Nany má nový album

Nany  sa pred mesiacom zastavil v Martine. Keď doriešil povinné jazdy okolo výroby nového albumu, našli sme rýchlo najbližší pajzlík a že či si nechceme s nimi o mesiac zahrať v Prievidzi. Ok.

Nany nám zatrhol bicie. To ma trochu zamrzelo, lebo náš nový bubeník Maťo Richtarčík, je pre mňa a Ziba, čosi ako nová hračka, ktorú sme si dosť oľúbili. Ale nás len tak ľahko chlapec nezastraší. Zohnali sme kachon. Pridali pár činelov, tamburínu pod nohu a komorný variant máme vyriešený pekne v trojke.

V hysterickom počasí sme sa vo štvrtok 15. októbra, februárovou krajinou odviezli do RKC v Prievidzi. Nakukli do peknej komornej sály, s asi osemdesiatimi prázdnymi stoličkami, miniatúrnym pódiom, pred ktorým boli, tak ako to mám rád, postavené dve barové stoličky. Zvítali sme sa s dlhými čiernymi a dlhými a strapatými ryšavými vlasmi. Nazvučili sa, potom hybaj na fantastické slané koláčiky s čajom. Krátko po šiestej, sme sadli pred plné publikum. Na pódiu Caravaggiovské barokové sfumato. To poteší. A dobrý zvuk. Ten poteší ešte viac. Dali sme myslím osem kusov a pustili Nanyho v plnej zostave, čiže aj s Fykesom. Čo v plnej, v preplnenej zostave, pretože čelistka Lienka, je zatiaľ neoddeliteľne spätá s očakávaným potomkom. Tento, už človiečik, mal zrejme najkvalitnejší akustický zážitok. Zvuk sa vo vode šíri lepšie než vzduchom. Ale na klip, projektovaný z veľkej obrazovky za pódiom, ktorým sa koncert shz Nany začal, si ešte bude musieť pár mesiacov, hádam aj rokov počkať. Inak veľmi pôsobivý začiatok v čiernobielom prevedení. Žiadna šedá škála. Iba čierna a biela, stredoveké zbrane, smrť a pieseň "Sup"...zmiznite kojoti samozvaní, ja som sup sám nenažraný... Zo stoličky by ma nedostali ani heverom. A tak to ostalo po celý čas, až na jedinú výnimku, na ktorú som fakt nebol pripravený. Ani neviem v ktorej časti koncertu, lebo som sa tak preľakol, že sa mi to v hlave nejak všetko douzlilo a dolepilo. Jednoducho ma Nany znenazdajky vtiahol späť do reality a postavil nepripraveného pred holý fakt, že idem „krstiť“ Deti kapitána Fykesa. Neviem či má Fykes deti. A už vôbec nie, či sú, či nie sú pokrstené. Ale rýchlo som sa zorientoval, pochopil, čo odo mňa Nany vlastne chce a už som lial vodu z jeho rieky na úplne prvý kus, nového cédečka. A tak som krstný tato. Je mi cťou.  V poradí tretí album,potom kapela servírovala kus po kuse na zhypnotizované publikum. Zahrali myslím všetky, okrem "Veterných árií". Túto som si už stihol zamilovať, aj s veľmi vkusne urobeným klipom, kolujúcim na fecebooku. Samozrejme to celé pretkali aj pár piesňami z predošlých albumov.

Nany so svojou kapelou patrí medzi tých muzikantov, ktorých vidieť naživo, je pre mňa vždy hudobným sviatkom. Neopakovateľná melanchólia, sýtosť a pestrosť Nanyho harmónií, je manufaktúra na zimomriavky. Takéto mám rád.

Za celou vecou ale stojí Nanyho violončelistka Lienka. Pripravila projekt, získala prostriedky a začala v Prievidzi realizovať pravidelné koncerty, pod názvom Štvrtok? Jedine koncert!
Po akcii mi vysvetlila, že je to celé zamerané predovšetkým na profesionálnu scénu, jazz a vážnu hudbu. Ako vidíte a čítate, podarilo sa jej prepašovať aj čosi navyše a chcela by to takto skúšať ďalej. Držím palce.

Cestou domov nás, zhruba o polnoci v kopcoch, čakalo ešte jedno prekvapenie. Museli sme zastať, a nechať prejsť mimo prechod pre chodcov, veľkú čriedu vysokej, migrujúcu zasneženou krajinou. Vrcholom bol pomaly kráčajúci, narcistický jeleň s obrovskými parohmi. Naozaj kúzelný večer.

Peter Piatko

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu