Folkový festival Večernica

Večernica je pozoruhodný mestský festival, ktorý je vo viacerých smeroch naozaj výnimočný. V prvom rade je to asi počasie. Tri roky po sebe sa presne v deň konania koncertu počasie umúdri, oteplí sa a večer vychádza mesiac ako koleso od voza. Druhým neobvyklým faktom je, že tento festival v plnej miere hradí mesto Žilina. Rozpočet festivalu nemá príjmovú stránku, teda vstupné sa nevyberá. Mesto proste svojim obyvateľom ponúka grátis dobrú muziku. Takisto nie celkom obvyklé je to, že Večernica je veľmi príjemná aj pre muzikantov. Patrí proste medzi tie festivaly, kam radi jazdíme. Na pozvanie odpovedáme kladne skôr, ako sa rozpráva o peniazoch. Pre úplnosť dodávam, že odmenou pre muzikantov bola náhrada pohonných hmôt, skromné, ale príjemné občerstvenie, milé prijatie od organizátorov aj od publika a vo väčšine prípadov aj veľmi dobrý zvuk.

Mestský úrad reprezentoval jeho prednosta pán Adámek. Osobne sa celej akcie zúčastnil a každú kapelu privítal. Združenie Severka sa na akcii podieľalo prostredníctvom Janky a Lienky, ktoré organizačne a dramaturgicky zabezpečovali celý program. Nemožno zabudnúť ani na skupinu skautov, ktorí boli všade tam, kde bolo treba niečo podržať, priniesť, uvariť či ochladiť. Na javisku postavenom, ako obvykle, v rohu Mariánskeho námestia, sa v sobotu 29. septembra začalo muzicírovať už napoludnie. Večernica je festival zameraný na pôvodné, slovenské, „spievateľné“ pesničky, čo bolo aj jedným z kritérií výberu účinkujúcich. Nie veľmi sa mi páčilo, že organizátori najprv oslovili kapely, aby „prejavili záujem“ a z tých, ktoré sa prihlásili, si potom vyberali. Obvykle je festival buď otvorený pre každého, kto sa prihlási, alebo si organizátori na základe svojho prehľadu vyberú a pozvú toho, koho tam naozaj chcú. Početnosť publika sa pohybovala zhruba od 100 do 200 ľudí, ale do toho nepočítam ostatných, ktorí posedávali po celom námesti na lavičkách, na fontáne a pred kaviarničkami. To umožnila aj dobrá práca technického teamu Bázlik-Borovský, pretože nie každý dokáže ozvučiť námestie tak, aby bolo v každom kúte rozumieť každému slovu. Videli a počuli sme pomerne novú, ale originálnu skupinu Nota Bene z Dolného Kubína, detskú country skupinu Kamienok z Hladovky, bratislavský Kalumet s jeho excelentnými spirituálmi (druhé cédéčko je vraj „za dverami“) a prakticky celú hudobnú spoločnosť Gran: Mince vo Fontáne, napriek Betkinmu ohlasovanému odchodu prišli opäť v najdokonalejšej zostave a forme. O Jasoni si myslím, že je slovenskou folkovou jednotkou. Kapelník Lesných Škriatkov Ďatel konečne chytil druhý dych a píše zase krásne pesničky. Okrem toho aj konferoval celý koncert a zdalo sa mi, že je vo svojej koži. Toto leto sa po dlhej pauze vrátila na scény senická Ozvena ovenčená všetkými druhmi Port. Hrali svoje staré, dobré pesničky, ktoré sa čoskoro dostanú k nám všetkým na cédéčku. Už je to otázka len dní. Pri mesiačiku sme dohrávali s Rolničkami. Publikum bolo veľmi žičlivé a tak záver koncertu neznamenal záver festivalu. Ľudia poznášali lavičky do kruhu a ešte sme si tam na námestí len tak spievali. Namiesto zosilňovačov 50 hlasov a namiesto reflektorov mesiac. Čert ber domrvenú techniku, kvôli ktorej sme mali na javisku akurát tak problémy! Naša muzika je totižto o takomto spievaní. Pred desiatou večer sa skončilo naozaj krásne stretnutie muzikantov a priaznivcov spievania. Celé to prebehlo v pohode, ktorá nie je na hudobných festivaloch obvyklá. Preto odporúčam nechať si budúci rok voľnú poslednú septembrovú sobotu s nádejou, že žilinčania opäť zažnú Večernicu.

Kremienok

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu