Michal Vavro & Stano Palúch - Acoustic Colours

Keď sa človek pozrie na toto modrožlté cédečko, na prvý dojem je všetko jasné. Mená hudobníkov a niekoľkonásobných víťazov bluegrassových ankiet Michala Vavra a Stana Palúcha, ale aj ďalších, čo sa na ňom podieľali (hráč na dobro Luboš Novotný, vydavateľ Jiří Plocek či hudobný režisér Sváťa Kotas) hovoria, že určite nemôže ísť o nič iné ako o ďalšiu bluegrassovú dosku. Teoretika a milovníka škatuliek síce trochu zaskočí meno Juraja Grigláka, ktorý je predsa len trochu viac známy z džezových kruhov či z vážnej hudby, ale – ako vraví slogan - „nič nie je nemožné“.

Akonáhle si však strieborný disk pustíme, zistíme, že všetko je trochu inak. Namiesto ortodoxne bluegrassovej muziky sa započúvame do čohosi, čo svojím tvarom i cítením pripomína skôr všeobsažnú kategóriu „nová akustická hudba“ alebo (nielen) štruktúrou „téma – improvizácia – téma“ možno až džez. Ale nechcem sa tu baviť o štýlových šuflíkoch, pretože v hudbe je to dosť háklivá záležitosť a mám skúsenosti, že tie najzaujímavejšie veci aj tak vznikajú tam, kde sa prekračujú hranice. A CD Acoustic Colours je naozaj výborná platňa.
Autorom hudby (v tomto prípade hudobných tém) je až na jednu výnimku Michal Vavro. Hudobne a náladou sú to zväčša veľmi silné motívy, ktoré by dokázali existovať aj samy o sebe. Tu sa však stávajú odrazovým môstikom pre improvizácie, ktoré niekde viac, inde menej vychádzajú z témy alebo začínajú žiť úplne vlastným životom (Industrie, Páslo dievča pávy). Práve ľudovka Páslo dievča pávy je príkladom, ako sa sugestívna melódia mení na „džezáreň", v ktorej sa práve Griglák musí cítiť ako ryba vo vode. Ale že sa v nej nebahní len on sám, je jasné pri počúvaní celej platne.
Acoustic Colours je výborný album, ktorý ocení predovšetkým ten, kto má rád akustickú hudbu, prirodzený (a dobre nahraný) zvuk drevených nástrojov, netrápi sa štýlovými priehradkami, ale dokáže sa nechať unášať výbornými muzikantskými výkonmi a nápaditou hudbou.

Miloš

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu