Komorná scéna Folkovania pod Skalkou alebo Roman "Zibo" Zábojník a jeho hostia

Prepáčte mi ten dlhokánsky a mierne zavádzajúci nadpis, ale nedalo sa inak. Hneď vysvetlím prečo. Úplne na začiatku bola myšlienka dať pesničkárom na festivale Folkovanie pod Skalkou väčší priestor a keďže v Čajovni za siedmimi horami organizujeme takéto koncerty pravidelne, hneď som aj vedel kde. Tak sme sa dohodli s Mestom Liptovský Hrádok ktoré nám, ako zvyčajne, vyšlo v ústrety a vyzobali sme si z programovej torty hrozienka v podobe pesničkárov, ktorí sa nám do čajovne najviac hodili. Menovite: Had (Ivo Weiss), Peter Piatko a Roman "Zibo" Zábojník, Luky Lukáč a Martin Chrobák. Až na posledného menovaného sme sa v sobotu 25. júla krátko pred šiestou hodinou všetci v čajovni zišli a to sa už pomaly dostávame k tomu nadpisu.

Zdá sa mi, že občas je kvalita atmosféry nepriamo úmerná počtu ľudí v priestore. Pretože presne takto to bolo v tento večer v Čajovni - okrem účinkujúcich prišlo len pár ľudí, ale boli skvelí. Chvíľku sme síce ešte počkali či niekto nepríde ale keď sme usúdili že sa počet divákov ustálil, usadil som sa pred mikrofón ja aby som pár pesničkami navodil tú správnu atmosféru. Toto nevydržal Peťov Piatkov spoluhráč Zibo a po prvej či druhej mojej pesničke už do ďalších servíroval presné basové tóny. Celkom som si to užíval, no napokon som predsalen k Zibovi pozval iného spoluhráča, Petra Piatka.

Títo dvaja hrajú spolu častejšie a dlhšie a je to videť. V inej reportáži som napísal že ich spoločné hranie má veľký synergický efekt a mal som pravdu. Peťove pesničky sú už samé o sebe hudobne (i textovo, samozrejme) veľmi bohaté a Zibo je hráč, ktorý sa vie trafiť tam kde treba. Občas by mu neuškodilo trochu úspornosti vo výraze, ale to by asi chcelo prebiť jeho temperament, čo je vec takmer nemožná. Peťo Piatko hral v Čajovni za siedmimi horami spoločne so Zibom samostatný koncert len prednedávnom a zdalo sa mi, že na ňom bol viacej v pohode. Prečo, a ak je to vôbec pravda, to vie len on sám. Z onoho koncertu by malo byť aj video, ak bude času.

Po Peťovi Piatkovi si k Zibovi prisadol Had. Tu je už nadpis článku, dúfam, jasný úplne. Tento večer sa naozaj podobal na Zibov koncert na ktorý si popozýval mnohých hostí. Zatiaľčo ja som so Zibom spolupracoval tak že som sa snažil vyberať nie príliš harmonicky prepchaté pesničky a s Peťom Piatkom majú repertoár nacvičený, Had len pred každou piesňou stroho oznámil tóninu (zvyčajne uprostred vety) a hral akoby bol na pódiu sám. Musím však povedať, že i jemu by sa taký basgitarista ako Zibo hodil. Ten sa síce kde-tu stratil keď ho Had prekvapil spontánnymi harmonickými postupmi s ktorými by sa potrápil nejeden jazzový skladateľ, ale Zibo sa nedal odradiť a neúnavne fungoval počas celého Hadovho vystúpenia. Musím povedať, že zažiť Hada inde ako na festivale, teda tam, kde má adekvátny časový priestor, je zážitok. Ako jeho piesne tak i ten medzipiesňový prejav sú rovnocenné umelecké diela a oboma vie pohladiť, poriadne poštekliť i pichnúť do oka. Pôžitok (ten koncert, nie to pichnutie). Záverečná improvizáca na arabské témy bola čerešničkou na torte. Had spieval celým telom, Zibo asi desaťkrát končil pesničku. Všimol som si, že niektorým ľuďom v publiku tiekli slzy od smiechu.

S príchodom Lukyho na pódium priplávala atmosféra v Čajovni do pokojných vôd. Pred koncertom prezradil, že práve vďaka nej odohrá iný koncert ako si pôvodne pripravil. Povedal "intímnejší" a ja som si to nevedel predstaviť. Teraz už viem, že jemu to asi skromnosť nedovolila ale ja jeho vystúpenie môžem s kľudom označiť za veľmi odvážne. Zibo sa nám konečne stiahol a Luky začal hrať pesničky a hovoreným slovom medzi nimi ich vsádzal do kontextu jeho života. A to boli neraz okamihy pri ktorých mi naskočili zimomriavky alebo sa zaleskli oči. Luky sa nebál podeliť sa s nami aj o tie najintímnejšie zážitky a právom zožal veľký potlesk. O jeho hľadaní a nachádzaní sme sa rozprávali ešte dlho, u mňa doma pri bezkofeínovej káve. Viac sa o jeho vystúpení môžte dočítať v reportáži na liptov.sme.sk.

Druhá, komorná scéne bol, podľa ohlasov zúčastnených, dobrý nápad a tak sľubujem, že ak sa nestane niečo nepredvídané, čo by nám v tom zabránilo, tak ju zorganizujeme aj nabudúci rok.

Za požičanie aparatúry patrí poďakovanie CVČ Lienka v Liptovskom Hrádku.

Celý koncert zaznamenal Had na minidisc, takže možno z neho pár piesní uverejníme aj na Folk.sk. Na koncerte sa tiež nachádzala videokamera, takže je teoreticky pravdepodobný aj videozáznam.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu