Nachádzate sa tuKalumet a hostia - kto bol vlastne hviezdou večera?
Kalumet a hostia - kto bol vlastne hviezdou večera?
V piatok 6. decembra sa v kine Nádej v Bratislave-Rači uskutočnil koncert s názvom Kalumet a hostia. Kalumet, ako všetci vieme, je skupina s už dvanásťročnou tradíciou a zároveň organizátor piatkového večera, na ktorý si pozvali ešte Bobovu diétu, Acoustic Flash a euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka. Po vstupe do kina som bol milo prekvapený masívnou účasťou. Kúpil som si vstupenku za takisto milých 60,- korún, ktorá bola zároveň bulletinom a reklamným letákom istej poisťovne, ktorá akciu podporila.
Všetko sa začalo s tradičným sklzom a príhovorom konferenciéra. Oznámil nám, čo budeme mať možnosť vidieť a počuť, pričom nezabudol označiť skupinu Kalumet za hviezdu večera. Bobova diéta z Košíc akoby to počula, pretože v tom okamihu boli na pódiu a ako to neskôr okomentoval kamarát, v tom najlepšom slova zmysle do nás narvali svoje piesne sťaby valiace sa kamene. Je vidieť, že mladí muzikanti majú energiu a nápady o čom svedčia aj dve nové skladby a ja som sa presvedčil, že posledný účinkujúci nemusí byť zákonite hviezdou večera. Po Bobovej diéte nám euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka chcelo predviesť audiovizuálne predstavenie, ktorého ťažiskom mala byť povesť o Bielej bizónej žene. Aj napriek tomu, že tento príbeh, ktorý je základom mytológie prérijných indiánov je dostupný v literatúre aj v slovenských prekladoch, bol podaný nie len nezrozumiteľne, ale navyše s úplne odlišným dejom. Ako dlhoročný člen podobného združenia som sa spolu s ostatnými snažil najmä o to, aby táto mytológia prežila aspoň o kúsok dlhšie a to bez najmenších zmien a chýb. Združenia ako Tyospaye Wakpa Tanka robia na tomto poli viac škody ako osohu. Kliniec všetkému zabil Kalumet v "indiánskom" oblečení s jednou "indiánskou" piesňou. Veru neviem akoby som sa bol ukľudnil keby na pódium nenastúpil Acoustic Flash v škótskych sukniach. Okrem toho že sme sa dobre narehotali, vypočuli sme si podľa mňa dosť krátke vystúpenie týchto zrelých inštrumentalistov, ktorí vedia podať okrem tradičného bluegrassu aj skladby newgrassové, resp. new acoustic music - je to veľmi zaujímavé spojenie bluegrassovej inštrumentalistiky s ostatnými štýlmi - u Acoustic Flash som počul napr. jazz. Od tejto chvíle sa začalo aj jemné prelievanie sa muzikantov - z Kalumetu do Acoustikov a naopak. Posledný účinkujúci je na folkovom poli už takmer legendou - skupín, ktoré hrajú 12 rokov nenájdeme veľa. Kalumet stavia na klasickej trampskej (pre žánrových fetišistov: folkovo-trampskej) piesni a spirituáloch. I keď piesne o ťažkej práci na lánoch s bavlnou nemajú v bratislavskej Rači v podaní mladých slovákov ten potrebný výraz, počuli sme poctivé viachlasy a úprimné piesne. Škoda však, že Kalumet znovu neprináša nič nové - alebo že by chcel vsadiť na istotu? Pretože súdiac podľa diváckeho ohlasu mu toto vychádza. Po dvoch prídavkoch sme sa rozlúčili a pobrali každý svojou cestou. Domov som prišiel uzimený a upršaný, ale spokojný.
5jar
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Hmm precital som si prispevok a mam len malu poznamocku...
Nakolko absolutne nepoznam pribeh o Bielej bizonej zene a indianov poznam len z knih Karola Maya.... pripadal mi tento ehm visualno-dramaticky projekt dost zrozumitelny.... alebo sa mylim ???
Ku koncertu ako takemu snad len jedna vytka...
Chlapci zo zdruzenia Acoustic flash by sa mali aspon obcas pozriet do publika, chybal mi tam ludsky rozmer... prosto super muzikanti ktory drvia svoj nastroj a nevsimaju si nic okolo....
Moje hodnotenie
1. Bobova dieta a Kalumet
3. Acoustic flash
Indianov nehodnotim..... beriem to ako reklamny blok :-)))
hovorte si, čo chcete, ale pre mňa osobne bola hviezdou večera hráčka na roľničky (-:
...zrozumiteľný bol, ale tá povesť má dosť odlišný dej od toho, ako to predviedli Tyospaye Wakpa Tanka - ľuďom sa to iste páčilo, ale: euroindiánske združenia vznikajú hlavne preto, aby šírili a uchovávali indiánsku kultúru a tradície. Pre jej uchovávanie je nesmierne dôležité, aby sa učili všetko veľmi presne, aby sa do rituálov, piesní a jazyka nevnášali omyly (teraz si spomínam tiež na dosť chabú výslovnosť lakotštiny v spomínanej audiovizuálnej ukážke). Tyospaye Wakpa Tanka a im podobné združenia ničia prácu ostatných a pletú hlavy nezasveteným do danej problematiky, ktorí im samozrejme bezvýhradne dôverujú. Povesť o Bielej bizónej žene je veľmi pekne interpretovaná v knihe (myslím že sa volá) Indiánske rozprávky.Acoustici sú inštrumentalisti, tak tam je ten kontakt s publikom samozrejme citeľne slabší - i keď ja sám som považoval ich oblečenie za celkom dobrý fór, ktorým sa "pozerali do publika".
Petiar musim ocistit meno TYOSPAYE WAKPA TANKA ten obrad som rezirova Ja a cerpal som z knih pisanych vacsinou anglicky a cesky. Citujem ta \"príbeh, ktorý je základom mytológie prérijných indiánov je dostupný v literatúre aj v slovenských prekladoch\". Ktore su to preklady? Myslis tie spomenute rozpravky? Kto tu vlastne komu pletie hlavu? Neplet si mytologiu s rozpravkami. Koniec koncov keby ten obrad nebol ocesany na najdolezitejsie fakty tak by si v tom kine sedel 4 hodiny. Kto nic nerobi nic nepo...
ahoj glufo :-)
glufo, tie Indianske rozpravky su napisane velmi dobre, teda nie uplne detailne ale tak, aby laik neziskal mylnu predstavu, konkretne povest o bielej bizonej zene je tam fajn. zial, ja si uz nepamatam presne co tam bolo zle, teda tam u vas, myslim, ze to bolo skratene. Inac neviem z coho si cerpal - Black Elk speaks uz vysiel aj v Timotejovi a myslim ze aj Posvatna dymka, toho by som sa drzal. Potom su este dobre xeroxy co mam od moravskych euroidnianov - meno Jan Ulrich (Tatanka Wicahcala) ti asi nieco hovori, ze? ;-) Jeden z najlepsich xeroxov sa vola The Mystic Wariors of the Plains, afaik...
acoustici boli v tych suknickach a topankach fakt rozkosni..................ale keby mi glufo venoval tu pesnicku pre jeho byvalu.tak kabelka leti publikom...