Folkovanie s Jasoňom a skupinou Folktón

Už po štvrtýkrát sa v tomto roku rozozvučali struny gitár v Dome kultúry v Sklených Tepliciach.
Je sobota 15. mája krátko pred devätnástou hodinou. Dudo (dvorný zvukár Jasoňa) dorobil posledné zvukové úpravy a v primerane malej sále je už niekoľko návštevníkov, prevažne z miestnych kúpeľov.Ako hostiteľská skupina sme odštartovali májové folkovanie tradične Tohoročnou. Aj vďaka niekoľkým mojim pamäťovým výpadkom vládla medzi nami a divákmi výborná nálada a ani neviem ako, a hrali smu už poslednú pesničku v poradí Vienok.

Po dobrej trištvrte hodine Jasoňovania sa predstavila skupina Folktón z Partizánskeho. V trojčlennom zložení bez novej speváčky Zuzky Jaššovej sa publiku predstavili Tibor Harceg (gitara spev), Vierka Silárová (spev, perkusie, flauta) a Ivan Boháčik (gitara, spev) predviedli, čo sa hráva v Baťovanoch, a že to vedia, dokázali roztlieskávaním prítomných počas svojich pesničiek. Ukázali sa v naozaj dobrom svetle.
Po vystúpení som ich poprosil o krátky hudobný životopis. Vyberám z e-mailu, ktorý som dostal od Vierky:

Vznikli sme v septembri 2000, keď mi Tibor pustil svoje piesne, na ktorých sme začali pracovať. Zbúchali sme aj jedno amatérske CDčko, kde sa nachádzajú tie prvé spoločné piesne. Ako duo sme fungovali asi dva roky, potom sme sa rozrástli o Ivana, ktorý bol ochotný s nami hrať. Takto sme hrali hlavne na regionálnych akciách a minulé leto sme sa zúčastnili aj Country mlyna. Asi pred pol rokom nás posilnila Zuzka, ktorá spieva, hrá na bongách a perkusiách. S ňou sme absolvovali zatiaľ iba dve vystúpenia. Naše piesne skladá Tibor, priznám sa, na jednu som sa zmohla aj ja.
Prečo vlastne fungujeme ako folková skupina? Predovšetkým nás to baví, je to naše hobby. Hráme, pretože svojimi piesňami chceme ľudí potešiť, obohatiť. Viem (a teraz píšem za seba), že od profesionalizmu máme preďaleko. Myslím však, že práve takáto hudba, hudba s „dušou“ by sa takto hodnotiť nemala. Určite je mnoho ľudí, ktorí si vypočujú piesne nie pre ich super kvalitné spracovanie či bezchybné prevedenie. Každého poteší nejaký ten úspech a uznanie, ale osobne pre mňa je oveľa dôležitejší potlesk diváka ako nejaká cena od kritika. Ak sa v sále nájde iba jeden, ktorého srdiečko sme potešili, tak to má svoj význam. Hráme pre ľudí a nie pre odbornú porotu. Možno sú naše piesne jednoduché, ale práve také si ich ľudia často pospevovali a to nás veľmi tešilo. Preto sme sa rozhodli urobiť s pomocou jedného veľmi zlatého a ochotného človeka CDčko. Takže nášho krásneho koníčka sa určite nevzdáme. Myslím, že by to bola veľká škoda. Fandím každej kapele, ktorá dokáže zahrať a svojimi piesňami vhodiť kamienok potešenia do duše človeka.

Čo dodať na záver? Snáď len nech máme naladené struny a čo najviac spoločných stretnutí pri dobrej muzike. Na ďalšie folkovanie sa teší...

Uhroš

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu