Krstný rozhovor so Zuzkou Mojžišovou.

Na krst, o ktorom písal Stano Kalman, som sa pre nedostatok voľného miesta v sále nedostal. To mi však nezabránilo počíhať si v neďalkej krčmičke pri pivku, aby som sa po koncerte mohol vrátiť na recepciu s cieľom porozprávať sa so Zuzkou Mojžišovou, ktorá patrila medzi hlavných aktérov onoho večera. Príkladne obletovaná si nakoniec pre mňa chvíľu našla.

Síce mi je to ľúto, ale to, že som sa na dnešný koncert nedostal mi vlastne nahralo do kariet, pretože mi ihneď napadla prvá otázka: Aký bol?
Myslím, že to bol dobrý koncert, i keď zo začiatku, pri prvej piesni, som mala trému. Potom to už ale nabralo ten správny, muzikantský ráz.

Môžeš nám v skratke predstaviť muzikantov, ktorých si si k spolupráci pozvala a ako sa ti ich podarilo zlákať?
Bola som sama prekvapená, ale oni boli veľmi radi, že si môžu zahrať niečo, do čoho sa môžu veľmi vložiť. Martin Valihora bol rád, že si zahrá slovenskú hudbu, keďže žije v Amerike, Andrej Šeban sa myšlienkou, melodikou a tonalitou ľudovej piesne zaoberal už dlhšie, takže pre neho to bola tiež výzva. Oskar to bral z veľmi energetického hľadiska. Keď som ho oslovila ako producenta najprv si to chcel premyslieť. Požičala som mu naše prvé dva albumy a zobral to. Nakoniec sa mu práca v štúdiu veľmi zapáčila, doslova sa vyžíval v tom, čo všetko sa dá s ľudovou hudbou robiť. Myslím, že sme si porozumeli a že sme sa dostali do správnej roviny. So Stankom Palúchom som spolupracovala už predtým, chodieval s nami hrávať koncerty, takže toho som ani nemusela volať, bolo to veľmi prirodzené. Stanko je ohromný muzikant, schopný prispôsobiť sa a vžiť sa do mnohých žánrov a nálad, dokonca sa vyzná v ľudovej hudbe.

Takže už vieme kto všetko hral, ale stále nevieme čo všetko sa hralo...
To je ťažšia otázka... Myslím si, že teraz by to už mohlo dostať nadpis world music. Prvé CD bolo radostné, veselé, chceli sme niečo urobiť s ľudovkou. Druhé bolo introvertnejšie, ľudovou piesňou sme sa zaoberali hlbšie, robili sme to skôr pre nás ako pre ľudí. Toto, tretie CD sa viac posunulo k "svetovosti", dostalo ohromný sound a mám pocit, že sa dá prirovnávať k fínskej Värttinä alebo k ruským Farlanders, čo ma veľmi teší. Teda dúfam, aspoň ja cítim, že tým, že tá muzika otvorila hranice, že tí muzikanti majú skúsenosti z iných žánrov, že to celé nabralo omnoho širší záber. Pekne sa to spojilo.

Prvé CD bolo vydané pod názvom Jej družina, druhé sa volalo Zuzana Mojžišová a jej družina, toto sa nazýva jednoducho Zuzana Mojžišová. Znamená to pomalý odklon k sólovým projektom?
Ako k druhému, tak aj k tomuto CD prišli noví a noví muzikanti a tak som si povedala, že by tá družina bola už moc veľká (smiech) a že to nazvem takto a bude to môj sólový projekt. Ono to vlastne aj vznikalo tak, že najviac vloženej energie bolo mojej, tak preto.

Môžme dnešnú zostavu muzikantov považovať za stabilnú "družinu"?
Nie, to vôbec nie. Mojim snom bolo nahrať s nimi cédečko a pokrstiť ho, čo som urobila. Ďalší sen je jarné turné po Slovensku a Čechách, ak sa podarí, ale toto sú zaneprázdnení muzikanti, ktorí majú kopec inej roboty, čiže s nimi sa na "každodenné" hrávanie nedá rátať. Navyše tento žáner nie je u nás ešte taký obľúbený a chcený, aby bola uspokojená aj finančná stránka veci. To sa nedá. Takže hrávam stále s tou istou kapelou, mimochodom, jej členovia hrajú aj na najnovšom CD.

Nebojíš sa toho, že niektorí ľudia môžu tento album považovať za akúsi truc-kontru cédečku skupiny Družina, ktoré vyšlo len nedávno?
Vôbec nie. Túto "kauzu" sme už uzavreli, už sa spolu opäť normálne vzájomne bavíme. On (Atila Béreš, pozn. red.) má svoj projekt, ja mám svoj projekt a ide nám už len o hudbu a o to, na akých pódiách sa budeme spoločne stretávať.

Prajem teda, aby sa cédečku darilo
Ďakujem

zhováral sa 5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu