Komorná scéna Lodenice 2008 piatok - prvá časť.

Piatkové dopoludnie sa začalo idylicky v potravinách, kde som si kúpil čerstvé ešte teplé pečivo, ktoré v kombinácii s acidkom spôsobilo, že raňajky boli presne eňo-ňuňo. Deň sa teda začal výborne. Už len káva vo V.I.P. priestore a mohli sme začať fungovať. Hrať sa začalo na Viva scéne, kde sa ako prví predstavili bratislavskí bluegrassisti  BG Time. Z ich vystúpenia som videl iba tri pesničky, lebo organizátorské povinnosti v súvislosti s Komornou scénou na seba nedali dlho čakať. Musím však priznať, že zakaždým,keď ich vidím a počujem hrať, im ticho závidím ich muzikantskú zručnosť. Po návrate na Viva scénu som ešte videl pár piesni od skupiny Druhy dych, ktorá tento rok oslavuje 10 výročie svojej existencie. Z toho mála čo som od nich videl však rád konštatujem, že sa z nich stala dobre zohraná zostava s presvedčivým prejavom. V blízkej budúcnosti sa o nich iste dozviete na stránkach tohoto portálu viac.

O 14:30 moderátor Janko Kulich otvoril zvučkou druhý deň festivalu a na pódiu privítal pesničkára Lukyho Lukáča, ktorý sa prišiel predstaviť lodeničiarom až z Prahy, kde žije už 15 rokov (inak je to slovák ako repa). Lukyho som počul počas tejto sezóny už druhýkrát a zdá sa mi, že oproti vystúpeniu v Banskej Štiavnici to bolo tentokrát presvedčivejšie. Lukyho je možné pomerne spoľahlivo identifikovať podľa jeho vyššie posadeného hlasu, no jeho ďalšou devízou sú aj vyzreté texty, ktoré vie veľmi dobre odovzdať publiku. Napriek tomu, že to bolo prvé vystúpenie toho dňa na Komornej scéne, v stane sa zišla už pomerne slušná skupina priaznivcov folku a tým sa Luky páčil. Po koncerte som sa od Lukyho a jeho manželky dozvedel, že aj publikum sa páčilo im dvom.

Dominiku Fričovú mi doporučil jeden kamarát. V duchu kréda "každý rok predstavíme niekoho nového" som teda Dominiku oslovil s ponukou zahrať si na komornej scéne a ona ju prijala. Predstavilo sa mi štíhle žieňa s iskrou v očiach, ktoré na mňa zapôsobilo svojou osobnosťou už pri prvých slovách po osobnom zoznámení. Vo svojom recitáli predniesla viacero piesní o medziľudských vzťahoch. Počiatočná nervozita z nej pomerne rýchlo opadla (vďaka kultivovanému publiku) a Dominika ukázala, že hrá hlavne preto, lebo ju hudba baví. Textársky to ešte občas miestami zaškrípalo a po hudobnej stránke by sa dali vymyslieť sem-tam aj zaujímavejšie harmónie, no na debutové vystúpenie to bolo viac než dobré. V Dominike je schovaný motýľ, ktorý ešte len vyletí z kukly, o tom som presvedčený. Potenciál na to má a práve stretnutia a konfrontácie s ostrieľanejšími kolegami jej k tomu môžu výrazne pomôcť.

Po Dominike sa mala na pódiu objaviť Ria Ferčáková, na ktorú som sa ja osobne veľmi tešil. Čo čert nechcel, Ria jeden deň pred svojim vystúpením prišla vďaka vyčerpaniu o hlas a tak sa môžem na jej najbližšie vystúpenie tešiť ešte ďalších pár týždňov či mesiacov. Aký by to bol festival, keby sa v publiku nenašiel pesničkár schopný a ochotný vystúpiť pred publikum a zachrániť dramaturgiu? Tentokrát sa v publiku vyskytol Peter "Kefo" Šrank, známy okrem iného z textárskeho portálu http://textaren.kefoweb.sk. Keď som sa ho opýtal, či by nebol ochotný vystúpiť a predviesť niečo zo svojho kumštu, zareagoval pozitívne. Kefo je zručný textár a nápaditý pesničkár. Ak sa mu nedarí zaujať piesňou (čo nebol prípad tohoto vystúpenia), tak má vždy naporúdzi niekoľko vydarených minidielok či už vlastných, alebo výsledkov tvorenia v textárni, ktorými dokáže publikum osloviť a zabaviť. Kefo svoje piesne teda poprekladal vtipnými vsúvkami a verím, že drvivá časť prítomného publika si ho nadlho zapamätala. Na záver už len dodám, že na odspievanie jednej z piesni si Kefo prizval na pódium aj českú pesničkárku Žofku Kabelkovú, s ktorou túto pieseň nacvičovali pred dvoma rokmi na textárskej dielni u Slávka Janouška. Žofie svoj part duetu spievala po slovensky a znelo to sexi :-).

Prvým hosťom z Českej republiky boli v piatok duo Nestíháme, teda Jan Řepka a Petr Ovsenák. Každý z nich je výborným autorom, spevákom aj hráčom na gitaru a keď sa spoja, ide im to jedna radosť. Už som to raz písal, ale nedá mi, aby som znovu nepripomenul, že mi pripomínajú dvojicu Simon&Garfunkel a to tým, ako im spolu výborne ladia hlasy, ako sa vedia vzájomne doplniť vo vokáloch aj vo vyhrávkach, ale hlavne tým, že vedia písať silné kvalitné piesne, ktoré sa vám neopočúvajú. Podstatnú časť ich vystúpenia tvorili piesne z CD Víceméně v klidu, ktoré vyšlo v roku 2007 a ich vystúpenie aj v "klídku" odohrali. Jediný, kto nezostal v klidu, bolo prítomné publikum a to hlavne nežnejšie polovičky, ktorých zasnené pohľady smerom k pódiu boli evidentné. Nestíháme nielenže stihli, ale stihli toho za tú polhodinku vystúpenia neúrekom. Výborne.

Skupinu Přelet M.S. som tento rok zažil na vlastné oči a uši už na medzinárodnom finále Porty v Ústí nad Labem. Boli tam výborné. Zrejme aj vďaka tomu sa stali víťazom interpretačnej Porty 2008. Okrem toho vyhrali Krtečka a pár ďalších ocenení, čo svedčí o tom, že máme česť stretnúť jednu z najlepších nových folkových skupín posledných rokov. 4 kamarátky z Blovic (3 učiteľky a jedna podnikateľka) poňali muzicírovanie vskutku originálne. Hudbu aj texty má na starosti líderka Romana Tomášková. Túto na pódiu spoznáte podľa toho, že ako jediná hrá na hudobnom nástroji - na gitare. Zbytok kapely hrá len na hlasivkách a to štvorhlasne na jeden štúdiový mikrofón. Na Lodenici odohrali/odspievali piesne autorské (tých bola väčšina), ale nebáli sa pustiť ani do úprav ľudových piesni a to aj do úprav vskutku netradičných. Ako všetci predchádzajúci účinkujúci, aj Přelet M.S. zaujal publikum a vyslúžil si dlhý potlesk.

Do tretice všetko dobré, alebo do tretice všetko české. Aj ďalšia účinkujúca pochádza spoza rieky Moravy. Janu Šteflíčkovú som mal možnosť tento rok už zažiť na vlastné oči a uši a bol som rád, že ju môžem počuť znova. Takú rôznorodosť farieb a polôh hlasu spojenú so slušnou a veľmi nápaditou hrou na gitaru len tak hocikedy nezažijete. Jana je vyštudovaná herečka a svoj herecký talent vie výborne pretaviť do koncertného prejavu. V jej hudbe nájdete prvky folku, jazzu,funky aj bigbeatu, ktorím Jana dáva priestor na to,aby si samé chytili svojho poslucháča. Dokáže s nimi obratne pracovať, vystavať z nich atmosféru, ktorá dáva dostatočne pevný, pritom však flexibilný podklad pre skvelé texty. Jana je napriek pomerne mladému veku dnes už zrelou pesničkárskou osobnosťou s vyhraneným názorom, osobitým prejavom a hlavne s veľkou budúcnosťou.
 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu