to boli aj piesne inšpirované pobytom v U.S.A. Nie sú však o nič „lepšie“ ako tie, ktoré napísal keď o Amerike ešte iba sníval. Jeho rozprávačské schopnosti, „westernizmus“ a nezvyčajná obraznosť dominovali. Folkový LIVE večer bol teda naozaj príjemný a inšpiratívny.

Publikum však bolo nakoniec aj tak trochu sklamané. Márne čakalo na Dobešovské staršie známe hity. Alebo len Suí v úvode postavila latku privysoko?

Slavia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu