Hudba na čtyři patra z duše - rozhovor so skupinou Holdon

Kde bolo - tam bolo, alebo "where was, there was", ako to prekladá jeden môj známy, bola raz jedna Foxária. Názov už na prvý pohľad napovedá o tom, že je to miesto a že to miesto musí byť niečím výnimočné. I stalo sa, že pri mojej prvej návšteve tohto miesta som sa stretol nielen s jej majiteľom a obyvateľom v jednej osobe, ale aj s jeho priateľmi. Týchto som dovtedy nepoznal, tak sme sa spočiatku nesmelo a opatrne, neskôr už bez ostychu začali vzájomne "oňuchávať". Veľmi rýchlo sa nám podarilo naladiť na spoločnú vlnovú dĺžku, čo bolo nevyhnutným predpokladom toho, aby sme si spolu mohli zahrať a zabaviť sa. Partia, o ktorej tu teraz píšem, teda Miky, Danny a Jarino, boli členovia skupiny HOLDON, ktorá však vznikla o niečo neskôr.Za akých okolností, kedy a prečo vznikla skupina Holdon?
M: No ja si myslím, že to bolo len malú chvíľu po dinosauroch (nie Brontosauroch), lebo už vtedy predsa ľudia (ľudia?) vysedávali pri ohníčkoch a nevedeli, čo s rukami mastnými od vynikajúcich mamutových steakov, tak hulákali fšelijaké hovadiny o zármutku nad práve zbašteným posledným mamutom na svete, o tom, že už by mohol niekto vynájsť pivo, o sociálnych problémoch života v jaskyni a o tom, že Pamboško mohol zosmoliť viac než jednu Evu atď. (V detailoch sa nebudem pliesť do remesla folkovým a trampským historikom....?) No a keďže to zostalo v krvi aj nám, tak vysedávajúc pri ohníčkoch sme zbadali, že každým rokom čím ďalej, tým ďalej menej ľudí zostáva sedieť napriek tomu, že my „už zase“ máme v rukách ten nevinný kus dereva. Legendu o tom, že počas hrania Tie hudobne tupé šutre zbalia všetky baby, rozvíjať ani opakovať nebudem. Je to tak.... Ale kto sa smeje naposledy... A prečo vlastne vznikla skupina Holdon? Hmm... Asi to už inak nešlo. Pri ohníčku Tvoje „neznáme“ pesničky nikoho nezaujímajú („daj tam už konečne čosi od Nohavicu alebo Hop Tropu, ale nech je to od podlahy“), preto s nimi musíš vyliezť na nejaké vyvýšené miesto. Asi to už inak nešlo. Když musíš, tak musíš...
D: Je to krása, pokúšať sa naplniť detské sny. Vieš, koľko tisícok „koncertov“ som svojho času odohral v detskej izbe s tenisovou raketou a brnkátkom v ruke?
Okolnosti boli jasné: návrat z vojny a celý krásny nový život pred sebou. Tak sme si s Mikym povedali: tak teraz už konečne prišiel čas... no a Kanár mal jednu vlastnú pesničku, tak sme mu ju riadne sprznili a už to išlo samé. Samozrejme, dnes ju už nehráme. :-)
J: Možno vznikla preto, aby Danny po práci nesedel doma (pred televízorom) s pivom v ruke, na nohách staré ponožky a v kuchyni žena s deckom...
D: ... a teraz mám pivo na nohách a v rukách staré ponožky... a nemám ani televízor.
M: a vraj ani deti... :-)

Aj napriek pomerne nízkemu veku skupiny sa v nej už udiali nejaké personálne zmeny. Čo stálo na ich pozadí?
J: Asi nejaké osobné problémy. Niekto odišiel, niekto prišiel, tak to proste chodí.
M: Nestáli za tým peniaze, krviprelievanie, vydeďovanie, mafia, úmrtia domácich miláčikov, služobné cesty do raja, ba ani nečakané zmeny počasia. Dá sa povedať, že všetky bežné, menej brutálne rodinné či sociálne problémy moderného mladého človeka....
D: ...napríklad peniaze, krviprelievanie, vydeďovanie, mafia, úmrtia domácich miláčikov, služobné cesty do raja, ba dokonca aj nečakané zmeny počasia. Už od začiatku nešlo myslím ani tak o hudbu ako o partiu, a tak sme v počiatkoch našich kamarátov nútili hrať na kadečo, no a každý na to nervy nemal... ja som bol vďaka svojej postave prinútený hrať na basu alias basgitaru a tohto postu sa mi konečne rôznymi intrigami, podplácaním a prosením podarilo začiatkom tohto roku, dúfam, že už natrvalo zbaviť. Každopádne, so všetkými bývalými členmi sme, myslím, dobrí kamaráti a sme ochotní pomôcť im v ich ďalšom hudobnom smerovaní. I keď, okrem Maťa, ktorému sa, hoci v úplne inom hudobnom prostredí, darí veľmi dobre, sa už tuším muzike nikto aktívne nevenuje...

Ako vyzerali kroky, ktoré vás priviedli k hudbe?
M: Od dvoch rokov asi 7 X 50 cm (dovtedy som sa plazil. Platí aj to?), od desiatich 5 x 70 cm a potom vymysleli diaľkové ovládanie.
D: Najprv nesmelé krôčiky okolo tatinovho kazeťáku, no a potom ešte nesmelejšie krôčuliatka okolo otrieskanej gitary vedúceho na turistickom zraze tuším v Tatranskej Lomnici. Nasledoval úpal a povinný odpočinok od ďalších túr. No a tak som zostal s gitarou v tábore sám... moja vtedajšia verzia Anděla by mi určite dnes zaistila miesto v kvalitnej industriálno-metalovej kapele...
No a Jarino žiadne kroky nemohol uskutočniť, keďže tesne po narodení si vypýtal basgitaru, aby si mohol trochu pocvičiť... :-)
J: Boli to celkom normálne kroky, len trochu menšie ako sú teraz. To som mal vtedy len sedem rokov a už som každý týždeň kráčal smerom k ĽŠU. Po čase sa mi to premenilo skoro na nočnú moru. Bolo to tým, že som na hodinách nič nevedel a p. učiteľka bola zo mňa asi dosť zúfalá. No každý rok som nejako prehrýzol a úspešne som absolvoval. Ešte dodám, že som sa neučil hrať na gitare, ale na šľaktrafóne (akordeóne). Niekedy v pätnástich som začal hrať na gitare pri ohníku. Boli to tie hrozné „ortodoxné odrhovačky“, ktoré dnes ani počuť nemôžem. Ale baby na to leteli... Onedlho som sa stal vlastníkom basovej gitary, ktorá ma celkom očarila, a tak som si povedal, že to s ňou skúsim. Zatiaľ nám to klape, aj keď občas dosť trucuje. Treba mať len pochopenie, páni zvukári...

Názov vašej skupiny mi znie dosť „anglicky“. Zdá sa mi to, alebo je to skutočne tak, že skupina sa skutočne mohla volať aj „Počkaj“?
D: Počkaj, počkaj...
M: (No holdon, zajac....!?!?!?!?!)
D: Holdon je mnou vymyslený psychologický (alebo psychiatrický..?!?) terminus technikus, ktorého vysvetlenie je také komplexné, že zatiaľ nie som schopný ho interpretovať...
Ale počkaj... :-)
M: V každom prípade sa na to nepýtaj Ropáka ...
J: Ja si myslím, že by sa aj „Počkaj“ mohla volať. No niekedy to vyzerá, že by sa radšej mala volať Hold Off :-)

Na čo teda čakáte a na čo majú čakať vaši fanúšikovia?
M: Ja čakám, až slnko prestane byť odporným zhlukom vybuchujúcich plynov likvidujúc našu hrču zdrcnutého prachu a bude zase tým „ranním pacholátkem, co se v poledne stává mocným mužem a večer si líhá coby zlatovlasý stařeček, aby si odpočal, protože uhlídat všechny krásy světa a po celý den, to není snadný úkol, milý plaváčku...“ Každý, komu sa páči naša hudba, môže čakať, že sa z nej nestane „produkcia“. Ja v to verím.
D: Až do minulého týždňa som čakal na zázrak. A potom som zistil, že zázraky sa síce dejú, ale trvajú desivo krátko... teraz momentálne čakám pár faciek od reality. A že si teda zaslúžim. Minimálne za to, že som na Lodenici prespal vystúpenie Heligónohavicu... Ako začínajúci milionár už inak nečakám na nič...
J: Ja momentálne čakám na nejakú prácu a na začiatok nového školského roka. A fanúšikovia nech čakajú na náš koncert, ktorý možno bude...

Ako to vyzerá s nahrávkami skupiny Holdon? Kde, kedy a ako by sa knim mohli vaši priaznivci dostať?
M: Vďaka technickým vynálezom, ktoré nechápem (zrovna minulý týždeň som pochopil princíp gramofónu), ale vzdávam hold (on) ich tvorcom, vďaka kamarátom a priazni zvukárov sa nám podarilo nahrať nejaké pesničky na festivaloch, takže čosi ako live demo s názvom „V pohodovosti“ je na svete a je k dispozícii u nás takmer za cenu nákladov, čiže zdarma. Len treba minúť pár korún za telefón: 0908 / 286 326 (Danny), 0908 / 285 304 (Miky) alebo holdon@pobox.sk

Na pódiu pôsobíte ako veselá partia mladých ľudí. Stretávate sa spolu pravidelne aj mimo hudobných aktivít?
M: Vieš si predstaviť partiu mladých ľudí, ktorí sa stretávajú len na pódiu a pôsobia veselo, aj keď sa takmer nepoznajú? S jedným Holdonom sa poznám od hore spomínaného praveku a k druhému ma priviedla sociálna núdza, keď som sa rozhodol pracovať.
D: Vôbec sa pravidelne nestretávame, keďže sme spolu prakticky stále... niekedy až príliš. No a z otázky sa dá vyčítať, že predpokladáš nejaké pravidelné stretnutia v rámci hudobných aktivít... stretávame sa nárazovo, niekedy až tesne pred vystúpením, inak od seba oddychujeme. Ale vystupujeme typicky slovensky folkovo, teda asi tak 5-krát do roka, takže občas máme aj skúšky...
M: Ale na pivo chodíme bez prípravy...
J: Ja sa s chalanmi stretávam pravidelne nepravidelne. Väčšinou len pri hudobných aktivitách. Som taký externý člen. Pár dní pred koncertom mi Miky dá texty s akordami...
D: To by sa Ti tak ľúbilo... práve Ťa prijímame za internátneho člena. Platíš... Pán hlavný...
J: Na pódiu musí byť sranda, aby ľudia nezaspali a hrať v strese, to tiež nie je bohviečo. Najlepšie je pifko predtým a dve potom.

Ako ste spokojní s úrovňou folku a jemu príbuzných žánrov vo svojom okolí?
D: V našom najbližšom okolí, teda v TN sú k folku najpríbuznejšie žánre alternatívny rock a death metal, takže každý, kto je trochu IN, s nami už hral.... samozrejme Vašo Jánsky aj Toney Péntek sú výborní. V širšom ponímaní, teda na Slovensku, som vďačný za stálice scény, ktoré menovať ani netreba, keďže ich zase tak veľa nie je. Menovite samozrejme treba spomenúť Radiara a Petiara :-) . Páčia sa mi nové kapely, minuloročný objav sú pre mňa Glanis, tohto roku ma zaujal Roman Varmoš. Okrem toho nedám dopustiť na Turkovcov, Letokruhy a samozrejme Náhodných pocestných. V Čechách ma toho roku zaujali Nestíháme, Hrachokout a už dávnejšie známy Jerry Lešner. Budúcnosť existuje a vyzerá dobre.
M: Ja to ešte doplním o Peťa Piatka, Peťa Medveckého a Hrdzu (obzvlášť pieseň Chodia kone, pri ktorej mi vždy behá mráz po chrbtici v záverečnom parte). A ujo Vámoš je fakt dobrý! Inak nepoznám folkové kapely, ktoré by boli skutočne hrozné. Možno je to tým, že niekedy je ťažké prejsť cez úplné začiatky, keď kapele nikto nepraje a neberie ju vážne. K tomu sa zvyknú nabaliť občas aj technické problémy. Ak cez toto fšetko kapela prejde a vydrží fungovať, tak je to o tom, že ich to skutočne baví a sú f tom celou dušou. Kto by to inak robil, keď je to ZADARMO! Aj keď v našom okolí je folku poriedko, rád za ním pricestujem, pretože je to (väčšinou) hudba na čtyři patra z duše, a to ja môžem, to mám rád. F Trenčíne je kultúry hodne. Aj alternatívnej, aj vážnej, aj normálnej, takže tu bude folk asi taký menšinový, že ho z vysokých stoličiek nevidno. Ale Slovensko je našťastie také malé, ako je krásne (čiže veľmi), takže k folku nemáme ďaleko.
D: I keď, čo je to Folk?....

Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí nepijú pivo?
D: Každý robí to, čo robí, pretože buď chce, alebo musí. V oboch prípadoch mňa do toho nič nie je...
M: ...takže mi už ďaľšie neobjednáš?!?
J: ...došli prachy?!?
M: Komu chutí, nech si dá, a komu nie, ten je tiež osvecovaný zhlukom vybuchujúcich plynov... keď sa mu to tak páči.
J: Určite majú svoje dôvody, do ktorých ma nič nie je
 

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu