Odchovali nás moravské festivaly (Rozhovor s kapelníkom skupiny ZA)

Minulý víkend som v Skalici popri holdovaniu muzike, grilovaným jedlám a výbornému burčiaku stihol aj prevetrať diktafón. Na rozhovor s Ivanom Vrbňákom som kvôli jeho časovej zaneprázdnenosti trpezlivo čakal celý deň. Až keď sa pred hlavným koncertom vyprázdnila františkánska záhrada a začala sa zvučiť skupina Hradišťan, sadli sme si do hľadiska a prehodili spolu zopár slov.

Ivan, keďže toho o vašej skupine veľa neviem, budem prvú otázku formulovať trochu nezvyčajne. Čo by som sa ťa mal opýtať, aby som začal rozhovor zo správneho kraja?
Hm, to je dosť ťažká otázka. Keby som sa pýtal sám seba, tak by som sa spýtal ako dlho skupina ZA existuje a čo vlastne hrá.

Ďakujem. Ako dlho skupina ZA existuje a čo vlastne hrá?

V tomto zložení existujeme asi rok, ale kapela samotná vznikla v roku 1998 v zložení inom, pričom jadro, ktoré sa zachovalo tvorím ja, Lukáš a Matej. Pred rokom sme pribrali Tomáša a Lucku a dalo by sa povedať, že hráme folk, ale nechceme to veľmi škatuľkovať. Vyskytujeme sa na folkových koncertoch a festivaloch.

Na dnešnom koncerte si spomínal, že ešte pred ZA ste hrávali s bratom...
To bolo strašne dávno, boli sme vlastne ešte decká. Hrali sme si väčšinou doma, pre seba, alebo na akciách ako ples gymnázia a podobne. Nikde sme to netlačili.

Čo vlastne znamená názov vašej skupiny?
To nevysvetlím, pretože to neznamená vôbec nič (smiech). Organizátori to väčšinou berú ako predložku, ale predložka to nie je. Nič to neznamená, nie je to ani skratka žilinského okresu, proste nič. Definitívne nič. Na koncertoch zvyknete hrávať aj prevzaté veci. Ktoré sú vám najbližšie?
Áno, na koncertoch hrávame aj prevzaté skladby, ale upravíme si ich tak, aby sme ten originál nekopírovali. Pre pobavenie zvykneme zahrať veci od skupiny Semtex, ale už len málokedy. Skôr vlastné skladby.

V tých pôvodných sa zaoberáte spracovaním ľudovej piesne. Zameriavate sa prednostne na pesničky z vášho regiónu, alebo je výber ovplyvnený niečim iným?
Je to skôr taká všehochuť. V repertoári máme asi dve skladby, ktoré majú ľudový text a na tie sme urobili melódiu preto, lebo sa nám jednoducho páčili. Hráme ešte jednu skladbu s textom Josefa Kainara a ostatné skladby sú naše vlastné. Ľudovky nevyhľadávame, ani nejdeme plánovane cestou “ľudovky”.

Skalica leží na hranici dvoch štátov - Čiech a Slovenska. Necítite sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi keď tak oscilujete medzi dvoma rozdielnými folkovými svetmi?
To si vystihol dobre. Pre nás je ťažké nejako sa prikloniť, pretože na nás neustále ľudia tlačia kvôli tomu, že máme texty v češtine. Ale pre nás je to prirodzenejší jazyk, máme ho viac napočúvaný. V detstve sme pozerali len českú televíziu, signál bratislavskej sme nemali, takže sme vyrastali na českých rozprávkach, českej reči. A potom keď hráme niekde na Slovensku ako slovenská kapela, tak nám vyčítajú že spievame po česky. Povedali sme si, že to budeme ignorovať. Keď niekto spieva po anglicky tak mu to nevyčíta nikto. Spievame v tej reči, ktorá nám ide lepšie do úst. Skúšali sme aj slovenčinu, ale s našou výslovnosťou to bolo trošku srandovné.

Skôr som myslel na to, kam sa prikláňate ako interpréti. Kde si viac zahráte? Mám pocit, že na Slovensku nie...
Na Slovensku sme nejako serióznejšie hrali až tento rok a to na Stupavskom širáku a Country lodenici. Každoročne ešte hrávame na festivale Radimovská šopa, ale to je tuná na Záhorí, kúsok od Moravy. Ale častejšie hrávame na Morave, ako si správne povedal, tam sme si už zo začiatku vytvorili nejaké kontakty. Ale zistili sme, že aj na Slovensku si môžme dobre zahrať, že existujú dobré festivaly. Ale odchovali nás tie moravské.

V každom prípade ste už na Slovensku zaznamenali aj “oficiálny” úspech...
Na Lodenicu sme šli v oslabenej zostave, takže tá cena nás prekvapila. Štyri dne pred ňou sme prišli o basgitaristu, ale boli sme tak silno presvedčení že tam chceme ísť hrať aj bez tohto muzikanta. Vo väčšine kapiel možno nebýva problém, keď niekto na čas vypadne, ale my sme medzi sebou dosť previazaní a vadilo nám to. Nakoniec sme ale išli len pre tú časť, aby sme nevypadli, no ale toto sme nečakali. Veľmi nás to potešilo.

Takže v budúcnosti vás na Slovensku uvidíme častejšie?
Dúfam, že áno, bol by som rád.

A ak by náhodou nie a niekto by mal záujem vypočuť si vás doma, existuje nejaký nosič s nahrávkami vašich piesní?
Nosič nemáme, ale plánujeme teraz na jeseň nejaké demo natočiť, k čomu sme sa zatiaľ kvôli veľkej zaneprázdnenosti tento rok nedostali. Snažili sme sa totiž viacej koncertovať, aby sme sa dostali do povedomia.

Je niečo, čo by si chcel odkázať našim čitateľom?
Dúfam, že sa uvidíme na koncertoch, že si častejšie zahráme na Slovensku a ďakujeme za to, ako nás diváci prijali na festivaloch.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov

Ďakujem aj ja hlavne pre nás novoobjaveneému portálu Folk.sk. Sme milo prekvapení v akom je to už štádiu a stávame sa jeho stálymi čitateľmi.

zhováral sa 5jar

Oficiálna stránka skupiny: www.skupina-za.sk

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu