Nacvičujme efektívne

Väčšina z vás, ktorí čítate tieto riadky, sa venuje, venovala, alebo sa  plánuje venovať hudbe. Ja sám tiež už niekoľko rokov trávim svoj voľný a mnohokrát aj všetok ostatný čas vecami spojenými s hudbou, kapelou a podobne. Preto som sa dnešný článok rozhodol venovať téme, s ktorou sa každé hudobné zoskupenie a vlastne, nemusí to byť ani zoskupenie, ale s ktorou sa už každý hudobník stretol. Bude to NACVIČOVANIE. Iste to poznáte, skupina, ktorá to myslí vážnejšie, si postupne chtiac-nechtiac musí nájsť čas na nácvik svojich piesní. Nezáleží na tom, či sa pripravujete na koncertovanie, na nahrávanie do štúdia, alebo len chcete dať dohromady novú pesničku, nacvičovať treba. Pre nácvik je samozrejme najdôležitejší priestor, kde by sa malo nacvičovať. Nebudem sa tu dnes o tom rozpisovať, lebo nájsť vhodnú skúšobňu to je téma hodná samostatného článku. Povedzme však, že skupina už skúšobňu má a teda môže cvičiť. Nácviky môžu vyzerať všelijako. Obzvlášť u mladých a menej skúsených kapiel býva často pojem „nácvik“ zamieňaný za „jamm session“ a to je poriadny rozdiel.

Nacvičovanie stojí všetkých členov skupiny čas, peniaze a hlavne energiu. Preto je potrebné, aby sa nacvičovalo efektívne. Môžete vynaložiť veľa úsilia a peňazí a po čase zistíte, že sa pohybujete v začarovanom kruhu.  Začína vo vás narastať frustrácia a začínate strácať vieru v to, že vaša skupina nikam nenapreduje a nezlepšuje sa. Tomuto sa však dá pomôcť, ak si uvedomíme niekoľko vecí a dodržíme pár pravidiel.

Urobte si domáce úlohy – keď sa učíte novú pesničku, nacvičte si svoju časť pred samotným nácvikom celej kapely. Ak ste jedným z dvoch,alebo viacerých gitaristov v skupine, tiež sa nemusíte učiť celú pesničku. Jeden sa sústredí na rytmický doprovod, druhý sa zameria na sólové časti, Podobne je to aj s ostatnými členmi skupiny. Ešte evidentnejšie je to vtedy, keď sa učíte nejakú prevzatú pesničku. Ako hudobníci by ste mali byť schopní rozlíšiť ktorý nástroj hrá akú linku. Čiže, ak sa každý naučí svoju časť už pred samotným spoločným nácvikom a je dobre pripravený, dá tak celej skupine viac času na spoločné hranie, ktoré nebude nikoho nudiť a pri ktorom sa bude môcť skupina sústrediť na celkový zvuk a na detaily v aranžmánoch, čo je omnoho zaujímavejšie, než čakať na to, než sa na nácviku napríklad gitarista naučí svoje sólo, aby mohla skupina spolu pokračovať ďalej.

Choďte včas – chodiť neskoro na nácviky neznamená len mrhanie časom ostatných členov skupiny. Môže to tiež spôsobiť, že budete v strese, ktorý môže prerásť do „zlej krvi“, ktorá z vás nakoniec môže urobiť ideálneho kandidáta na vyhadzov zo skupiny. Niektoré skupiny majú zavedené, že ak niekto neodôvodnene mešká, musí zaplatiť nejakú menšiu sumu do spoločnej pokladnice, ktorá sa nakoniec môže použiť na spoločnú večeru, opravy aparatúry, nákupy novej techniky a pod. A ak už teda musíte meškať a viete o tom, aspoň zavolajte ostatným, aby na vás zbytočne nečakali.

Kúpte si druhé kombo (alebo napr. zostavu bicích, či klávesy). Majte tažšie kombo (alebo bicie) v skúšobni a to ľahšie majte doma. Takto budete môcť aj samostatne efektívne cvičiť. Okrem toho to samozrejme šetrí aj čas, ktorý by ste inak použili na odpojenie gitary a jej vloženie do púzdra na konci nácviku, odpojenie komba, jeho zakrytie krytom, prenášanie do auta (ak ste tí šťastnejší, ktorí majú auto), jeho prenesenie z auta domov, následné pripojenie do elektriny a napojenie samotnej gitary. Nezanedbateľný je aj fakt, že pri takomto prenášaní sa skracuje životnosť vášho komba. No a nakoniec, ak sa rozhodnete skončiť s hraním, vaše kombo sa bude ľahšie predávať, keďže bude v lepšom stave.

Majte pre každú gitaru samostaný stojan. Obzvlášť, ak vlastníte nástroje s priebežným krkom, alebo nástroje z jedného kusa dreva - tieto sú obzvlášť citlivé na otrasy. Nenechávajte nástroje opreté o kombá, sedačky, či v otvorených púzdrach. Všetky tieto miesta sú ideálnym kandidátom na to, aby sa niečo prihodilo a to buď vášmu nástroju, alebo aj vám. Neveríte?  Len si spomeňte, koľko z vašich známych muzikantov vám už spomenulo, že mu praskla hlava na krku gitary?

Robte si poznámky. Ak je to možné, opatrite si do skúšobne korkovú, alebo bielu tabuľu, na ktorú si budete môcť robiť poznámky, alebo playlist toho, čo budete v najbližšom čase hrávať. Vizualizácia toho, čo ma kto v danej pasáži novo nacvičovanej piesne hrať, pomáha k rýchlejšiemu zapamätaniu piesne. Môžete si tam zapísať aj v akom tempe sa pieseň hrá, aké efekty tam používate, aké vokály budete spievať a na ktorých miestach sa ktorý hlas pripojí ku hlavnému spevu. Takisto si tam môžete zaznačiť aj nastavenie komba, ak ste použili nejaké špeciálne zvuky. Zaznačte si tam aj nezvyčajné akordy, ku ktorým ste sa možno aj náhodou dostali, ktoré ale znejú tak dobre, že by bolo škoda ich zabudnúť. V dnešnej dobe si môžete veľa poznámok zapísať aj do mobilného telefónu, kde si tiež môžete zaznamenať pracovnú verziu celej piesne, alebo aspoň tej časti, ktorú si máte samostatne nacvičiť doma.

Dohodnite si dátumy, časy a frekvenciu nácvikov s vašimi blízkymi a kolegami. Dajte vedieť všetkým, ktorých sa to týka, že čas nácvikov je rezervovaný na nacvičovanie s kapelou. Dajte im vedieť, či nacvičujete raz, dvakrát, alebo dokonca tri krát za týždeň. Upovedomte ich o čase nácviku, jeho zvyčajnej dĺžke. S vašimi partnermi/partnerkami si tiež dohodnite, či sa do nácvikov rátajú aj vystúpenia, alebo je to extra aktivita. Prečo o tom píšem? Pre efektívne nacvičovanie by ste mali byť čo najviac v pohode. Nemali by ste mať výčitky svedomia, že kvôli nácviku okrádate o čas svoju rodinu alebo partnerku. Ak budú vaši blízki vedieť o vašich nácvikoch včas vopred, budú si môcť tiež prispôsobiť svoj čas a vy nebudete v napätí, že už dnes môžete nacvičovať iba hodinu, lebo sa prihodí čosi zlé. S vašimi priateľmi a blízkymi si dohodnite aj to, či je ich prítomnosť na nácvikoch vítaná, alebo nie. Takisto by ste mali mať jasno v tom, či si počas nácvikov vypnete mobilné telefóny a budete nacvičovať nerušene, alebo budete nacvičovať s rizikom, že vás každú chvíľu vyruší niekto s vecou, ktorá „neznesie odklad“.

Nedovoľte veciam „kvasiť“.  Ak máte niečo na srdci, povedzte to pri najbližšej vhodnej príležitosti. Ak sa vám nepáči pieseň, povedzte o tom všetkým v skupine a vysvetlite im, prečo by ste sa touto vecou nemali zapodievať a strácať s ňou čas. Je ťažké vydať zo seba to najlepšie, ak sa vám pieseň nepáči, alebo vás dokonca vôbec nezaujíma. Hneď na začiatku spoločného nacvičovania si ujasnite, akým spôsobom budete fungovať. Či bude mať hlavné slovo líder skupiny, alebo či budete všetko riešiť konsenzom, alebo či bude mať hlavné slovo autor piesne. Ani jeden z prístupov nie je dobrý, či zlý, no ak sa raz na jednom z nich dohodnete, pokúste sa túto dohodu dodržiavať. Môže sa tiež stať, že sa vám znepáčia všetky pesničky, ktoré skupina hrá. V takom prípade máte dve možnosti: buď zložíte dostatočné množstvo skutočne dobrého nového materiálu, ktorý sa bude páčiť vám aj celej skupine, alebo opustite skupinu.

Vyrozprávajte si veci. Byť v hudobnej skupine je manželstvo s viacerými partnermi naraz. Nie je to ľahké, ale môže to fungovať, ak všetci komunikujú. Raz za čas môžete mať potrebu spýtať sa (nie lamentovať – to je rozdiel) čo sa deje, ak jeden, alebo viacero členov kapely bojuje s pesničkou, má problém s nácvikmi, alebo s koncertovaním. Člen, alebo členovia skupiny môžu prežívať tažšie obdobie v osobnom, alebo pracovnom živote. Na druhej strane sa môže stať, že práve vy ste ten, kto nezapadá do celého súkolia a sami si to neuvedomujete, alebo nechcete pripustiť. Rozprávanie nielen o veciach súvisiacich so životom skupiny vám pomôže spoločne prežiť a zdolať aj veľké prekážky. Častokrát sa stanú  spoluhráči zo skupiny veľmi dobrými priateľmi.

Obmedzujte škody. Ak sa každý snaží pracovať na určitej pesničke, no ak to aj napriek námahe a úsiliu nejde, porozmýšľajte, či by nebolo lepšie odložiť ju. Môžete sa k nej vrátiť o pár týždňov, či mesiacov, keď budete mať v hlave iné nápady, ktoré vám snáď pomôžu dať vašej piesni taký šat, aký ste si predstavovali. Niektoré z piesní v mojej skupine prešli cez sito kapelovej autocenzúry až po niekoľkých mesiacoch. Skrátka musel dozrieť čas. Môže sa však stať, že na niektoré pesničky čas nedozrie nikdy, v takom prípade sa ich zbavte a venujte sa radšej iným piesňam. Existuje predsa toľko tónin a stupníc a postupov, ktorým sa oplatí venovať. Nie ste odkazaní na tú jednu, ktorá vám aj tak nič nehovorí. Nie nadarmo sa hovorí, že aj keď strávite stovky hodín nad mizernou pesničkou, aj tak to na konci bude len dalšia mizerná pesnička.

Nahrávajte. Zaobstarajte si potrebné vybavenie na demo nahrávanie (dnes to už nie je problém) a dajte ostatným spoluhráčom vedieť, že budete nahrávať to, čo už máte nacvičené. Spočiatku budete mnohí prekvapení, že začujete aj to, čo pri hlučnom náviku väčšinou nie je počuť. V druhom bode môže dôjsť ku sklamaniu z toho, že zistíte, ako hrozne to zrazu znie. Ale o čom je nácvik? Nie je to náhodou o vychytaní chýb, zlepšení celkového zvuku, správnom naaranžovani a dobrom speve? A aj keby ste to všetko ovládali na sto percent, predsa len, hudobná skupina je nevyspytateľný organizmus, ktorý si žije vlastným životom a vždy sa nájde niečo, na čom treba popracovať.

Buďte v pohode. Staré známe príslovie „Nechajte svoje obavy na prahu dverí“ platí v prípade nácviku kapely dvojnásobne. Urobte všetko, čo vám umožní, aby ste sa na nácviku cítili čo najpohodlnejšie. Pre niekoho to môže znamenať, že sa pred nácvikom naje,pre iného, že sa objaví v skúšobni 15-20 minút pred samotným nácvikom a ešte raz si prejde všetky party, ktoré cvičil doma sám, takže sa nakoniec necíti pod tlakom. Veľmi často k pohode pomôže aj taká maličkosť ako ventilátor, ktorý vás počas nacvičovania osvieži. Dobré je mať poruke aj svojho kapelového maskota (ak nejakého máte). Niektorým tiež vyhovuje prezuť sa do pohodlnej obuvi, prezliecť si svoje obľúbené tričko. Veľmi dôležité je, aby ste si správne nastavili úroveň hlasitosti počas hrania tak, aby sa každý dobre počul a aby nikoho nič nerušilo. Z toho vyplýva aj to, aby ste udržiavali svoju aparatúru v dobrej kondícii. Takto vás počas nácvikov nebudú vyrušovať žiadne nepredvídané výpadky a budete sa môcť sústrediť len na to, na čo ste tam prišli – na hranie.

Vzájomne sa poznajte. Zorganizujte si raz za čas stretnutie celej skupiny v reštaurácii, alebo v bare, prípadne choďte spolu na piknik. Myšlienkou je vyrásť spolu ako hudobná rodina. Pri rôznych príležitostiach si nafoťte pár uletených fotiek, nad ktorými sa budete môcť spolu zasmiať a pobaviť. Nehovorte spolu len o hudbe, ale aj o záujmoch všetkých vašich spoluhráčov. Nezabúdajte na to, že hudobnú skupinu tvoria ľudia a nie len hudobníci.

Bavte sa! Ak sa už raz cítite dobre v prítomnosti vašich spoluhráčov a viete, ktoré témy sú tabu, môžete si robiť aj srandu a vtipkovať. To pomáha uvoľniť spoluhráčov a ak nájdete tú správnu vlnu, na ktorej všetci fungujú, budete si takéto nácviky užívať a budete sa na ne aj tešiť. Pre uvoľnenie atmosféry môžete občas priniesť aj nejaký prastarý nástroj, na ktorom napríklad hrával váš otec, či dedko a zahrajte im na ňom, aby spoluhráči zistili „ako zneli bicie v osemdesiatom piatom“. Alebo si počas hrania len tak urobte z pesničky a zo seba srandu, napríklad spievaním úplne divným prízvukom. Bavte sa a majte srandu, tak sa vám podarí udržať skupinu dlho pohromade.

Cvičte s metronómom. Tento bod som si naschvál nechal nakoniec, no logicky by mal byť ako prvý. Čím skôr začnete v skupine počas nácvikov používať metronóm, tým skôr začnete  dýchať ako  jedno telo. Z vlastnej skúsenosti viem, že prvé týždne s metronómom "bolia".  Zakrátko však sami zistíte, aké je to super, keď skupina skončí pesničku v rovnakom tempe, v akom ju začala a dokonca ju bude schopná skončiť naraz. Keď budete takto nacvičovať, bude to mať pre vás neskôr aj finančný prínos, lebo pri nahrávaní v štúdiu nebudete musieť platiť za hodiny, kedy by ste museli znova a znova hrať tú istú pesničku, až pokiaľ by sa vám ju nepodarilo zahrať presne.

...a na záver už len jedno  "Metronóm je váš kamarát, netreba s ním bojovať".

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.