Krehká sila Lou Rhodes

Letné festivaly...:) Návrat z nich býva skľučujúci. Sú tak krátke a tak silné zároveň. Vždy sa ma mocní ľahký šok, že som akosi málo som toho zažila, videla, počula, aj keď opak býva pravdou... Ten pocit sa jednoducho dostaví. V takom stave sa vešiam... na stránku festivalu a prehŕňam sa menami, ktoré mi ostali neznáme a pátraním zapĺňam tú prázdnotu. Takto som krátko po skončení minuloročnej Pohody objavila britskú pesničkárku Lou Rhodes, bola tam už vtedy a teraz bude opäť.

Aký príjemný to bol objav! A aký folkový! Do folku sa totiž môže ukryť všeličo a všelikto, Lou Rhodes však žiadne masky nemá a ani nepotrebuje. Hoci je jej meno už dostatočne zvučné, stále sa výrazne spája Lamb. V tejto elektronickej formácii produkujúcej sofistikovaný drum´n´bass ochutený krehkou poetikou Lou pôsobila ako speváčka i autorka. Lamb však pred časom opustila, aby sa, ako sama vraví, vrátila domov. Rola, ktorú v Lamb hrala, vyžadovala niečo nad rámec jej prirodzenosti. Nevládala ju niesť ďalej. Prestalo ju napĺňať zložité komponovanie, poňatie vystúpení a i jej vlastný imidž. Kým Lamb nahrávali album aj tri roky, ona svoj debut zrealizovala za tri týždne. Pozoruhodné je, že jej hlas a prejav zostali rovnaké, zmenil sa iba hudobný kontext. Namiesto spletito naprogramovaných podkladov sa v jej sólovej tvorbe ozývajú takmer výlučne akustické nástroje – hlavne gitara a sláčiky. A ticho medzi nimi. Jej piesne zľahka a pravidelne dýchajú. Rytmiku nesú najmä zvukovo pestré perkusie, ktoré citlivým aranžovaním výrazne podfarbujú celkovú naládu. Krehkosť umocnená naliehavosťou, úzkosť rozjasňovaná nádejou, túžba planúca i pohasínajúca... Nad tým všetkým sa nesie chvejivý hlas ženy stojacej hrdo a zároveň pokorne, ženy, ktorej nohy objíma zemitá jednoduchosť a vlasy sa dotýkajú zasnených oblakov.

Neviete, ako znie súčasný folk? Neviete ani, ako ho definovat? Mmm, nič to...:) Na svete sú mnohé čarovné veci, čarovné tým, že sú nepopísateľné, ale predsa ihneď rozpoznateľné. Dá sa opísať ako voní škorica...? Alebo vôňa dažďu padajúceho na rozpálenú pokožku? Slovami veľmi ťažko, ale keď  to ucítite, hneď viete, že je to ono. Privoňajte k Lou Rhodes, voní ako folk...

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.