Jačiace fanynky pod folkovými pódiami? (Začínam veriť, že je všetko možné)

Nemôže sa stať kapele nič lepšie, ako keď jej členom tesne pred koncertom zdvihne náladu neprispôsobivá technika. Na koncerte Petra Piatka & Bandu 22. mája 2010 v nedávno otvorenom bardejovskom Jazz Rock Caffe sa síce spočiatku o elektrizujúcu a ohlušujúcu atmosféru postarali reprobedne – to však len do chvíle, kým si chalani svorne nepohnietili špice brád a nepremiestnili kombá, gitary, bicie aj picie priamo medzi pospolité publikum. Vyzeralo to tak, že nielen frontman má tentoraz hladinu adrenalínu blížiacu sa horným limitom (najmä po telefonickom vyhlásení vlastníka čarovnej nefungujúcej skrinky "veď ja som vedel, že to nepôjde..." mu všetci boli v stave čo najvrelejšie sa poďakovať za prejavenú ochotu bez predchádzajúceho upozornenia). Koncert teda vzhľadom na okolnosti chlapci odpálili zostra vyhlásením, že sú martinskou progresívnou deathmetalovou smršťou.

Hneď na úvod sa hrala Ulica, Hypermarket..., pri Ratata sa už interiér baru začal povážlivo zapĺňať, cez otvorenú klenbu miestnosti, v ktorej sa hralo, nakúkalo čoraz viac a viac návštevníkov, hlava na hlave, atmosféra hustla. A od Milostnej piesne od podlahy Johnyho Deppa sa začali diať na slovenské folkové pomery nevídané veci – priamo pred muzikantami jačali počas prestávok medzi skladbami evidentne dojaté násťročné fanynky. V tom momente už asi každému začínalo byť zrejmé, že koniec tak skoro nepríde. Peťo Piatko sa zrejme pod vplyvom stupňujúcich sa prejavov nadšenia publika tentokrát razantnejšie „posadil“ do hlasu a vôbec to neznelo zle, veď keď už sa priestor volá Jazz Rock Caffe, prečo neodpáliť poriadny rockec (aj keď to znie pomaly ako internetová zoznamka pre rockerov). Pieseň Okolo desiatej hodiny sa hrala vzhľadom na značné oneskorenie až po pol jedenástej, okolo jedenástej už kapela pomaly nemala čo hrať, publikum si však bez akýchkoľvek okolkov vyžiadalo prídavok – vo forme ďalšieho koncertu. Neviem, či bol vo forme double aj honorár, len ešte dodám, že multimonštrumetalista Zibo by si zaslúžil niekoľkonásobok double.

Živá hudba hrala v bare do druhej hodiny rannej a isto nielen ja som odchádzal s pocitom, že Band Peťa Piatka má za sebou jedno zo svojich najlepších klubových vystúpení vôbec. V Bardejove sa to už v Peťovom prípade dávnejšie stalo peknou tradíciou. Tentoraz len na kombách, ale aj tak bomba.

Peter Staríček

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu