Martin Chrobák: Radosť & záujem

Martin Chrobák vydal svoj tretí album s názvom Radosť a záujem. Po dlhých a dlhých rokoch. Podobne ako pri tých predchádzajúcich sa obklopil plejádou spolupracovníkov. Je ich viac ako dvadsať.
Autorstvo hudby si ponechal sám. V textoch sa striedajú Banskoštiavničanky Andrea Kočalková (svetu sa ukazuje hlavne ako poetka) a Zuzana Knezovičová (svetu sa ukazuje hlavne ako textárka, skladateľka a speváčka). Jedným textom prispel Pavel Oravec, s ktorým Martin výrazne spolupracoval na predchádzajúcich albumoch. Martinov podiel na niektorých textoch pripisujem (no je to len môj predpoklad) pesničkárskemu štýlu práce na týchto piesňach. A textárske cameo Eda Klenu je zaujímavé, Edo sa skôr zvykne blysnúť ako spevácky hosť.

A kto ešte? Základ kapely okrem Martina ako gitaristu tvorili Stano Kociov – bicie, Radka Miklošová – basgitara a Matej Maximilián Mikloš – klávesové nástroje. Občas prispeli Ľubo Šamo – husle, Marian Jaslovský – dychy, Laco Červenák – kontrabas, Martin Husovský – klávesy, Juraj Haško – klávesy, Aleš Řezáč – harmonika, Martin Sabov – elektrická gitara a Barbora Simanová – hoboj. So spevom pomáhali Rado Tiňo, Nany Hudák, Juraj Turtev a Marián Lucký. A ešte dve mená k tomu – Peter Dobrík ako majster zvuku a Waldo Švábenský – fotky a grafika.

Aspoň pár piesní spomeniem konkrétnejšie.

01. Bez rieky bez brehu. Hneď úvodná pieseň je, na pomery CD, vypalovačka. Pohodová countryovka, v ktorej country feeling robí hlavne hudobné spracovanie a nástrojové obsadenie. Lebo ani textársky ani hudobne jednoduchá, čo je istá žánrová charakteristika, nie je. Text (Andrea Kočalková) má blízko k básni (ak ňou aj pôvodne nebol) a melódia netlačí všetku energiu na spevný refrén, napriek tomu sa jej podarilo energiu natlačiť do miesta, ktoré sa za refrén dá pokladať. Povinné gitarové sólo je v závere nahradené Nanyho spievaným jednoduchým motívom a pôsobí príjemne ako keď sa bežec po všetkom potrebuje ešte pomaly vybežať, aby sa telo upokojilo. Škoda, že to musím povedať hneď na začiatku (niekde na konci by to vyznelo dramatickejšie), ale toto je moja najobľúbenejšia pieseň albumu. Možno pre tú pohodu.

02. Meteoservis. Niekedy mám pocit, že každý tu na Slovensku máme v sebe svojho Deža. A on nám občas cez nejakú pesničku vykukne. Pri tejto som ten pocit mal opäť. Len neviem, či to bol Dežo v autorovi piesne alebo Dežo vo mne ako v poslucháčovi. Ale to je jedno. Beriem to na seba a vôbec sa za to nehanbím.

03. Nerád rád som múdrejší. Na predchádzajúcich CD som mal rád texty Pavla Oravca, lebo to boli naozaj texty o niečom. Plné všelijakých obratov a fínt, ktoré sa tak dobre v slovách rozpletajú. . Tu využil aj jednu textársku klasiku – variácie na tému odchod a príchod v časovom paradoxe. Navaril to takto: Aby som sa mohol vrátiť skôr než odídem. A to ešte predbieham, ale v piesni Šesť varila aj Zuzana Knezovičová, keď pridala „a skôr ako vôbec prídeš rýchlo vypadni“. V každom prípade, zdá sa, že tento logický obrat ešte veľakrát pomôže básnikom a textárom vyjadriť zložitosť vzťahu v priestore a čase účelnou skratkou.

06. Srdce čínskeho zvona. Andrea Kočalková napísala o trochu inom zvone ako je ten, ktorý nám bije na vežiach. Tento je meditačný a namiesto bim-bam robí lim-lam. Na prvé počutie trochu zarazí rým flámu/lámu, ale dá sa naň rýchlo zvyknúť. Aspoň jednoznačne vtiahne do témy pesničky aj tých, ktorým by úvod ušiel. Mám rád „hudbu jinak“, ako netradičné hudobné smery nazýva a vytrvalo ich propaguje Vlastimil Marek. A tu je ten náš euro-americký štandard prisolený až dvomi jej príchuťami – začína sa mantrou a končí alikvótnym spevom Juraja Turteva. Spolu rámcujú príjemne atmosférovú pesničku.

08. Radosť a záujem. Pieseň, ktorá dala meno celému albumu. Pod textom sú podpísaní Zuzana Knezovičová a Martin Chrobák. Kľúčovým veršom je „mám v sebe iba radosť a nemám záujem“. A naozaj je viac o tej radosti. Párovosť je na tomto albume účelová, vyskytujú sa tu rieka a breh, nerád rád, lim-lam, radosť a záujem, známy-neznámy, mačka a vták, máme nemáme psa, k nebu / k zemi, srdce / zvon, všetko a nič... To naznačuje pochybovanie a hľadanie, tak charakteristické pre ľudí, ktorí už majú čosi odžité. Vedia, že svet nie je ani čierny, ani biely, ani čiernobiely. Ale tiež, že tú čiernu a bielu v ňom treba vždy hľadať, lebo obe zvyknú chodiť ruka v ruke.

09. Máme nemáme psa. Pieseň s bohatým kapelovým zvukom rozpráva o psovi a jeho poňatí slobody. A možno aj o pánovej slobode, lebo sa strieda rozprávanie na rovnakú tému v prvej a v tretej osobe. Textu je na rozdiel od predchádzajúcich piesní veľa, obsahuje aj pekné poetické prvky. V obraznej charakteristike je pes „rovnaký k nebu a rovnaký k zemi“. A nenápadná metafora „Namiesto srdca mám zvon“ sa v závere rozvinie na „Zvon visí doma, len srdce von letí“. Poznámka na záver: Neodporúča sa púšťať jazykovedcom, lebo pri paštikách a kuracej drti budú prežívať nutkavý pocit z márnosti svojej existencie. Nech, tak im treba. Mám na nich ťažké srdce, lebo mi zakazujú venčenie, vadí, nevadí a ďalšie ťažko nahraditeľné slová.

11. Koniec hviezdy. Posledná pieseň albumu, na čo ju slovo koniec v názve priam predurčuje. O hviezde, ktorá oxymoronovo, ako už kedysi Gott v známom filme, „padá vzhůru“. Ale súčasne „hviezda v priamom prenose svoju hviezdu v sebe zabíja“. I keď úvod, ktorý je o inom subjekte, vnáša do toho celého interpretačnú nejednoznačnosť. Podstatné však je, že má v sebe záchytné slogany, dobre funguje najmä kamera klapka akcia. Záver je pekne vygradovaný husľovým sólom Ľuba Šama, ktoré dáva veľkolepú bodku za celým albumom. Práve kvôli takýmto miestam by som si rád tieto pesničky vypočul naživo, s plným kapelovým zvukom a na obrovskej scéne, ktorá, ako to dokazujú koncerty Čechomoru či Fleretu, dokáže husľami vykúzliť zimomriavky a urobiť z huslistu hviezdu večera. Takú, kde hvězda padá vzhůru.

Čo povedať na záver? Album si treba hlavne vypočuť a dať mu šancu, aby vliezol pod kožu. Pekných miest v ňom je dostatok na to, aby si každý dokázal to svoje vybrať. A hlavne – chodiť na Martinove Chrobákove koncerty. Aby nadobudol dojem, že sa mu oplatí postaviť kompletnú kapelu a obísť s ňou Slovensko a festivaly. Lebo veľa z týchto piesní je na takýto big sound ako stvorených.

http://www.popular.sk/radost-zaujem

Peter Kefo Šrank

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu