Nachádzate sa tuKoncert v podzemí môžte zažiť ešte dnes
Koncert v podzemí môžte zažiť ešte dnes
Krásny večer plný pekných melódií prežili v piatok 1. marca všetci, čo prišli do Divadielka v podzemí na Bernoláku na vystúpenie pesničkárov, vydávajúcich svoje albumy na značke Slnko Records. Na koncert Martina Burlasa, Šiny, Daniela Salontaya a kapely Dlhé Diely.
Ortodoxní vyznavači folku môžu namietať, že hudba vyššie uvedených nie je folk! Treba odhodiť škatuľky a počúvať. Hudba je predsa jeden veľký pojem a splývanie žánrov je nádherné.
V ich piesňach počuť poéziu aj príbeh. Dá sa do nich ponoriť, zavrieť oči a snívať. Spracovanie motívov, textu a hudby je v ich podaní vždy pekné. Či už zvolia viac elektroniky, sample a efekty, alebo naopak gitary a bicie...
Program otvorila Šina ako Margaréta a Martin Burlas ako Master, pri piesňach z ich spoločného albumu. Šinin krásny hlas a klavír, Martin Burlas a jeho klávesy a mašinky.
Po krátkej "prestavbe" na javisku nasledoval Daniel Salontay a skupina Dlhé Diely. Zazneli napríklad piesne Vlak, Nepriateľské vzorce, Tato, Biele čiary...
Treťou časťou koncertu boli Šinine piesne zo Šinadisku. Boli sme upozornení, že zažijeme dobrodružstvo, pretože "idú po prvýkrát na podklady z mini disku". Ak je dobrodružstvo v tomto prípade synonymom pre chvíle nabité dobrou hudbou, mali pravdu.
Skutočne, koncert sa vydaril.
Dobrú hudbu treba podporovať a propagovať: takže na záver ešte dve informácie.
Viac podrobností o interpetoch, filozofii vydávania albumov, ukážky pesničiek a iné nájdete na www.slnkorecords.sk.
A to najdôležitejšie: koncert sa koná aj dnes večer. Príďte teda o 20.00 do Študentského domu Bernolák.
ragtimer
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
Ak sa to co len trosicku ponasalo na Bjork, tak to musim vidiet! :-)))
Nie, na Bj:rk sa to nepodobalo :-)
Ja som bol na koncerte v soboru. Hrali tam Daniel Salontay so skupinou, v ktorej hrala aj už spomínaná Šina. Koncert začal predstavením nového EP albumu Jana Boleslava Kladiva. Elektronický folk, tak by sa to podľa mňa dalo nazvať a bolo to pre mňz osobne dosť zaujímavé, aj keď viem, že by som asi takúto hudbu nemohol robiť. Daniel Salontay so skupinou hrali skladby z CD September a nieslo sa to v znamení pohody. Najviac ma zaujala výborne zvládnutá hra na gitare s pomocou sláku. Výsledný zvuk sa trochu podobal na violončelo, ale bolo počuť rozdiel. Daniel sa doslova vyhral s každým tónom. V tejto časti spieval hlavne on. Potom koncert pokračoval predstavením CD Šinadisk. kapela hrala v tej iste zostave, akurat piesne už boli z autorskej piesne už spomínanej Šiny, inak hráčky na basovú gitaru. Pribudli už aj nasamplované podklady a bolo to trochu hlučnejšie, ale stále v pohode. Autorka sa dotkla mnohých tém a niektoré boli vskutku veľmi zaujímavo spracované. Čo mi však ako spevákovi trochu vadilo bolo to, že väčšina piesní mala veľmi úspornú melodickú linku, skôr sa mi to podobalo na recitovanie. Tiež spevácke výkony oboch protagonistov by si žiadali miestami trochu lepšie posadiť jednotlivé tóny a pridať k spevu trochu života a živelnosti. Asi najviac ma z celého koncertu oslovil prvý prídavok. Bola to bluesová skladba Cleaveland. Obaja gitaristi ju hrali na svojich gitarkach pomocou slajdov a je to hudobne veľmi hodnotné dielko.
Radiar